Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí problémom spojeným s korupciou, klientelizmom a morálnym úpadkom. Tieto problémy sa často prejavujú na rôznych úrovniach spoločnosti, od politiky až po bežný život občanov. Staré príslovie "Ryba smrdí od hlavy" výstižne ilustruje, ako správanie elít a mocných ovplyvňuje celkovú atmosféru a morálku v krajine.
Spoločenské rozdelenie a nespokojnosť
Slovenská spoločnosť je rozdelená na dve hlavné skupiny. Na jednej strane stojí vrstva rýchlozbohatlíkov, multimilionárov a miliardárov, ktorí si užívajú nadštandardný život v prepychu. Mnohí z nich prišli k svojmu bohatstvu vďaka prepojeniam s minulou mocou. Na druhej strane je väčšina obyvateľstva, ktorá sa ocitla v zajatí každodenných existenčných problémov bez perspektívy. Žijú s obmedzenými možnosťami a s obavami sledujú rozhadzovanie financií zo štátnej pokladnice.
Plytvanie financiami a korupcia v parlamente
Praktiky rozhadzovania financií zo štátnej pokladnice v prospech zákonodarcov vyvolávajú znepokojenie. Príkladom je šafárenie a plytvanie financiami v parlamente, kde si poslanci odsúhlasili nákup počítačov. V tomto smere nevidieť rozdiel medzi minulým a súčasným parlamentom. Obaja predsedovia parlamentu bez námietok realizovali bezplatné venovanie počítača každému poslancovi. Rozdiel bol len v tom, že bývalý predseda parlamentu I. Gašparovič verejne nezdôvodnil nákup a dar stotisícových počítačov, zatiaľ čo J. Migaš zdôvodnil vyhodenie 15 miliónov korún na prenosné počítače a laserové tlačiarne slovami: „Ja by som z toho problém nerobil… toto nie je problém NR SR.“ Problém by to naozaj nebol, keby si ich poslanci kúpili za svoje, keďže ich plat a požitky sú slušné a nadštandardné.
Verdikt Ústavného súdu a jeho politické dôsledky
Rozhodnutie Ústavného súdu v Košiciach, ktoré sa týkalo Špeciálneho súdu, vyvolalo kontroverzie a malo politické dôsledky. Sedem z trinástich ústavných sudcov vyjadrilo prekvapivé výhrady voči Špeciálnemu súdu. Podľa nich je existencia tohto súdu v rozpore s ústavnými článkami, ktoré garantujú právny štát, nezávislé súdnictvo a rovnosť v právach.
Paradoxne, práve tieto články ústavy boli motívmi pre vznik Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Dôvodom bolo, že sudcovia na okresnej a krajskej úrovni sa nesprávali dostatočne nezávisle a nestranne v boji proti korupcii. Bolo potrebné pretrhnúť miestne väzby a vytvoriť súd s celonárodnou pôsobnosťou, obsadený sudcami, ktorých nezávislosť nemôže byť spochybnená.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Ústavní sudcovia však vidia bezpečnostnú previerku sudcov, ktorá mala byť zárukou nestrannosti a nezávislosti, ako prekážku pre nezávislosť sudcov. Toto rozhodnutie ukazuje, že politika zohráva významnú úlohu v rozhodovaní Ústavného súdu.
Rozhodnutie Ústavného súdu malo aj pozitívne dôsledky. Vynútilo ostrakizáciu HZDS a SNS, dvoch strán z okraja politického spektra, ktoré rehabilitoval Róbert Fico po voľbách v roku 2006. Rozdelenie koalície na Smer a na HZDS so SNS je dobrou správou pre budúcnosť, ak na Slovensku nebude strana ochotná vládnuť s Mečiarom a Slotom. Ďalším pozitívnym dôsledkom je väčšia pozornosť venovaná obsadeniu Ústavného súdu. Nedostatočná diskusia pri menovaní nových ústavných sudcov v roku 2007 viedla k nižšej kompetentnosti a autorite tohto súdu.
Riešenie: Boj proti korupcii a dôvera v štát
Prezident Kiska uviedol, že pri korupcii "ryba smrdí od hlavy". Podľa neho, ak občania neuvidia, že boj s korupciou je skutočný a bez kompromisov, a ak neuvidia potrestaných vysokopostavených funkcionárov a politikov, tak tento boj nezvládneme. Základnou úlohou súčasnej vlády je vrátiť dôveru ľudí v štát. Ľudia majú pocit, že ak sú zamestnaní a odvádzajú dane, všetko je v poriadku, ale akonáhle niečo od štátu chcú, tak to nedostanú. Každý pracovník štátnej správy by si mal uvedomiť, že je tu pre to, aby slúžil ľuďom a pomáhal im.
Sebareflexia a zmena správania
Ak majú manažéri problémy s riadením zamestnancov, mali by najskôr hľadať vinu sami v sebe. Medzi najčastejšie prejavy správania podriadených, ktoré indikujú problém, patrí náhle stíchnutie alebo zmena správania po vstupe nadriadeného do miestnosti, siahodlhé monológy na poradách, mlčanlivý súhlas podriadených, rezignácia na pokusy vzbudiť záujem o riešenie problémov, výpovede od kvalitných zamestnancov a usilovanie sa o priazeň nadriadeného zo zištných dôvodov.
Ak platia aspoň dva z týchto symptómov, je potrebné začať s riešením problému. Zúrivé prijímanie razantných opatrení, ako sú organizačné a personálne zmeny, nie je efektívne. Jedinou rozumnou reakciou je úprimná sebareflexia svojho správania a konania. Ak si manažér dokáže priznať, že najväčší diel viny leží na jeho pleciach, pravdepodobnosť zvládnutia problémov stúpa. Pomoc blízkeho človeka, ktorému dôverujeme a ktorý je od nás nezávislý, alebo spätná väzba od niekoho, kto je mimo každodenného diania, je mimoriadne vítaná.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Podriadení denne sledujú a vyhodnocujú správanie nadriadených. Kolektívny rozum je neporaziteľný a manažéri by sa nemali snažiť ho oklamať, poraziť, dlhodobo ponižovať alebo zneužívať.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike