Paradajky, alebo rajčiny, patria medzi najobľúbenejšie plodiny v záhradách po celom svete. Či už preferujete veľké mäsité odrody alebo drobné čerešňové, správne pestovanie je kľúčom k bohatej a chutnej úrode. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o pestovaní rajčín, od výsevu semien až po zber a uskladnenie plodov.
Výsev semien a príprava sadeníc
Ak máte obľúbený druh rajčín, ktorý sa ťažko zháňa, dopestovanie vlastných sadeníc je ideálne riešenie. Druhá polovica februára je vhodný čas na výsev semien. Ing. odporúča jednoduchý postup:
- Príprava nádoby: Plastovú nádobu s hĺbkou aspoň 5 cm naplňte substrátom takmer doplna.
- Výsev semien: Vytvorte riadok hlboký asi 1 cm a nasypte doň semienka rajčín, približne 1 semienko na 1 cm.
- Zavlažovanie: Výsev jemne zavlažte rozprašovačom, aby ste predišli vyplaveniu semienok.
- Vytvorenie klímy: Nádobu zakryte potravinárskou fóliou alebo mikroténovým vreckom, aby ste udržali rovnomernú klímu.
- Klíčenie: Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé klíčky. Premiestnite misku na slnečné miesto.
- Odstránenie fólie: Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstráňte fóliu a nechajte rastlinky voľne rásť.
- Presádzanie: Rajčiny sadíme hlboko, až po klíčne listy, a následne udržiavame zem vlhkú.
Semená si vyberáme podľa odrôd o ktoré máme záujem, pričom si na balení všímame hlavne trvanlivosť. Je to dôležitý údaj, lebo čím sú semená staršie, tým majú horšiu klíčivosť a o to menej semien nám vyklíči. Ak sme si už vybrali odrodu, ktorá nám najviac vyhovuje, pripravíme si kvalitný substrát z rašeliny s obsahom vermikulitu. Správne načasovanie výsevu semien nám môže neskôr ušetriť množstvo problémov.
Keď máme semená vyklíčené a majú už dve sady listov, vrchné klíčne lístky a jedny pravé lístky, rozsádzame ich do väčších nádob, aby si nezavadzali. Sadenice paradajok pre svoj rast potrebujú dostatok tepla a svetla. Pestujeme ich teda na slnečnom okne alebo pri použití umelého svetla. Svetlo umiestnime 10 - 15 cm nad rastliny na podporu hrúbky stonky.
Formovanie paradajkového kríka
Bez správnej tvorby paradajkového kríka nie je možné získať dobrú úrodu. Aby vás pestovanie nesklamalo, paradajkové kríky musia byť počas vegetačného obdobia správne tvarované - včas musíte odstrániť nepotrebné výhonky.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Musíte pochopiť, že dobre vyživovaný ker má tendenciu neustále rásť. Vo svojom prirodzenom prostredí sú paradajky viacročné rastliny, prvé 3-4 mesiace strávia budovaním zelenej hmoty a koreňového systému a až potom začnú kvitnúť.V zálohe majú ešte dlhé teplé obdobie, preto ich netreba zaštepovať.V podmienkach nášho krátkeho leta nemôžeme kríkom dovoliť taký luxus - bujne by rástli, no v najlepšom prípade by do vychladnutia sotva stihli rozkvitnúť, nieto ešte dozrieť plody.A tie sú hlavným cieľom našej snahy. Preto je potrebné odstraňovať nielen divoké výhonky (tzv. vlky), ale aj doplnkové výhonky, ktoré konkurujú hlavnému výhonku, spodné listy, ako aj všetky prebytočné, ktoré zbytočne zahusťujú ker.Každá z týchto činností má okrem základného dôvodu obmedzenia nadmerného rastu aj ďalší účel.
Existuje niekoľko schém na pestovanie paradajok, ale najjednoduchší spôsob je pestovať ich na jednom výhonku.
Čo to v praxi znamená a čo musíme odstrániť?
- Zameriame sa na určenie jedného vrcholu. Chvíľka nepozornosti záhradníka a krík paradajok okamžite vytvorí ďalšie výhonky, ktoré rastú nahor, aby konkurovali hlavnému výhonku.Ak sa tak stalo, počkáme, kým sa na jednom z nich objavia kvety a tento necháme a druhý odrežeme práve na mieste, kde sa spájajú.
- Okrem toho, že zabezpečíme, aby mal ker jeden hlavný výhonok, odstránime aj všetky (divoké) výhonky rastúce pod 45-stupňovým uhlom, priamo medzi hlavným výhonom a vedľajším výhonkom. Tento extra výhonok produkuje nekvalitné plody, takže nemá zmysel ich nechávať na kríkoch paradajok. Hlavným pravidlom je urobiť to najneskôr, keď dosiahnu dĺžku 4-5 cm.V tomto momente sú ešte tenké, nečerpajú silu z materskej rastliny a dajú sa ľahko odstrániť rukami alebo nožnicami. Prvé strihanie sa vykonáva dva týždne po zasadení sadeníc do zeme a potom sa pravidelne opakuje každých 10 až 14 dní.To vám umožní pravidelne sledovať rastúce diviaky a zabrániť zahusťovaniu kríkov.
- Postupne odstraňujeme aj spodné bočné výhonky. Ich odstraňovanie je dôležité a robíme to po práve preto, aby sa ker na ich údržbu nenamáhal a po druhé, aby výhonky dotýkajúce sa zeme nelákali škodcov a choroby.
- Odstránime aj nahustené výhonky. Ak je na danom mieste kríka zreteľný prebytok bočných výhonkov a listov, časť z nich odstránime, aby bol ker dobre vetraný.Prístup vzduchu je pri pestovaní veľmi dôležitý a predchádza vážnym chorobám.
Starostlivosť o paradajky počas rastu
Ak už nehrozia jarné mrazy vysádzame rastliny na záhony. Tým sa starostlivosť o paradajky nekončí. Ak pestujeme paradajky vysokých odrôd musíme im včas pripraviť oporu, aby sa rastliny neskôr nelámali. Ako oporu môžeme použiť lieskové palice hrubé cca 3 cm alebo použijeme špirálové kovové tyče, ktoré si kúpime v záhradnom centre. Pri vysádzaní na záhon opäť siahneme po balíčku so semiačkami, na ktorom by mal by uvedený údaj o správnom spone. Spon je vzdialenosť, v akej rastliny od seba vysádzame. Opory musia by dostatočne vysoké, aby sme ich počas vegetácie nemuseli vymieňať za dlhšie, čím by sme mohli poškodiť koreňovú sústavu rastlín. Pri odrodách, ktoré rastú s oporou vyštipujeme výhonky v pazuchách listov, aby sa rastliny nevyčerpávali zbytočným rozrastaním. Pri vyštipovaní dávame pozor, aby sme neodstránili veľa listov. Paradajky dobre rastú na pôdach s úrovňou pH 5,8 - 7, naším cieľom je pripraviť pôdu mierne zásaditú. Ak je pôda piesočnatá alebo ílovitá zapracujeme do nej 2 - 3 cm kompostu. Testovaním pôdy lakmusovými papierikmi a jej dôslednou prípravou dosiahneme výborné výsledky. To najlepšie , čo môžeme urobiť pre naše paradajky, je dodávať im pravidelne závlahu. Paradajka potrebuje pre svoj ideálny rast cca 1 cm vody týždenne na celú plochu, na ktorej ich pestujeme. So zálievkou to ale netreba preháňať hlavne počas daždivých dní, pretože plody začnú prudko rásť, šupka nedokáže dostatočne rýchlo zväčšovať svoju plochu a plody začnú praskať. Polievať je treba skoro ráno alebo večer, nikdy nie na priamom slnku aby nedochádzalo k popáleninám od slnka. Nastieľanie slamou udržuje pôdu vlhkú, chráni nízko rastúce plody pred opieraním sa o zem, čím pomáha predchádzať hubovitým chorobám, ktoré paradajky často napádajú. V prípade, že pri dome nemáte veľkú záhradu a chcete pestovať paradajky, môžete ich úspešne pestovať aj vo vyvýšených záhonoch, ktoré si zhotovíte zo starých dosiek alebo ich zakúpite na našich internetových stránkach.
Ďalšie tipy a triky pre bohatú úrodu
- Drevený popol: V každej jamke, do ktorej vysadíte sadenicu (zem), nasypte v predstihu drevený popol. Vstrebe sa do pôdy a sadenie, ktoré do nej vysadíte budú silnejšie a plody väčšie.
- Odstránenie listov: 2-3 dní pred výsadbou sadeníc paradajok odstráňte spodné 2-3 listy.
- Droždie: Sadenice paradajok sem-tam môžete prihnojiť zriedeným roztokom droždia.
- Zavlažovanie: Niektorí záhradkári odporúčajú, aby sme prvých asi 10-14 dní po presadené do pôdy rastliny príliš nezavlažovali - koreňový systém sa rýchlo rozrastie, pretože rajčina bude hľadať vlahu. Tiež budú rastliny odolnejšie a v vydržia aj v období sucha.
- Žihľava: Pri výsadbe dáme do každej jamky aj trochu čerstvej žihľavy - zohrievajú a vyžijú korene rastliny. Najlepšie organické hnojivo pre korene.
- Šikmé sadenie: Rastlinu nevkladáme do jamky priamo ale skôr na šiklo. Ide o to, že takýmto spôsobom aj stonka, ktorá je pod zemou vyženie korene a rastlina bude tak mať bohatý koreňový systém.
- Kyselina boritá: Pre lepšiu tvorbu plodov by mala byť paradajka počas kvitnutia vyživená kyselinou boritou - 5 gramov na 10 litrov vody.
- Prevzdušnenie: Keď sa rastliny rozbujnia, nezabudnite odstrániť spodné listy najbližšie k zemi - prevzdušníte rastlinu a zároveň zabránite vzniku plesní.
- Odstránenie vrcholu: Ku koncu sezóny odstráňte vrchol paradajky - rastlina zastaví rast a všetku energiu sústredí na dozrievanie posledných plodov.
- Kapucínka: Ak chcete mať pokoj od škodcov, vysaďte medzi rastlinu kvietky kapucínky. Ide o výbornú ochranu aj mulč.
- Jód: Ak chcete zrýchliť dozrievanie plodov, môžete rastliny posprejovať slabým roztokom jódu (30-40 kvapiek na 10 litrov vody). Paradajky sa červenú za dva dni.
- Dobrí susedia: Dobrí susedia cesnak, bazalka, mrkva, cibuľa, petržlen, hrášok, šalvia, kapusta, nechtík, špenát, šalát.
Skúsenosti z praxe: Rozhovor s pani Evou Tomišovou
Skúsenosti z praxe sú výbornou inšpiráciou nielen pre začínajúcich pestovateľov. Prinášame vám rozhovor s pani Evou Tomišovou, dá sa povedať jednou z vás - čitateľov záhradkárov. Záhrada bola pre ňu celý život dôležitým koníčkom. O svoje skúsenosti sa delí aj na sociálnych sieťach. Na vlastných čerstvých plodoch si ona i jej rodina pochutnávajú až 9 mesiacov z roka.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Pani Tomišová, vráťme sa úplne na začiatok. Ste vzdelaním a povolaním záhradníčka?
Nie, bola som učiteľka matematiky a výtvarnej výchovy a dnes už som na dôchodku. Záhrada je môj koníček už od detstva, vyrastala som v rodine, kde sa toho veľa pestovalo. Otec mal aj skleník a v našej obci bol vychýreným pestovateľom.
Stále pestujete v rodičovskej záhrade?
Nie. S rodinou žijeme na Myjave a záhradu máme pri dome. Nie je veľká, len približne tri áre. Mám tu i nevykurovaný skleník, približne 3 × 6 m a ešte jeden miniskleník zapustený v zemi a opretý o dom.
Máte v záhrade len paradajky? Prípadne, koľko z jej plochy im patrí?
Mám tu aj okrasné rastliny, pred domom v predzáhradke a v záhrade i skalku. Asi najviac sa teším z prvých jarných kvietkov, ako sú tavolíny, snežienky, bledule, kosatce sieťkované, krókusy, narcisy a tulipány. Je pravda, že prevažnú časť plochy vonku aj v skleníku zaberajú rajčiny. Okrem nich vysievam uhorky poľné aj hadovky do skleníka, cuketu, hokaido, cesnak ozimný, petržlen na vňať, hrášok, trochu červenej repy i zopár paprík. Zo stromov spomeniem 4 odrody broskýň.
Kedy sa začala vaša vášeň pre paradajky a čo jej predchádzalo?
Plody rajčín som pre ich chuť vždy milovala a vždy som ich pestovala. Najviac mi chutil a dodnes chutí hybrid ‘Start S F1’, ten vysievam už viac ako 40 rokov. Istá zmena nastala pred asi 15 rokmi, asi za ňou bola zvedavosť. Vyskúšala som a aj stále skúšam všetky u nás dostupné odrody. Najviac sa i u nás predávajú odrody šľachtené na Morave a v Čechách, ide o firmu MoravoSeed aj Semo, obe firmy majú kvalitné odrody. Ďalšie hydridy a odrody som začala hľadať aj v zahraničí, doslova po celom svete. Vyhľadávam nielen oficiálnych šľachtiteľov, ale aj nadšencov, ako som ja. Každý rok pestujem vyše 200 rastlín v približne 100 odrodách, z ktorých polovica je pre mňa nová. „Stala som sa rajčinovou gurmánkou, ale okrem chuti ma ako výtvarníčku zaujíma aj ich farba, tvar, konzistencia a vôňa, “ hovorí o sebe Eva Tomišová, hobby pestovateľka paradajok.
Kedy začínate s výsevmi?
Vysievam od polovice decembra až do začiatku apríla po 2 - 3 semienka z odrody. Ako prvé vysievam 8 - 9 skorých odrôd, ale aj trpasličie, takzvané dwarf odrody. Väčšinu odrôd však vysejem, ako je to u nás bežné, na Jozefa. Vysievam do rôznych menších plastových misiek. Keď je málo svetla, čiže asi do polovice marca, prisvetľujem ich asi 4 - 5 hodín LED svetlami. Po objavení a rozprestretí klíčnych listov ich pikírujem. V tejto fáze rastu sa mne, ale aj iným pestovateľom, s ktorými si dopisujem, pikírovanie najviac osvedčilo, malo by pozitívne ovplyvňovať začiatok kvitnutia. Rastlinky opatrne vysádzam po odrodách do malých kvetináčikov až po tie klíčne listy. Niektoré rastliny, kým ich vysadím, pikírujem aj 3-, 4-krát.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
Používate kupované substráty alebo si ich miešate sama?
Aj, aj. Vysievam zvyčajne do supresívneho substrátu od Forestiny, skúšala som aj do kokosového obohateného o hubu Trichoderma. Keď pikírujem, miešam si svoj substrát.
Vymieňate pôdu v skleníku, prípadne ako bránite únave pôdy?
Pôdu nevymieňam, ale dbám, aby som si do nej nezavliekla chorobu ani škodcu. Na konci jesene či začiatku zimy zapravím do pôdy v skleníku dusíkaté vápno, polejem a zakryjem fóliou. Do pôdy sa tak dostane vápnik, no zničia sa aj niektoré patogény. Toto robím poctivo každý rok. Snažím sa o striedanie plodín, ale keďže pestujem veľa paradajok a málo iných plodín, nedá sa to celkom dodržať. Aby pôda nebola vyčerpaná, používam granulované organické hnojivá, od minulého roku sa mi osvedčilo granulované ovčie biohnojivo s ovčou vlnou s postupným uvoľňovaním živín až 5 mesiacov. Najvhodnejšie obdobie pikírovania paradajok je moment, keď rastlina rozprestrie obidva klíčne listy.
Aké typy paradajok, čo sa spôsobu rastu týka, pestujete?
Všetky typy, no najviac tyčkových (indeterminantné) s neukončeným rastom, ktoré plodia až do mrazov. Rada mám aj semiderminantné odrody. Väčšina kríčkových odrôd je determinantná (majú ukončený rast). Sú síce trochu skoršie a často i málinko kyslejšie, boli totiž pôvodne šľachtené pre hromadný jednorazový zber.
Máte i skúsenosť s vysievaním semienok z F1 hybridov?
F1 hybridy si vždy kupujem nové semienka, hoci sú drahšie ako klasické odrody. Semienka z ich plodov nepoužívam, keďže ďalšia generácia má zvyčajne už iné vlastnosti než pôvodný hybrid. Skúšala som vysievať niektoré datľové odrody od slovenských pestovateľov z paradajok kúpených v obchode, ktoré mi chutili. Keďže to boli väčšinou tiež hybridy, v 2. generácii mali ešte pôvodné vlastnosti, ale z takto dopestovaných plodov som už ďalej semienka nebrala.
Podľa čoho rozdeľujete priesady, ktoré dáte do skleníka a ktoré von? Na fotkách na sociálnych sieťach som si všimla, že pestujete paradajky aj v plastových vedrách.
Tento spôsob používam vyslovene pri veľmi skorých odrodách na to, aby som mala čo najskoršiu úrodu. Odpadne stres a spomalenie rastu pri výsadbe a už koncom mája v skleníku oberám rajčiny, vonku od polovice júna. Recyklované plastové vedrá majú odstránené dno, namiesto neho tam dávam geotextíliu. Keď pominie riziko mrazov a tieto odrody sú vhodné i na pestovanie vonku, vynesiem ich na záhon, opatrne odstránim geotextíliu a vedrá zapustím asi tretinu do pôdy. Namiesto vedier používam aj nopovú fóliu, z ktorej si pripravím valce, do ktorých sadím priesady. Pri veľmi skorých odrodách používa spôsob pestovania vo vedrách, aby mala čo najskoršiu úrodu. Skúšam rôzne metódy. Používam aj mulčovanie senom alebo slamou. Pri slame treba dať pozor, aby nebola z plôch, kde sa používajú herbicídy. Používam aj podrast z bazalky a majoránu, ktorý sa zíde v kuchyni, či z nechtíka šíreného samovýsevom.
A čo zálievka, máte kvapkovú závlahu?
Nemám ju, ale bola by to veľká pomoc. Keďže sme bez studne, snažím sa čo najviac zachytávať a používať dažďovú vodu. K niektorým rastlinám pri výsadbe zakopem plastovú fľašu hore dnom, ktoré odstránim.
Skúšali ste pestovanie kolíkových odrôd aj na dva či tri hlavné výhony?
Tyčkové odrody pestujem zvyčajne na dva výhony. Spodné zálistky vylamujem, ale keď začína rásť prvé súkvetie (obyčajne za 8 až 12 listom), tam sa snaží rastlina akoby rozdvojiť a tento „zálistok“ nechávam ako druhý výhon. Keď je to drobnoplodá odroda, priväzujem oba k jednej opore, keď ide o biftekové plody, každý výhon má vlastnú oporu. Výnos z takto upravenej rastliny je podstatne väčší ako z pestovania na jeden výhon.
Počas sezóny poctivo vyštipujete?
Áno, zálistky tyčkových odrôd vyštipujem, s výnimkou spomínaných ďalších hlavných výhonov. Kríčkové odrody sa nemusia, no rastlina sa môže prevzdušniť tým, že sa niektorý z výhonov odstráni. Niektorí pestovatelia v zahraničí nechávajú kríčkové aj tyčkové odrody rásť doslova po zemi, bez opory, nevyštipujú nič ani pri tyčkových odrodách, prípadne ich pestujú v tzv. klietkach, ale tento spôsob pestovania ma nikdy neoslovil.
Odstraňujete spodné listy na rastlinách?
Spodné listy, ktoré žltnú alebo sú napadnuté, sa majú odstraňovať. Keď plod začína červenieť, môžeme odstrániť nanajvýš list, čo je pod tým plodom, inak je škoda každého zdravého listu nad nedozretým plodom. Plody slnko nepotrebujú, naopak, môže ich popáliť. Ak chceme pestovať kolíkové paradajky na dva hlavné výhony, počkáme si na rozdvojenie hlavnej stonky.
Čo vlastné semienka? Predpokladám, že na konci sezóny „semenárčite“.
Áno, vyberiem pekný zdravý plod, z ktorého vytlačím semienka aj so šťavou do skleneného pohára s uzáverom. Nechám ich dva, tri dni na svetle prekvasiť, pretrepem, cez sitko precedím a nechám dobre vysušiť. Neprekvasené semienka majú trochu horšiu klíčivosť a ak by aj bol na nich nejaký patogén, tak ich to môže zničiť. Skladujem ich v chladnej a suchej miestnosti so stabilnou teplotou okolo 10 °C. Neprekáža im ani slabší mraz, dôležité je však, aby nekolísala teplota a nebola tu vlhkosť.
Aké najčastejšie chyby robia podľa vás záhradkári?
Nie všetci, samozrejme, ale ide o zle pochopené odstraňovanie spodných listov. Sú i takí, ktorú rastlinu „oholia“ od listov a obnažia plody.
Vyskytla sa už u vás na paradajkách bzdocha Nezara viridula?
Zatiaľ nie, ale očakávam, že sa skôr či neskôr objaví. Čo sa týka plesne zemiakovej, robíte v prípade zlého počasia či nástupu jesene aj nejaké preventívne kroky? Ako sa vám osvedčili? Párkrát som sa s touto chorobou stretla, a to bol dôvod, prečo som prestala pestovať zemiaky. Aj minulý rok, keď sme boli na dovolenke, pár rastlín jej podľahlo, ale plesniam odolné odrody vydržali. Skôr ma tu v našej lokalite zvyknú potrápiť krúpy. Našťastie virózy som ešte nemala. Stáva sa mi, občas sa mi ozývajú pestovatelia, že ich rastliny majú ovisnuté alebo krútiace sa listy. Zvyčajne nejde o chorobu. Listy sa v horúcom lete bránia väčšiemu odparu vody skrútením, prípadne ovisnutím. Niekedy je to aj odrodová vlastnosť, napríklad listy pri biftekových srdciach vyzerajú ako zvädnuté, prípadne tzv. paprikové paradajky majú tiež tenšie a ovisnuté listy. Na vlastných čerstvých plodoch si ona i jej rodina pochutnávajú až 9 mesiacov z roka.
Čo všetko pripravujete z paradajok?
Najviac pripravujeme šťavu, ktorú pijeme bežne namiesto napríklad džúsov. Tiež vyrábam omáčky na štýl salsy, sugo, ale s vyšším podielom paradajok, rôzne zmesky inšpirované ajvarom, dosť odrôd aj suším. Alebo len zapečiem rajčiny v trúbe s bylinkami, dám do pohárov, prípadne biftekové natlačím do pohárov, posolím, zasterilizujem.
Ako sušíte paradajky?
Prevažne v sušičke, ale keď je vhodné počasie, tak zakryté sieťkou kvôli muchám aj vonku. Cez deň ich vyložím na slnko a na noc dám dovnútra. Usušené ponechám v pohároch alebo dám do mrazničky. Po vybratí z mrazničky ich prelejem horúcim sladkokyslým nálevom, nechám postáť dve hodiny, zlejem a zakapem slnečnicovým olejom, pridám cesnak a rôzne bylinky podľa chuti. Vždy pripravím len toľko, koľko práve zjeme. V chladničke vydržia 2 - 3 týždne. Chute i spôsoby spracovania sa rôznia, ale ktoré odrody vás natoľko oslovili, že sezóna bez nich nemôže byť? Najviac mi už 40 rokov stále chutí odroda ‘Start S F1’. Nezahanbí ani naše najskoršie, vo svete stále uznávané ‘Stupické skoré poľné’, vhodné aj do vyšších polôh. Z kokteilových odrôd sa občas ešte vraciam k ‘Bejbinu F1’. Výborná oranžová a vnútri červená je i ‘Zlatava’. Celá rodina milujeme biftekove srdcia, ktoré majú veľa dužiny a menej semienok. Sú všestranne upotrebiteľné. K nim patrí napríklad i sladká ‘Orange Russian 117’, ‘Mrs. Z pôvodne slovenských šľachtencov nám chutí biftek ‘Jergus F1’ a odroda s klasickou veľkosťou plodov ‘Milica F1’.
Triky úspešných "rajčinárov"
Bohatá, zdravá a chutná úroda paradajok je snom každého záhradkára. Ak sa vám doteraz až tak nedarilo, prečítajte si nasledujúce triky úspešných „rajčinárov“. Zužitkujete ich pri pestovaní vo veľkom i v malom, na záhonoch či v nádobách.
- Striedanie plodín: Striedanie plodín v záhrade znamená, že ich nevysádzame na rovnaké miesto, kde rástli minulý rok.
- Hlboká výsadba: Hlboká výsadba pomáha rastliny chrániť počas dlhého horúceho vegetačného obdobia a poskytuje tiež väčšiu podporu pre rastliny, aby zvládli vietor, silné dažde a prudké letné búrky.
- Opora: Takmer všetky druhy rajčiakov potrebujú oporu. Mnohí pestovatelia ju pridávajú, až keď rastlina vyrastie a skutočne ju potrebuje, aby sa nezlomila.
- Mulčovanie: Mulčovanie rastlín paradajok je obrovským kľúčom k úspechu. Mulčovanie pomáha regulovať teplotu pôdy.
- Vzdialenosť od rastlín: Ďalšou veľkou chybou záhradkárov je chodenie a práca príliš blízko rastlín.
- Orezávanie: V neposlednom rade - nebojte sa rastliny rajčiakov počas rastu orezávať. Je to nevyhnutné na udržanie zdravých rastlín, budú mať viac vzduchu a svetla, čo pomáha pri kvitnutí a produkcii plodov.
Zber a skladovanie paradajok
Správny čas na zber plodovej zeleniny závisí od druhu rastliny a jej vývojovej fázy.
- Paradajky: Ideálny čas na zber je, keď plody dosiahnu plnú farbu, ktorá závisí od odrody (červená, oranžová, žltá) a sú pevné na dotyk, ale nie tvrdé.
Asi mesiac pred prvými mrazmi vytrháme korene rastlín, pooberáme z nich posledné plody, aj tie ktoré nedozreli. Nemusíme sa báť, že prídeme o svoju úrodu, ktorá na koreni nedozrela. Paradajky vložíme do 4 litrového pohára a necháme dozrieť na okne. Je dobré vložiť do pohára jablko. Ostalo vám príliš veľa paradajok? Nevadí, môžeme ich úspešne uskladniť v suchej miestnosti pri teplote 13 °C. Keď klesne teplota pod 13 °C paradajky začnú strácať chuť. Ak je plodov naozaj veľa, môžeme ich konzervovať, zamraziť, vyrobiť si šťavu a zasterilizovať a neskôr počas zimy použiť v kuchyni namiesto pretlaku z obchodu.
Najčastejšie chyby pri pestovaní paradajok
- Nesprávne zavlažovanie: Preliatie je jedným z najčastejších problémov, ktorý môže viesť k hnilobe koreňov. Na druhej strane, nedostatok vody spôsobuje rastlinám stres a spomaľuje ich rast.
- Nedostatočné hnojenie: Nedostatok dusíka, fosforu alebo draslíka môže viesť k žltnutiu listov, spomalenému rastu a zníženej kvalite plodov.