Kto by nechcel záhradu plnú chutnej a zdravej zeleniny? Predstava, že zelenina rastie takmer sama a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť, láka každého záhradkára. Hoci niektoré druhy zeleniny vyžadujú poctivú starostlivosť, existujú aj také, ktoré pre svoj rast potrebujú minimum úsilia. Medzi tie náročnejšie na pestovanie patrí napríklad mrkva či karfiol. Na druhej strane, medzi najčastejšie pestovanú zeleninu, ktorá prirodzene prosperuje, patrí zelená fazuľka. Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne. Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná do vašich podmienok. O mangolde sa niekedy hovorí ako o gigantickom špenáte. Už len pár rastlín dokáže vyprodukovať fenomenálne množstvo jemných listov, ktoré si udržia svoju chuť aj v horúcom počasí. Záleží však od odrody, pre ktorú sa rozhodnete. Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Rukola zreje v chladnom počasí a dlho si drží svoju korenistú chuť. Horčica má množstvo fanúšikov medzi vegetariánmi a milovníkmi zeleniny všeobecne. Spestruje najrôznejšie šaláty a chutí ako príloha k mäsovým jedlám. Repu v našich končinách nemusíme dvakrát pripomínať. Dnes ju však poznáme v inej forme ako kedysi. Skúsení záhradkári priebežne pestujú rôzne druhy zeleniny a postupne si vytvoria zoznam tých, ktorým sa v ich záhrade darí najviac. Preto, aj keď sa vám spočiatku môže zdať, že nemáte šťastie na úrodu, buďte trpezliví. Je veľmi pravdepodobné, že raz prídete na to, ktorá plodina bude u vás rásť priam ako burina.
Srdcovka pre romantickú záhradu
Vypestujte si aj vy romantické srdiečka, ktoré sa budú vo vašej záhrade naozaj vynímať. Vďaka srdcovke premeníte každý priestor na doslova rozprávkový. Srdcovka (Dicentra) býva v záhradách pestovaná pre svoj veľmi pekný vzhľad. Skvele vynikne predovšetkým v záhonoch, ktoré na jar ozvláštnia typický srdcovitý tvar tejto rastliny. V lete sa potom môžu slova ujať najrôznejšie neskôr kvitnúce trvalky a spoločne tak vytvoriť zaujímavú symbiózu. Srdcovka je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá disponuje výraznými kvetmi v tvare srdca.
Podmienky pre úspešné pestovanie srdcovky
Aby sa vám srdcovka odvďačila svojim pôvabným vzhľadom, treba jej na to dopriať vhodné podmienky. Z hľadiska pôdy voľte mierne vlhkú, humóznu a priepustnú variantu. Pokiaľ použijete ťažkú ílovitú alebo príliš suchú pôdu, pravdepodobne sa jej príliš dariť nebude. Dužinaté korene tejto rastliny rastú plytko pod povrchom pôdy. Srdcovky sa radia medzi dlhoročné rastliny. Po odkvitnutí alebo skoro z jari ich môžete množiť delením trsov. Pamätajte ale na to, aby ste postupovali s citom. Názov rastliny jednoznačne plynie z tvaru kvetov, ktoré pripomínajú malé srdiečka. Stonky srdcovky pomerne krátko po odkvitnutí zoschnú a stiahnu sa späť do zeme, kde rastlina prečká do nasledujúcej jari.
Druhy srdcoviek
- Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis): Rastlina pochádza z Číny a Japonska a pýši sa jasne ružovými kvetmi. Niektoré jej kultivary však môžu kvitnúť bielo. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo visiacich súkvetiach, ktoré vytvárajú retiazky. Listy sú trojuholníkového tvaru a majú sviežo zelenú farbu.
- Srdcovka drobnokvetá (Dicentra spectabilis): Radí sa medzi obľúbené kvety objavujúce sa nielen vo vidieckych záhradách. Jej kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci na oblúkovito ohnutých stonkách. Rastline sa skvele darí v kyprej záhradnej pôde s dostatkom vlahy.
- Srdcovka nízka (Dicentra formosa): Pochádza pritom zo západného pobrežia Severnej Ameriky, kde sa jej darí najmä v pritienených lesných stanovištiach. Srdcovka nízka bežne dorastá do výšky okolo 40 cm. Charakteristická je pre ňu prízemná ružica zelených, perovito tvarovaných listov s dlhými stopkami, ktoré spoločne vyrastajú z podzemku.
Pestovanie paradajok na balkóne
Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy. Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.
Tipy pre úspešné pestovanie paradajok
- Dostatočné slnečné svetlo: Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne.
- Vhodné odrody: Vyberte si kompaktné odrody, ako sú čerešňové, špagetové alebo balkónové paradajky.
- Správna pôda: Použite dobre prevzdušnenú, ľahkú a odvodnenú pôdu, ideálne kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky.
- Hlboká výsadba: Zasaďte sadenice hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe, aby vytvorili nové korene pozdĺž stonky.
- Pravidelná zálievka: Udržiavajte rovnomernú vlhkosť, ale vyhnite sa premokreniu. Polievajte pravidelne, ale nie na listy.
- Podpora a zaštipovanie: Zabezpečte oporu pre rastliny a pravidelne odstraňujte bočné výhonky (zálistky) pre lepšiu úrodu.
Čo robiť s paradajkami na konci sezóny?
Na rastlinách vám stále visia zelené paradajky a bojíte sa, že kríčky ich už nestihnú vyživiť? Prinášame jednoduché, ale účinné rady - od správneho strihania cez úpravu zálievky až po obmedzenie listovej plochy. Denná obhliadka je nevyhnutná - všetky paradajky, ktoré vykazujú známky hniloby, plesní či mechanického poškodenia, okamžite odstráňte. Plody poškodené suchou hnilobou už nevyliečite. Treba ich čím skôr obrať a dať do kompostu, aby sa nestali živnou pôdou pre iné hniloby. Všetku energiu totiž vkladá do tvorby ďalšej a ďalšej zelenej hmoty. Pri kolíkových odrodách odporúčame klasické zaštipovanie vrcholov - odstrihnite alebo zaštipnite rastový vrchol dva listy nad najvyšším strapcom. Takto rastlina zastaví ďalší rast do výšky a sústredí sa na dozrievanie už nasadených paradajok. Pleseň zemiaková sa na rajčiakoch začína prejavovať od listov. Postupne prechádza na plody aj stonky a celá rastlina usychá. Nenechávajte zrelé alebo už prezreté plody na rastlinách. V období, keď sú rajčiny už v plnej veľkosti a začínajú sa vyfarbovať, mierne obmedzte zálievku. Tento jemný stres signalizuje rastline potrebu čo najskoršieho dozretia plodov. Ak vonkajšie teploty presahujú 30 °C, poskytnite rastlinám trochu tieňa, aby sa zabránilo ich prehriatiu a spomaleniu dozrievania. Naopak, optimálne dozrievanie podporuje teplota medzi 20 - 25 °C. Zálistky rajčiakov sa nikdy nesmú strihať nožnicami ani rezať nožom, hoci to tak mnohokrát vidíte na ilustračných fotografiách. Toto je nesprávny postup. Vylamujte ich rukou. Dôležité upozornenie: Zálistky ani listy neodstraňujte počas dažďa, rosy alebo keď sú rastliny mokré. Práca s vlhkými rastlinami zvyšuje riziko prenosu plesní a baktérií medzi jednotlivými kríkmi. Spodné listy rajčín, ktoré sa dotýkajú pôdy alebo sú poškodené, vytvárajú priestor pre šírenie plesní - vrátane tej najnebezpečnejšej, plesne zemiakovej. Tá často začína napádať rastliny práve odspodu.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Množenie paradajok pomocou odrezkov
Nafotila a pridala som popis, ako si namnožiť nejakú vzácnejšiu odrodu paradajky, z ktorej máte málo kusov, alebo, ak sú rastliny privysoké- zbrzdíte im tým rezom aj rast a získate viac bočných odnoží na množenie. Keďže sa semená odrody Orange Santa F1 sa ťažko zháňajú a mala som posledné 1 semienko, vysiala som ho 20. Za 2. kvetenstvom som v januári zrezala a zakorenila vrcholový odrezok( ten zvyčajne kvitne skorej, ako klasická rastlina zo semienka) a následne vylamovala tiež všetky ostatné , ktoré rastlina vyhnala z vrchných pazúch listov. Nechala som na pôvodnej rastline 3 spodné výhonky- z nich 2 už nahadzujú puky. Zakorenených nových rastliniek bolo doteraz 12, minulý týždeň som obrala 4 plody z prvého vijanu. Zapichujem hneď po vylomení po 1-2 kusy do akupresívneho substrátu na množenie, nadokryjem priesvitným kelímkom, po pustení korienkov rozsadím po 1 ks do kelímkov s klasickým substrátom- zakorenia za 2-3 týždne . Plody z prvého vijanu som už obrala- na obr. dva posledné spred 4 dní.
Hovorí sa, že v živote nie je nič zadarmo. Dalo by sa však povedať, že jedna výnimka predsa existuje: z odrezkov si dopestujeme veľa nových sadeníc. Rozmnožovanie odrezkami je jednoduchý spôsob, ako získať väčšie množstvo obľúbených rastlín a najlepší spôsob množenia odrôd i kultivarov. Množiť môžeme len to, čo už pestujeme, prípadne čo objavíme v záhradách našich priateľov a rodiny, ak nám z toho dovolia niečo odštipnúť. Taktiež nie všetky druhy je možné množiť práve takto. Vo všeobecnosti ak je sadenica v záhradnom centre alebo v škôlke drahá, je pravdepodobné, že ju v domácich podmienkach z odrezkov nerozmnožíme. Stále je však dostatok úžasných rastlín, s ktorými to pôjde jednoducho. Vieme si takto tiež „poistiť“ nezvyčajné druhy pre prípad, že by zo záhona vypadli, napríklad menej známe šalvie Salvia microphylla alebo Salvia gregii. Prebytky rastlín navyše môžeme rozdeliť medzi priateľov. Veľa záhradkárov si myslí, že rezkovanie je náročná technika, ale nie je. Začať by sme mali s jednoduchšími rastlinami. Patria k nim ľahko koreniace druhy, napríklad brečtan. Tam, kde sa dotkne zeme, hneď púšťa korienky. V prírode, keď sa nalomí konárik muškátu či fuksie a dotkne sa zeme, v mieste dotyku a za vhodných podmienok za istý čas zakorení. Rastliny totiž produkujú hormóny, ktoré nakoniec „rozhodnú“, kde a kedy tvoriť korene. Keď napríklad vznikne rana, z uzla, z ktorého vyrastá list, sa môžu začať tvoriť korene. Väčšina záhradkárov sa cíti neisto v tom, kedy je najvhodnejší čas odoberať odrezky a aký typ odrezkov vziať. Pozrime sa najskôr na správne obdobie. Odobraté odrezky korenia dlho a zaberú na parapete malý priestor, ale budúcu jar budú pripravené na presadenie do kvetináčov, kde pekne porastú. Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú. Ide o polodrevité odrezky. Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky. Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení. Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký, jednoducho odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu. Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení. Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie. Niekedy, napríklad pri muškátoch a fuksiách, musíme odobrať rozkvitnuté výhonky. Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku. V tomto období roka niektoré rastliny nechcú veľmi rásť, iné korenia veľmi ľahko, hoci aj v pohári s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva. Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký. Sú aj druhy, ktoré sa o zakorenenie postarajú samy. Akúkoľvek metódu množenia rastlín zvolíme, následná starostlivosť je základom prežitia a budúceho rastu. Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké. Postavíme ich na vnútorný okenný parapet, kde je menej svetla, a určite nie priame slnko. Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde. Odrezky denne kontrolujeme. Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť. To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky. Kým odrezky v kvetináči vyzerajú čulo a zdravo, hoci nerastú, sme trpezliví a čakáme. Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča. Na výsadbu von do záhona či na rozdanie známym je najlepší moment vtedy, keď majú približne rovnakú veľkosť, ako majú rastliny predávané v záhradnom centre. Rezkovanie môže vyzerať komplikovane, najmä pre tých, ktorí to ešte nikdy neskúšali. Tu sú odpovede na najčastejšie otázky. Ak môžeme, urobíme tak skoro ráno. To je najlepšie, pretože vtedy sú pevné, naplnené vodou. Čerstvo odobraté odrezky vždy vložíme do plastového vrecúška, aby sa obmedzila strata vody. Do substrátu ich pozapichujeme čo najskôr po odobratí. Toto sa rôzni, ale všeobecne sa dá povedať, že by na jednom odrezku malo byť 4 - 5 uzlov. Názvom „uzol“ sa označuje miesto na stonke, odkiaľ vyrastá list. Zo spodnej časti odrezka odstránime listy. Použijeme čistý ostrý nožík, ktorým urobíme čerstvý rez hneď pod listovým uzlom. Namixujeme si vlastný z viacúčelového substrátu a ostrého piesku (alebo zo záhradníckeho vermikulitu). Pre odrezky fuksií a iných rastlín obľubujúcich vlhkosť k substrátu primiešame cca 10 % piesku. Pre kry, levandule a ruže zvýšime podiel piesku či vermikulitu na 25 %. Záleží od veľkosti nádoby a veľkosti listov množenej rastliny. Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichneme najmenej 4 - 5 odrezkov a to tak, aby sa vzájomne nedotýkali, pokojne i po obvode kvetináča.
Tipy pre úspešné rezkovanie paradajok
- Čas odberu: Najlepšie je odoberať odrezky skoro ráno, kedy sú pevné a plné vody.
- Skladovanie odrezkov: Čerstvo odobraté odrezky vložte do plastového vrecúška, aby sa obmedzila strata vody.
- Počet uzlov: Na jednom odrezku by malo byť 4-5 uzlov.
- Príprava odrezku: Zo spodnej časti odrezku odstráňte listy a urobte čerstvý rez hneď pod listovým uzlom.
- Substrát: Použite zmes viacúčelového substrátu a ostrého piesku alebo vermikulitu.
- Umiestnenie odrezkov: Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichnite najmenej 4-5 odrezkov tak, aby sa vzájomne nedotýkali.
Ďalšie tipy pre záhradkárčenie
Jakon (Smallanthus sonchifolius)
Jakon (alebo tiež yacon) je zaujímavá, ochlpená rastlina, ktorá môže dorastať až do výšky 3 metrov. Pýši sa husto vetvenou stonkou, ktorá nesie sýto zelené listy trojuholníkového tvaru. Jednotlivé listy majú aj zaujímavý zubatý okraj. Nadzemná časť rastliny je tvorená niekoľkými chlpatými olistenými stonkami. Nižšie v zemi sa potom nachádzajú zásobné hľúzy jakonu, ktoré zaujmú svojim vretenovitým tvarom. Ich vzhľad môže pripomínať pretiahnuté zemiaky alebo napríklad topinambury. Vďaka svojmu zloženiu sa tieto hľúzy využívajú ako superpotravina. Nad týmito hľúzami rastlina tvorí hľúzy stonkové (čiže kaudexy), ktoré jej slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Z yaconu sa konzumujú práve vyššie zmienené zásobné hľuzy. Tie sa vykopú zo zeme, olúpu sa a môžete ich konzumovať. Aj keď vyzerajú ako zemiaky, svojou chuťou pripomínajú skôr svieže ovocie. Sú šťavnaté a pripodobniť ich možno napríklad k jablkám či hruškám. Hľúzy možno konzumovať surové alebo sušené. Rovnako sa môžu piecť, variť alebo smažiť. Z jakonu je možné tiež lisovať šťavu. Záleží teda len na vašich preferenciách. Po zbere majú hľuzy yakonu tendenciu pomerne rýchlo vysychať. Na uskladnenie sa preto často sušia. V tomto ohľade môžete postupovať rovnako, ako by ste krájali jablko na mesiačiky. Jakon si môžete v našich podmienkach vyskúšať vypestovať aj vy. Pamätajte, že rastline vyhovuje slnečné stanovište. Na svoj rast tiež vyžaduje dostatočné množstvo vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú. Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek. Jakon sa vysádza na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Yakon je všeobecne citlivý na mráz, pri ktorom dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Jednotlivé hľuzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľuzy vydržia až do nasledujúcej jari.
Rebarbora
Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku. Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol. Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo. Vzhľadom k tomu rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Pokiaľ rebarboru pestujete v oblasti s chladnými zimami, je vhodné ju chrániť pred mrazom. Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy.
Cícer
Cícer (latinsky Cicer) patrí medzi strukoviny. Ide o starovekú plodinu, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kuchyni naprieč celým svetom. V našich podmienkach sa cícer predpestováva doma alebo v skleníku. Aby ste dosiahli lepšie a rýchlejšie výsledky, môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Stačí teda semeno do zeminy jemne zatlačiť pomocou prsta. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C. Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Vďaka tomu bude môcť produkovať kvalitné struky v dostatočnom množstve. Navyše získate väčšiu istotu, že sa jednotlivým strukom podarí dozrieť. Čo sa týka vhodnej pôdy na pestovanie cícera, voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu. Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. Oporu rastlina nevyžaduje. Dajte si ale pozor na pravidelné okopávanie mladých rastlín a ich udržovanie v bezburinnom stave. K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka. Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote. Pamätajte tiež na to, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky. Rastlinu cíceru môžu napádať vošky, roztoče a chrobáky. Pokiaľ zaznamenáte veľké zamorenie rastliny škodcami, vytrhajte listy alebo celé rastliny.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
#
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak