Ako sa umelecký štýl a nadanie maliara vyvíjajú počas jeho života? Čo ak by sme sa pozreli na jeden moment, keď mal 20 rokov a potom sa presunieme o 50 rokov neskôr? Zmenilo sa len umenie, technika alebo aj nazeranie človeka na svet? Päťdesiat rokov tvorby umelca odhaľuje neuveriteľnú premenu - od melanchólie a realizmu až po rozklad formy a hravý modernizmus. Spočiatku u maliara prevažujú pocity bolesti, ticha či samoty.
Klasicizmus: Návrat k antike a ideálom
Klasicizmus (1760 - 1830) bol umelecký smer, ktorý sa rozvinul ako reakcia na barokový pátos, iluzívnosť a rokokovú frivolnosť. Klasicistickí umelci sa snažili o reformu umenia prostredníctvom kritického výberu predlôh z minulosti, najmä z antického Grécka a Ríma. Dôraz kládli na racionalitu, striedmosť, jasnosť a jednoduchosť kompozície. Význam farby ustupoval do pozadia a do popredia sa dostávala kresba a prehľadnosť.
Mimoriadny význam pre názorové vyhranenie silne racionalistického slohu mali teórie a dejiny umenia, ktoré rozšírili do všeobecného povedomia výtvarnú predstavu o antike. A to najmä popisom a výkladom diel objavených v Herculaneu a Pompejach, ako aj antickými objavmi v bývalých rímskych provinciách. O rozšírenie predstáv o antickom umení, sa zaslúžili grafické znázornenia antických diel, ktoré v tom čase vychádzali v značnom rozsahu. Neobyčajný rozmach zažíval aj zberateľský záujem, ktorý viedol k vytvoreniu mnohých súkromných i verejných zbierok.
Klasicistický obraz človeka mal idealizujúci ráz a podával obraz človeka, v ktorom sa umelecky odrážali meštianske cnosti: striedmosť, vážnosť, pracovitosť, skromnosť alebo oddanosť verejnému blahu a vlasti.
Významní maliari klasicizmu
Medzi významných klasicistických maliarov patrili Jacques Louis David, Jean Auguste Dominique Ingres a Anton Raphael Mengs. David, zakladateľ maliarskeho klasicizmu, sa inšpiroval antickým sochárstvom a zobrazoval morálne námety z gréckych a rímskych dejín. Ingres zdôrazňoval expresívnu silu tvaru a kontúry a maľoval najmä portréty. Mengs sa venoval štúdiu antickej plastiky a písal teoretické spisy o umení.
Prečítajte si tiež: Inšpirujte sa na raňajky
Klasicistické sochárstvo
Podľa teoretikov je sochárstvo najvyšší druh umenia, lebo vie najkrajšie napodobovať antické sochárstvo pokladané za vrchol umenia. Sochárstvo zdôrazňovalo uzavretý a nečlenený tvar, používalo primárne biely mramor a alabaster a bolo považované vedúci umelecký druh ovplyvňujúci rozhodujúcim spôsobom aj maliarstvo. Antonio Canova a Bertel Thorvaldsen boli významní klasicistickí sochári. Canova sa preslávil svojimi sochami s nevídane krásnymi tvarmi, ale zároveň vyzerajú, akoby sa stali obeťou niekoho, kto ich premenil na mramor. Thorvaldsen hľadal v umení ideálnu krásu a eliminoval tak individuálne črty.
Klasicistická architektúra
Klasicizmus dychtivo vyhľadáva neprerušovanú priamu líniu a neporušenú plochu. Preferovanou farbou exteriérov je biela. Jadro budovy musí navonok pôsobiť dojmom čo najkompaktnejšej masy a vystavovať rovné plochy. Funkciou stĺpa nie je zvýraznenie plasticity telesa budovy, ale plynulé splynutie s celkom stĺporadia, podobne ako v gréckom chráme. Reliéfna výzdoba je na ústupe.
Romantizmus: Dôraz na emócie a individualitu
Romantizmus (1790 - 1848) bol európske hnutie, ktoré uprednostňovalo spontánnosť, autentické vyjadrenie individuálnej pravdy a skúsenosť. V maľbách dominovala sila a vášeň. Ústrednou témou romantizmu bol konflikt medzi jedincom a spoločnosťou, stretávanie sna a vidiny s obmedzujúcou skutočnosťou všedného života. Umelci sa inšpirovali literatúrou a orientovali sa na súčasné udalosti, prírodu alebo umenie minulosti. Proti racionalizmu klasicizmu razil romantizmus nenaučiteľnú tvorivosť vychádzajúcu z najhlbších neznámych zdrojov obraznosti, ktorá vedie k jedinečnosti. Farebnosť je oveľa živšia a rozmanitejšia.
Medzi významných romantických maliarov patrili Caspar David Friedrich, John Constable a Joseph Mallord William Turner. Friedrich vyjadroval svoju filozofickú meditáciu o prírode prostredníctvom krajinomaľby. Constable zobrazoval prírodu rodného kraja nekonvenčným spôsobom. Turner rozšíril možnosti akvarelu a zaznamenal dojmy z početných ciest po Európe.
Realizmus: Zobrazenie skutočnosti bez idealizácie
Realizmus sa zameriaval na zobrazenie skutočnosti bez idealizácie. Umelci sa snažili zachytiť život taký, aký je, so všetkými jeho pozitívnymi aj negatívnymi stránkami.
Prečítajte si tiež: Piešťany raňajky donáška
Francisco Goya: Medzi osvietenstvom, romantizmom a realizmom
Francisco Goya (1746 - 1828) bol španielsky maliar, ktorý sa pohyboval medzi osvietenstvom, romantizmom a realizmom. Jeho tvorba prešla výraznou premenou v dôsledku ťažkej choroby, ktorá spôsobila postupnú stratu sluchu. Začína maľovať pochmúrne depresívne námety: Býčie zápasy, Dvor blázinca. Často na svojich obrazoch a grafikách zachytáva démonické a zvieracie tváre - ktorými dokázal vystihnúť strašideľnosť a fantastickosť (Sv. František Borgiáš pri lôžku umierajúceho). Jeho ďalšie obrazy Oblečená Maja a Nahá Maja sú realistické a eroticky provokujúce obrazy, veľmi vzdialené od idealizujúcich Venuší Tiziana alebo Velazqueza.
Ku koncu svojho života, keď už bol veľmi chorý, pomaľoval steny svojho domu (nazyvaného „dom hluchého“) Čiernymi maľbami. Boli to otrasné scény nočnej mory a smrti, ktoré stvárnil výsostne osobitným rukopisom. Ako vyplýva z ích názvu, prevládajú na nich tmavé odtiene. Mytológia, čarodejníctvo a brutálny výron pudov tu našli svoj najúplnejší výraz v spôsobe maľby i vo výtvarnom videní.
Impresionizmus: Zachytenie prchavého okamihu
Impresionizmus vznikol v 60. rokoch 19. storočia vo Francúzsku. Impresionisti sa snažili zachytiť prchavý okamih a dojem (impresiu), ktorým na nich zapôsobila príroda alebo scéna. Dôraz kládli na svetlo, farbu a atmosféru. Pracovali v plenéri (vonku) a používali techniku delenia ťahu farieb.
Impresionisti vzchádzali z objavu, že škvrny vedľa seba a ich farby sa miešajú až na sietnici oka diváka. Umelci sa snažia o zachytenie určitého okamihu a navodzujú dojem aktuálneho momentu a používajú farebnú škvrnu pričom úplne vylúčili líniu a jasne ohraničenú plochu, používajú množstvo farebnýchtónov kladených vedľa seba.
Významní impresionisti
Medzi najvýznamnejších impresionistov patrili Claude Monet, Édouard Manet, Auguste Renoir, Edgar Degas a Camille Pissarro. Manet je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Monet sa zameriaval na znázornenie prchavosti okamihu a meniacu sa atmosféru. Renoir uprednostňoval kompozície a portréty a oslavoval ľudovú veselosť a vysokú parížsku spoločnosť. Degas sa venoval figurálnym kompozíciám, najmä baletkám a ženám. Pissarro zachytával život na francúzskom vidieku a scény z Montmartru.
Prečítajte si tiež: Zdravé raňajky pre deti
Raňajky v tráve
Obraz "Raňajky v tráve" od Édouarda Maneta pobúril spoločnosť, zobrazil tu nahú ženu s elegantne oblečenými mužmi a v zadnom pláne umiestil ďalšiu postavu ženy vo vode. V predom pláne zobrazil zátišie.
Claude Monet vytvoril obraz s rovnakým názvom, ktorý bol pokusom o silnejšie spojenie s realitou oproti Manetovi, vydáva dojem autenticky zachyteného momentu.
Postimpresionizmus: Odklon od bezprostredného dojmu
V polovici 80-tych rokov 19. storočia sa začali vo francúzskom maliarstve prejavovať tendencie kriticky reagujúce na impresionizmus a usilujúce sa prekonať jeho názorovú základňu. Tieto tendencie, reprezentované dielami G. Seurata, P. Gaugina, V. van Gogha, H. de Toulouse-Lautreca, P. Cézanna a H. Rousseaua, označujeme súhrnne postimpresionizmus. Tento pojem nevyjadruje len historickú následnosť voči impresionizmu, ale aj opozičnosť a protikladnosť k nemu.
Postimpresionisti sa odklonili od bezprostredného dojmu a začali sa zameriavať na vnútorný svet, symboliku a expresívny výraz. Každý z umelcov si vyvinul svoj vlastný, osobitý štýl.
Umenie 20. storočia: Experimentovanie a nové smery
Umenie 20. storočia bolo charakteristické experimentovaním, hľadaním nových výrazových prostriedkov a vznikom mnohých umeleckých smerov, ako napríklad fauvizmus, expresionizmus, kubizmus, futurizmus, dadaizmus a surrealizmus.
Fauvizmus: Divoké farby a expresívny výraz
Fauvizmus (les fauves - šelmy) vznikol pri príležitosti výstavy maliarov v Salóne nezávislých r. 1905. Má výlučne maliarske zameranie, farby majú pôsobiť ako šok v ich nezriedenej čistej forme. Eliminujú tiene. Farba nezávisí od prírodného modelu ale od potreby umelca. Výjavy sú popredkávané a vibrujúce svetlom.
Expresionizmus: Dôraz na psychické momenty
Expresionizmus zdôrazňuje psychické momenty tvorby, pokladá umelecké dielo predovšetkým za prejav umelcovej duše a usiluje sa o stupňovanie výrazu aj za cenu deformácie tvaru. Vplyv filozofie nihilizmu. Zobrazujú sa drsné akty, šklebiace sa tváre, dramatické afekty, deformity, všetko ešte podčiarknuté vyostreným farebným kontrastom a nedbalým surovým prednesom. Expresionizmus sa prejavil v tvorbe umelcov ako boli Otakar Kubín, Pablo Picasso, Jozef Šima, Severini, Chirico.
Kubizmus: Rozklad formy a nový pohľad na priestor
Kubizmus uplatnil sa v architektúre, sochárstve, maľbe, literatúre - básne a ukladanie veršov má umeleckú hodnotu. Pablo Picasso (1881 - 1973): monumentálnym dielom Guernica reaguje na vojnu so Španielskom. Tvorí aj keramiku, pracuje pre palác UNESCO. Maľoval vynikajúce kópie. Čechy: Jozef Čapek, Emil Fila, Jozef Špála, Antonín Procházka.
Futurizmus: Oslava rýchlosti a technického pokroku
Futurizmus popiera minulosť, ničí múzeá, je dynamický, uprednostňuje veľké gestá, manifesty, snaha o ozdravenie spoločnosti, snažili sa nájsť nový výtvarný výraz, ktorý by zodpovedal rýchlemu vzostupu priemyslu a technických pokrokov. Našli cit pre všedné veci, často prelínali plochy, hranatili tvary.
Dadaizmus: Protest proti vojne a kult nezmyslu
Dadaizmus vznik vo Švajčiarsku v kabarete Voltaire. Bol reakciou na politické dianie z prvej svetovej vojny. Švajčiarsko - zem exulantov a politických vyhnancov. V kabarete sa stretávali básnici, maliari, poeti, sochári, intelektuáli. Prejavil sa vo všetkých smeroch: fotografia, sochárstvo, film, balet, divadlo, hudba, výtvarné umenie, atď. Pomenovanie dostal podľa nezmyselného detského džavotania - dada - bolo dané náhodou. Stavali sa proti vojne a reagovali na ňu kultom nezmyslu. Na politické dianie a morálne konvencie reagovali škandálmi. Filozofické zdroje vychádzali z nihilizmu. Hlavnými znakmi boli: absurdnosť, negácia logiky.
Surrealizmus: Svet snov a iracionálna realita
Surrealizmus zakladateľ bol André Breton. Umenie namá byť kópiou reality, ale má tvoriť novú skutočnosť. Vznikol v Paríži, kde sa stretávajú osobnosti Dada. Surrealizmus rozvinul Dada do nových dimenzií - anarchia, boj proti logike. Kritizoval ale Dada za jeho detinské pitvorenie, ktoré od umenia nič nechce. V tomto smere prevládala snaha vyjadriť iracionálno. Obrazy pôsobia ako preludy.
Secesia: Ornamentálnosť a štylizácia
Secesia - koniec 19. V Európskom umení má rôzne pomenovania. Pramenila z optimizmu doby spojeným s úspechmi vedy a techniky. Bohatí oslavovali život, secesia potrebovala neobmedzené finančné možnosti. Prichádza Ver sacrum - svätá jar - rozkvet všetkých ľudských schopností a možností. Znakmi sú dekoratívnosť, sklon k prebujnelému ornamentu, štylizovaný rastlinný motív, hladké plochy sa striedajú s reliéfmi, používali sa k zobrazeniu kvety, listy, živočíchy, ľudské telá, používala sa symbolika farieb.
Predstavitelia: Španielsko - Antonio Gaudi (Palác Guell, bol veľmi osobitý, používal terakotu, porcelán, pristavil k palácu kaplnku so zvieracími skulptúrami a fantastickými motívmi. Bol inšpirovaný španielskou gotikou a barokom. Architektúru modeloval ako plastiku - Sagrada Família, Casa Mila). Maľba: Lautrec - maliar, grafik, šľachtického pôvodu, tvoril plagáty, inšpiroval sa Mountmartrom (plagát Moulin Rouge), maľuje tanečnice, krasojazdkyne, cirkusy, s obľubou používa výrazné farby - červená, žltá, zachytáva osobité črty postáv, povahy, typický je lineárnosťou. Slovensko: Dušan Jurkovič - spolkový dom v Skalici. Alfonz Mucha - tvoril plagáty, typické boli alegórie (zosobnenia), napr. Alegória Jari. Tieto plagáty nazývame dekoratívne panneau [panó]. Bol aj knižným ilustrátorom a preslávil sa aj v zahraničí. Jeho dielo je prejavom typického secesného umenia okolo roku 1900, ktorému sa podľa neho hovorilo štýl Mucha.