V slovenskom jazyku sa často stretávame s otázkami, ktoré súvisia s rodmi podstatných mien a ich správnym používaním. Jednou z takýchto otázok je aj dilema, či je správne povedať "ten rezeň" alebo "tá rezeň". Tento článok sa zameriava na gramatické aspekty tohto problému a poskytuje komplexný pohľad na správne používanie podstatného mena "rezeň".
Písanie i/y po obojakých spoluhláskach
Predtým, ako sa ponoríme do problematiky slova "rezeň", je dôležité pripomenúť si pravidlá písania i/y po obojakých spoluhláskach. V slovenčine môžeme po spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z písať mäkké aj tvrdé i. Cudzie slová si často zachovávajú pôvodný pravopis, takže môžu obsahovať y aj mimo vybraných slov.
Vybrané slová
Medzi vybrané slová patria slová po:
- B: bystrý, Bystrík, býva, Bystrica, vydobyť, Evka, Bytča, bydlo, byt, byľku, nábytok, zbytočnosti, dobytok.
- M: mýlime, myš, šmykľavým, mydlom, umyje, hmyz, mýtnik, mýtnici, priesmyku, myšky, paniku, zahmýri, Myjava, priemyselník, nezmysel.
- P: prepychovom, pyšná, princezná, pytačov, pýrenia, pýta, prosí, pytliakovi, pýr.
- R: hryzie, ryžu, rybku, rýchlo, bryndzu, korytnačke, koryto, ryť, rýľom, kryť, sito, ryba, ryčať, rýpať.
- S: syseľ, kyseľ.
- V: vy- (predpona), vyplašil, výra, vysoko, zvyk, vytie, výskať, vy.
- Z: jazyk, ozýva sa, zoznam.
Písanie i/y po spoluhláskach D, T, N a L
Pri písaní i/y po spoluhláskach d, t, n nám pomáha výslovnosť. V slabikách s mäkkou výslovnosťou píšeme i, a v slabikách s tvrdou výslovnosťou y. Spoluhláska l sa však dnes v skupine li čoraz častejšie vyslovuje tvrdo, v tomto prípade sa teda na výslovnosť spoliehať nemôžeme. Aj preto v niektorých príručkách nájdeme tzv. vybrané slová po písmene l.
Koncovky podstatných mien
Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru dub, môže mať v koncovkách -i aj -y. Slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, majú koncovku -y v nominatíve a akuzatíve množného čísla. V inštrumentáli množ. čísla majú koncovku -mi. Pomnožné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov mesto a srdce (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na a, á, ia), stroj a ulica (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na e) a žena a dub (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na y). O ich zaradení do jedného z týchto vzorov rozhoduje kombinácia koncoviek v nominatíve a datíve mn. mn.
Prečítajte si tiež: Slovenský Černohorský rezeň
Príklady
- Krásne hríby! → ten hríb - mužský rod → neživotné → hríb, hríby = dub, duby → v nominatíve mn. č.
- Má obchod s komiksami. → ten komiks - mužský rod → neživotné → komiks, komiksami = dub, dubmi → v inštrumentáli mn. č.
- Listy od Evy. → tá Eva → končí sa na -a → Eva, od Evy = žena, od ženy → v genitíve j. č.
- Tri sestry. → tá sestra → končí sa na -a → sestra, od sestry = žena, od ženy → v nominatíve mn. č.
- Túži po vinei. → tá vinea - ženský rod → končí sa na -a → vinea, viney = idea, idey → v lokáli j. č.
- Trsy orchideí. → tá orchidea - ženský rod → končí sa na -a → orchidea, orchidey = idea, idey → v genitíve mn. č.
Koncovky čísloviek
Základné číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľko?) skloňujeme podľa osobitných vzorov pre číslovky jeden až štyri a podľa vzoru päť pre číslovky päť až deväťdesiatdeväť. Vo všetkých tvaroch vzoru päť píšeme v koncovkách výhradne mäkké i. Pri slove päť je to samozrejmé aj preto, že pravopis podporuje mäkká výslovnosť skupiny -ti (piati). Radové číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľký v poradí?) skloňujeme ako prídavné mená podľa vzoru pekný, a preto vo väčšine koncoviek píšeme y. Výnimkou je nominatív množného čísla v mužskom rode, kde je na konci -i.
Príklady
- Prišli tam siedmi. (Koľko ich tam prišlo?)
- Prišiel tam siedmy.(Ako koľký v poradí tam prišiel?)
- Dožil sa päťdesiatich rokov.(Koľko rokov sa dožil?)
- Dožil sa päťdesiatych rokov.(Koľkých rokov v poradí sa dožil?)
Koncovky zámen
Osobné zámeno ty pre 2. osobu jedn. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. Ja to viem, ty to nevieš. Kto to nevie? - Ty. V datíve jedn. čísla rovnaké zámeno odpovedá na otázku komu? a v skrátenom tvare sa píše s mäkkým i, napr. Vysvetlím ti to. Komu to vysvetlím? Osobné zámeno my pre 1. osobu množ. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. My to už vieme. Kto to už vie? - My. Dobrou pomôckou je, že k takémuto zámenu možno doplniť aj zámeno všetci: My všetci to už vieme. Toto zámeno je zároveň vybrané slovo po písmene M. Oproti tomu zámeno ja pre 1. osobu jednotného čísla má v datíve skrátený tvar mi, ktorý odpovedá na otázku komu? a píše sa s mäkkým i, napr. Ďakujem ti, že mi to vysvetlíš. Komu to vysvetlím? Osobné zámeno pre 3. osobu množ. oni - ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. ony - ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu a podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr. sami - ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. samy - ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu, podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr. Dlhé tvary privlastňovacích zámen sa používajú iba v inštrumentáli jedn. čísla, napr. Bol som tam s mojím bratom a s tvojím otcom. Vo všetkých ostatných pádoch majú privlastňovacie zámená krátke i, napr. To sú moji bratia. Dám to mojim bratom. Vidím mojich bratov.
"Rezeň": Gramatický rozbor
Slovo "rezeň" má niekoľko významov. V prvom rade označuje ostrým nástrojom vytvorenú trhlinu, ranu, či poškodenie povrchu. Môže ísť o rez nožom, sklom alebo iným ostrým predmetom. Ďalej môže znamenať aj samotný úkon rezania nejakého materiálu.
- Slovo rez je podstatné meno mužského rodu, neživotné.
- Slovo rez má slovanský pôvod. Pochádza zo staroslovanského slova *rězъ, ktoré malo význam „rezanie, trhanie“. Príbuzné slová sa nachádzajú aj v iných slovanských jazykoch, napríklad v ruštine (разрез - razrez) alebo v poľštine (raz).
Ten rezeň alebo tá rezeň? Rozlúštenie dilemy
Podstatné meno "rezeň" je mužského rodu, neživotné. Preto je správne používať tvar "ten rezeň". Použitie tvaru "tá rezeň" je gramaticky nesprávne.
Morčací rezeň: Príklad živočíšneho prídavného mena
Živočíšne prídavné mená sa v spisovnej slovenčine tvoria príponou -í (-ia, -ie) alebo príponou -ací (-acia, -acie). Pred príponou -í (-ia, -ie) nastáva striedanie spoluhlások c a k so spoluhláskou č, napr. zajac → zajačí, rak → račí, chrobák → chrobačí, slimák → slimačí, straka → stračí, šťuka → šťučí, korytnačka → korytnačí, srnka → srnčí, morka→ morčí. Od zvieracieho podstatného mena morka je správne utvorené prídavné meno morčí aj morčací, pričom v jazykovej praxi sa častejšie používa prídavné meno morčací, napr. morčacie mäso, morčacie rezne. Podstatné meno morka a súvisiace živočíšne prídavné mená morčí a morčací nájdete aj v lexikografických príručkách na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo budapeštianskeho rezňa
Prečítajte si tiež: Jednoduchý recept na americké zemiaky