Henryk Sienkiewicz, poľský autor, ktorého meno rezonuje v literárnych kruhoch vďaka dielam ako Quo vadis a Ohňom a mečom, sa v knihe Listy z Ameriky predstavuje ako pozorný pozorovateľ americkej spoločnosti v 19. storočí. Táto kniha, ktorá vznikla ako séria cestopisných listov pre Gazetu Polskú, je viac než len záznamom o ceste do Ameriky. Je to hlboká reflexia o kapitalizme, rovnosti, živote v divočine a kontraste medzi Európou a Amerikou.
Úvod do Sienkiewiczovej Ameriky
V horúcej letnej noci, sprevádzanej koncertom cvrčkov, sa čitateľ ponára do Sienkiewiczových Listov z Ameriky. Autor sa spolu so skupinou poľských vlastencov vydáva do kalifornského Anaheimu s cieľom založiť poľskú kolóniu. Podobne ako Charles Dickens, aj Sienkiewicz ponúka fascinujúci pohľad na Ameriku 19. storočia. Dielo zanecháva silný čitateľský zážitok a je odporúčané pre každého, kto chce získať priamy pohľad na atmosféru Ameriky v danom období.
Cesta do Nového Sveta
Prvých päť kapitol knihy detailne opisuje cestu do Ameriky. Nemajetný Sienkiewicz dostane peniaze od redakcie Gazety Polskiej s podmienkou, že bude posielať pravidelné cestopisné listy. Ďalšie kapitoly sú reflexiami a postrehmi amerického života, miešajúce sociologické, botanické a cestopisné poznatky s osobnými dojmami autora. Prekladateľ Miloš Ferko zachoval starodávny štýl písania, čo robí dielo miestami ťažko čitateľné.
Sienkiewicz s iróniou opisuje svoj osud a bezvýchodiskovosť svojej situácie. K americkému výletu sa dostal náhodou a ponuku prijal, pretože v tom čase nemal veľké životné plány. Následne opisuje cestu Európou až k „veľkej mláke“. Prechádza Kolínom nad Rýnom, rozplýva sa nad monumentálnosťou katedrály na pozadí mesačnej noci. Optimisticky opisuje Brusel ako mesto mieru a pohody, potom kontrastne francúzske mesto Calais ako ošarpané a špinavé prístavné mesto.
Londýn očami Poliaka
Nasleduje cesta do Liverpoolu a Londýna. Edičná poznámka oznamuje vplyv fourierizmu na autorovu tvorbu. Sienkiewicz zdôrazňuje potrebu učenia sa jazykov. S humorom píše, že nakoľko tento fenomén zanedbal, tak po trojdňovej ceste vlakom je vďaka tomu, že si nevie ani objednať vodu na umytie, čierny sťa duša vydavateľa, ktorý autorovi ani raz nezvýšil honorár. Mesto Londýn opisuje ako mesto špinavých domov, ktoré charakterizuje dym a dážď. Na strane druhej oceňuje nežné pohlavie ako kvety v ľudskej podobe. Od poetického opisu miestnych žien prechádza k temnej stránke Londýna, známu z Dickensovej tvorby. Život bezcieľnej existencie dáva do kontrastu oných údajných občianskych práv, ktorými by mal disponovať, čím zosmiešňuje britský politický systém, ktorý dbá na formu, ale je ľahostajný k biede. Autor ďalej kvetnato opisuje podzemnú železnicu a ľudí v nej. Všíma si tiež náznak fenoménu, ktorý v jeho najtrpkejšej podobe poznám zo života západnej spoločnosti až dnes.
Prečítajte si tiež: Všetko o Romanovi Gulašovi
Plavba a príchod do New Yorku
Druhá kapitola opisuje samotnú námornú plavbu a príchod do New Yorku. Medzi Liverpoolom a „novým svetom“ sa ešte zastavia v prístave Queenstown, konci Írskeho mora a začiatku Atlantiku. Kapitolu venuje opisom života na palube. Snaží sa tiež nadviazať intímny kontakt s pôvabnou ženou, čo dopadne tragikomickým fiaskom. Potom opisuje obrovské vlny a strach z pominuteľnosti pri ich majestátnosti; a napokon búrku na mori. Búrku opisuje skutočne detailne, ako stelesnený chaos a hnev prírody. Na druhý deň sa počasie zlepší a predtým na smrť vydesení cestujúci, o včerajšej noci vtipkujú. Na lodi sa prvý krát stretáva s povahou Američanov. Ďalšia búrka bola tak silná, že takmer vďaka ľadovcom zničila loď. Zachránila ju len náhoda a chytrý kapitán. Nasleduje lodný koncert, ktorý poľských cestujúcich znechutí a pobúri. A finálne príchod do New Yorku.
New York - Mesto Obchodu a Kontrastov
New York autora na prvý dojem nenadchol. Píše o zanedbanom nábreží, búdach, smetiach a kalnej vode. Aj keď Broadway opisuje spočiatku honosne ako výklady predajní omračované mesačným trbletom plynového osvetlenia, neskôr dodáva, že mesto ho viac sklamalo, ako uchvátilo. Kým európske mestá majú svoje dejiny vpečatené do múrov mesta, New Yorku chýba akýkoľvek svojský národný svojráz, ktorého počiatok tkvie v šere minulosti. Jedinou zaujímavosťou sú hotely a banky: „Obchod, obchod, obchod, biznis, biznis, biznis, to vidíš od rána do večera, neprestajne o tom počúvaš i čítaš.“ Mramor, bronz, koberce, zrkadlá - to sú americké hotely, najhonosnejšie stavby mesta. Ubytovaný je v Hoteli Centrál, ktorý detailne opisuje. Zdôrazňuje tiež, že obsluha v hoteloch pozostáva bez výnimky z černochov, ktorých Američania využívali ako lacnú pracovnú silu.
Americkú kuchyňu hodnotí negatívne ako najpomýlenejšiu kuchyňu sveta, kde sa veci požívajú studené, stuhnuté. Už tu vystihol podstatu fastfoodov - nejde o to jesť zdravo a dobre, ale o čo najrýchlejšie, aby si sa mohol vrátiť k biznisu. Mesto tvorí kozmopolitný galimatiáš podnikateľov, bankárov, priemyselníkov a byrokratov. Neodpustí si ani poznámku ku vzťahu Američanov k viere: „…chrámy zavreté, je pracovný deň, nuž biznis modlitbu neumožňuje.“ Výklady obchodov sú honosné, ale bez vkusu. Mesto je zablatené, všade sú smeti a uhynuté zvieratá. Autor sa tu tiež odvoláva na Dickensove opisy Ameriky, kde Dickens lenivých zbohatlíkov prirovnáva k „ctihodným prasatám“. Ďalej opisuje armády prítomných novinárov, ktorí zarábajú rozprávkovo, no ich literárne schopnosti sú slabé. Dominuje politický a informačný ráz nad umeleckým, teda čisto hospodárske správy. Noviny sú tu však súčasťou potrieb, ktoré prirovnáva k chlebu. No a nezabúda ani na Wall street, ulicu bankárov.
Sociálne Rozdiely a Kritika Spoločnosti
Černošské obyvateľstvo opisuje ako zanedbané, škaredé, topiace sa v špine a zotročované. Autor mal šťastie, že písal v 19. storočí, tento drsne realistický dobový opis by dnes určite neprešiel súčasnou politicky korektnou cenzúrou. Podobne mizerne sú na tom vysťahovalci, ktorí hynú hladom, chorobami, chladom a v biede. Privyrábajú si iba príležitostne, nemajú stabilný príjem. Mnohí páchajú kriminálnu činnosť a dobrovoľne sa nechávajú zatvoriť, aby mali kde prespať. V zúfalstve prepadajú alkoholizmu a gamblerstvu. Ďalej podrobne opisuje Írov. Na New Yorku oceňuje rozvoj priemyslu, iniciatívnosť a podnikavosť obyvateľov. Ešte pred odchodom opisuje Central Park a Trinity Church. Dodáva, že žiadne Americké národné divadlo tu nenájdete, ani múzeá a galérie. Mesto opisuje viac negatívne a dodáva, že obyvatelia tu majú grobianske a barbarské maniere. Mesto je stále uponáhľané za biznisom a obyvatelia neochotní.
Američania: Národ Bez Národa?
Autor píše, že síce Američania majú štát, no sotva možno hovoriť o národe, nakoľko ide o kozmopolitnú zmes rôznych etník zorganizovaných do štátneho útvaru. Chýbajú im akékoľvek črty charakterizujúce homogénny národ, teda okrem tých negatívnych, ktoré bohato opisuje. Jedinou spoločnou hodnotou je túžba po zisku. Bohatstvo jest ústrednou hodnotou, všíma si autor. Zaujímavosťou sú tiež tzv. pľuvátka, ktoré vznikli v dôsledku večného prežúvania tabaku. A to dokonca aj vo verejných úradoch. Platy úradníkov sú nízke, dôchodky žiadne a vďaka boju republikánov a demokratov sú povolania úradníkov neisté. Dôsledkom toho je nefunkčné súdnictvo a verejná správa. Podľa autora by systém zmenila iba radikálna reforma výchovy, ktorá by z Američanov vykorenila dogmu, podľa ktorej iba bohatstvo rozhoduje o hodnote človeka. Ďalej venuje pasáž ženám učiteľkám a celkovo vzdelávaciemu systému. Potom sa zameriava na opis Američaniek. Menej vkusu, viac honosnosti a provokatívnosti, takto ich definuje. Chýba im ušľachtilosť a distingvovanosť, no majú despotické maniere. Ďalej autor zdôrazňuje, že Američania majú mizerné schopnosti filozofického uvažovania, nakoľko sa tu všetci zaoberajú iba veličinami ako obchod, fabrika, pozemok. Nieto tu však ateistov, a v Amerike je taktiež celé spektrum rôznych siekt.
Prečítajte si tiež: Prehľad: Roman Pagáč a jeho videoklip
Cesta Naprieč Kontinentom
Štvrtá a piata kapitola obsahuje opis cesty naprieč kontinentom. Autor detailne opisuje cestu vlakom, interiér vlaku, lôžkové vozne, pästné súboje sprievodcu s pasažiermi a zloženie cestujúcich. Následne Poľský autor opisuje environmentálne vlastnosti Ameriky, ktoré premosťuje na diskusiu o skupovaní pozemkov za účelom kšeftovania. Taktiež spomína neefektívne zakladanie miest na nevhodných miestach, čoho následkom je vyludňovanie konkrétnych oblastí. Gazdovstvá však hodnotí veľmi negatívne a dodáva, že za tými európskymi jasne zaostávajú. Napriek tomu, že Sienkiewicz píše o prírode, na rozdiel od romantikov ju vykresľuje spolu s počasím až hrozivo. Nenájdete tu rousseaovské adorovanie prírody (to až v ďalšej časti, kde si divočinu začne užívať), ale skôr apokalyptické výjavy jej desivých a nevypočítateľných vyčínaní.
Niagarské Vodopády a Stretnutie s Indiánom
Niagara, ktorú navštevuje za účasti sprievodcu, ho spočiatku desí, no následne ju obdivuje. Po prehliadke vodopádu smeruje k Detroitu. Tu autor stretáva prvý krát Indiána. Cesta pokračuje okolo mesta Chicago, oblasť autorovi pripomína poľské Prusko. Autor si všíma, že Indiánov, o ktorých počul, tu vo všeobecnosti nieto, lebo „ustúpili pred bielym človekom“ spolu s kojotmi a jaguármi. Prístavné mesto Chicago opisuje ako viac vznešené a čistejšie, než New York. Ulice sú široké, domy obrovské a okázalo zariadené, napriek tomu, že sa nedávno spamätalo z požiaru. Mesto je akoby postavené pre obrov. Mesto budúcnosti naplnené energickými a pracovitými obyvateľmi, ktorí ho nanovo postavili z prachu.
Divoký Západ a Genocída Indiánov
Prechádzajú Iowu do stanice Clinton na brehu Mississippi. Tu autor nachádza onen známy westernový lúpežnícky kolorit. Gentlemanov vo vlaku striedajú „bradato-fúzaté indivíduá v otrhanom šate s batôžkami špinavých vecí pri sebe a revolvermi za opaskom.“ Hľadači zlata a dobrodruhovia napĺňajú vlak, ktorý smeruje do indiánskej oblasti Siuxov, teda do Čiernych hôr. Autor tu dokumentuje genocídu Indiánov. Poľský spisovateľ nám vyrozpráva príbeh o Nelly, traperoch a Indiánoch. „Chvíľami marilo sa mi, že snívam alebo čítam román,“ Po ceste vlak zrazí skunka a autor venuje celú pasáž opisu tohto zvieraťa. Prechádza postupne až do krajiny ticha a Indiánov.
Panteistické Úvahy v Nebraske
V tretine knihy sa čitateľ ocitá vo Winnetouke, a tiež románoch „Coopera, Bellwara a kol,“ ako píše. Autor taktiež pripomína nenávisť bielych voči červeným, dokonca toto pohŕdanie prirovnáva k európskemu ekvivalentu. Pripomína, že Indiáni žijú spôsobom života podobnému prvotnopospolnej spoločnosti a civilizáciu vnímajú negatívne, čomu sa podľa autora vzhľadom na negatívne skúsenosti nemožno čudovať. Kapitolu končí opisom Indiánov a finálne dorazením vlaku do Omahy, na hranicu Iowy a Nebrasky. Nasledujúci kapitolu venuje úseku z Omahy do San Francisca. Nasleduje step Nebraska ako pustá a prázdna bezbrehá mĺkva pláň, kde zrak nemá na čom spočinúť. Zážitok zo stepi pripomína až halucinógenny stav, stav mystický, stav opustenia vlastného ja - „ja splynie s okolím a na okami javí sa žiť nie vlastným žitím, lež celou ohromnosťou stepí, v ktorejžto sťa kvapka vody v mori zmizne,“ píše autor, ktorý sa domnieva, že z podobných pocitov vznikli panteistické náboženské systémy. Dodáva, že mytológie grécke, slovanské, indické v sebe obsahujú číry panteizmus „ktorýžto ani bohov bytosťami nezve ani samobytný život po smrti nesľubuje.“ Ničota a nebytie ako posmrtný stav splynutia s prírodou. Step považuje za akýsi odlesk nirvány.
Púštne Krajiny a Život Kolonistov
Ďalej autor opisuje miestne pohoria a časti: Idaho, časť Oregonu, časť Wyomingu, Nevada, Utah, celá Arizona a časť Nového Mexika, ako kraje pusté, osídlené iba rôznymi klanmi Indiánov a zvierat. Ďalej opisuje život kolonistov, ktorí sa v tejto oblasti chcú usadiť, čo im Indiáni oplácali vypaľovaním polí či okrádaním. Detailne sa zaoberá flórou a faunou počas jari (divé tulipány, rozchodníky, svište, sovy, sokoly, bizóny, štrkáče, zdochlináre, škovrany, drozdce), ktorá načas preberie inak mrazivo tichú step.
Prečítajte si tiež: Roman Slanina – život a dielo
Skupovanie pozemkov a neefektívne zakladanie miest
Poľský autor opisuje environmentálne vlastnosti Ameriky, ktoré premosťuje na diskusiu o skupovaní pozemkov za účelom kšeftovania. Taktiež spomína neefektívne zakladanie miest na nevhodných miestach, čoho následkom je vyludňovanie konkrétnych oblastí.