Konzumácia mäsa je neoddeliteľnou súčasťou stravovacích návykov mnohých ľudí na celom svete. S rastúcou produkciou a spotrebou mäsa sa však vynárajú otázky o jeho vplyve na zdravie, životné prostredie a dokonca aj na našu genetickú výbavu. Tento článok sa zameriava na štatistiky spotreby mäsa na osobu denne, s dôrazom na Slovensko, a skúma, ako táto spotreba ovplyvňuje naše zdravie a životné prostredie.
Spotreba mäsa na Slovensku a vo svete
Produkcia mäsa stúpla za posledných 50 rokov až trojnásobne. V roku 2018 sme celosvetovo vyprodukovali až 340 miliónov ton mäsa ročne. Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa, čo znamená približne 190 g mäsa každý deň. Spotreba mäsa na Slovensku medzi rokmi 2016 a 2020 stúpla až o 37 %. Konzumácia mäsa na Slovensku je približne 2-krát vyššia ako je celosvetový priemer.
Vplyv konzumácie mäsa na zdravie
Riziká nadmernej konzumácie mäsa
V súčasnosti máme dôkazy, že konzumácia mäsa, najmä toho červeného, nám zvyšuje riziko rozvoja viacerých civilizačných chorôb. Vysoká konzumácia červeného mäsa a spracovaného mäsa má dokázaný vplyv na rozvoj rakoviny hrubého čreva a konečníka. K spracovanému mäsu radíme všetky údeniny, párky, salámy, šunky. Ich príjem by nemal presiahnuť 50 g za deň, čo predstavuje približne jeden párok. Červeného mäsa by sme nemali zjesť viac ako 500 g za týždeň v uvarenom stave, čo je cca 700 g surového mäsa.
Demencia a spracované mäso
Ak milujete slaninu, párky v rožku alebo iné spracované červené mäso, možno by ste si mali dvakrát rozmyslieť, ako často si ich doprajete. Nová štúdia naznačuje, že pravidelná konzumácia týchto potravín môže ohroziť zdravie vášho mozgu. Výskum uverejnený 15. januára v časopise Neurology ukázal, že ľudia, ktorí často konzumujú spracované červené mäso, majú o 13 % vyššie riziko vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí ho jedia menej často. Odborníci odhadujú, že len v Severnej Amerike konzumuje tieto potraviny denne 63 % až 74 % ľudí.
Prečo je spracované červené mäso škodlivé?
Kľúčový problém spočíva v látkach, ktoré sa nachádzajú v spracovanom mäse. Tieto výrobky často obsahujú dusičnany, ktoré sa používajú na konzervovanie mäsa a zlepšenie jeho chuti. Pomáhajú síce konzervovať potraviny, ale zároveň môžu uvoľňovať zlúčeniny, ktoré poškodzujú ľudské zdravie. Dusičnany, N-nitrozlúčeniny, sodík a ďalšie vedľajšie produkty prispievajú k oxidačnému stresu, zápalom a inzulínovej rezistencii - faktorom, ktoré môžu negatívne ovplyvniť funkciu mozgu. Ultra-spracované potraviny vrátane spracovaného mäsa sú plné nasýtených tukov, sodíka a škodlivých konzervačných látok. Výskum spája ultra-spracované potraviny nielen s poklesom kognitívnych funkcií, ale aj s kardiovaskulárnymi ochoreniami, niektorými druhmi rakoviny a celkovo vyššou úmrtnosťou.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Alternatívy a striedmosť
Obmedzenie spracovaného červeného mäsa by mohlo byť rozumnou voľbou na ochranu zdravia vášho mozgu. Jeho úplné vylúčenie však nemusí byť nevyhnutné. Namiesto klobásy kúpenej v obchode si skúste pripraviť vlastnú z čerstvého bravčového mäsa, celozrnnej ryže a tradičných korenín. Nahradenie jednej porcie spracovaného mäsa orechmi alebo strukovinami môže znížiť riziko demencie o 19 % a spomaliť kognitívne starnutie o viac ako rok. Prechod na kuracie alebo rybie mäso má tiež pozitívny vplyv na ochranu mozgu.
Pre komplexnejší prístup k stravovaniu zvážte stredomorskú diétu, DASH alebo MIND. Tieto stravovacie návyky kladú dôraz na plnohodnotné potraviny a minimálne množstvo červeného mäsa a výskumy ukazujú, že pomáhajú znižovať riziko demencie.
Stredomorská diéta pre zdravý mozog
Ak chceš zabrániť predčasnému starnutiu mozgu, vedci odporúčajú takzvanú stredomorskú diétu. Podľa výskumov môže mať dobrý vplyv na zdravie mozgu. Stredomorská diéta kladie dôraz na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, strukoviny, ryby a iné morské plody, nenasýtené tuky, a nízke množstvo červeného mäsa, vajec a sladkostí.
Vplyv konzumácie mäsa na životné prostredie
Obrovská produkcia mäsa si vyžaduje veľa priestoru. Vedie k vypaľovaniu lesov a pralesov, pretože také obrovské množstvo zvierat potrebuje veľmi veľa potravy. A tú treba niekde pestovať. Aj vďaka tomu je ohrozených čoraz viac živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi. Rastlinné monokultúry chránia farmári pred chorobami a škodným hmyzom chemickými postrekmi. Okrem škodcov zabíjajú aj prospešný hmyz a vyššie časti potravinového reťazca v prírode. Zvieratá aj rastliny strácajú svoje prirodzené životné prostredie, zdroje potravy a často to vedie k ich vyhynutiu.
Pestovanie plodín pre chovné účely, ich transport po zemeguli, metabolizmus zvierat, ich následný transport na jatky a na naše stoly produkuje enormné množstvá skleníkových plynov. V USA bolo v roku 2020 až 11 % skleníkových plynov vyprodukovaných práve pre poľnohospodárske účely. V krajinách s najvyššími mierami konzumácie mäsa na obyvateľa je nutné obmedziť mäso až o 70 %.
Prečítajte si tiež: Teploty a časy pečenia kváskového chleba
Kvalita mäsa a spôsob chovu
S predchádzajúcim bodom súvisí aj kvalita bežne dostupného mäsa. Zvieratá sú chované predpripravenými zmesami, väčšinou bez možnosti pohybu. Väčšina chovov je navyše bez pobytu na dennom svetlo. Nielenže to spôsobuje utrpenie chovaným zvieratám, ale výživová hodnota mäsa sa znižuje. Ak budete mať niekedy možnosť konzumovať domácu sliepku z voľného výbehu, chovanú pol roka a nie 6 týždňov, uvidíte ten obrovský rozdiel. Zviera býva menšie, s nižším obsahom tuku, ale na druhej strane s vyvinutými pevnými svalmi, šľachami a kĺbmi.
Vplyv stravy na mikrobióm a genetiku
Čoraz viac klinických štúdií potvrdzuje nenahraditeľnú rolu pestrého mikrobiómu pre celkové fyzické aj duševné zdravie človeka. Na to potrebujeme nielen dostatok niekoľkých druhov prospešných baktérií z určitého probiotického produktu, ale ešte dôležitejšia je ich pestrosť. Pestrosť druhov baktérií v črevách úzko súvisí s pestrosťou našej stravy. Čím viac druhov potravín, tým lepšie.
Potrava je jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše DNA, čiže na naše gény. Vedná disciplína, ktorá sa touto problematikou zaoberá, sa volá epigenetika. Moderné farmárstvo pozmeňuje spôsob výživy chovaných zvierat. To musí vplývať aj na ich genetiku. A teraz si predstavte, že toto zviera s takouto výživou vy ďalej konzumujete. Vyberajte si preto radšej menej mäsa, ale z kvalitných zdrojov.
Vegánstvo a potenciálny nedostatok živín
Prechod na vegánstvo nie je len o vylúčení mäsa, mlieka a vajec. Je nevyhnutné myslieť na to, čo všetko treba telu dodávať, aby fungovalo optimálne. Hoci je vegánska strava bohatá na zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny a strukoviny, môže viesť k nedostatku niektorých kľúčových živín, ktoré sú bežne dostupné v živočíšnych produktoch.
Medzi tieto živiny patria:
Prečítajte si tiež: Ako dlho vydrží domáca polievka?
- Vitamín B12: Nevyhnutný pre funkciu nervového systému. Vegánska strava prirodzene neobsahuje dostatok vitamínu B12, preto je nevyhnutné dopĺňať ho formou výživových doplnkov.
- Vitamín D: Zásadný pre vstrebávanie vápnika a fosforu, čím ovplyvňuje pevnosť kostí a prevenciu osteoporózy. Vegánskou alternatívou je vitamín D3 z lišajníkov.
- Omega-3 mastné kyseliny: Palivo pre mozog a srdce. Pre vegánov je ideálne riešenie suplementácia olejom z morských rias, ktorý obsahuje priamo DHA a EPA.
- Železo: Výzva pre rastlinnú stravu. Vegáni musia kombinovať potraviny bohaté na železo s vitamínom C, aby zlepšili jeho vstrebávanie.
- Vápnik: Nielen pre kosti. Vegáni musia hľadať alternatívne zdroje vápnika, ako tofu, mak, sezam, mandle, brokolica a kapusta.
- Jód: Tichý problém štítnej žľazy. Pre vegánov je najjednoduchšie používať jódovanú soľ.