Pstruh potočný: Charakteristika, výskyt a ochrana

Pstruh potočný (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba z čeľade lososovitých (Salmonidae), ktorá je rozšírená prakticky v celej Európe. Táto ryba je symbolom čistých, chladných vôd a teší sa veľkej popularite medzi rybármi. V súčasnosti sa však táto ryba stretáva s rôznymi výzvami, ako sú obmedzenia pri zarybňovaní, vplyv inváznych druhov a zhoršujúce sa životné prostredie. Napriek tomu zostáva pstruh potočný dôležitou súčasťou našich vodných ekosystémov a cieľom úsilia o jeho ochranu a revitalizáciu.

Charakteristika pstruha potočného

Pstruh potočný má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.

Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.

Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.

Medzi typické znaky pstruha potočného patria:

Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava

• Tuková plutvička
• Žltkasté sfarbenie bokov
• Červené a čierne škvrny
• Chvostová plutva bez škvŕn

Základné údaje o pstruhovi potočnom:

• Latinsky: Salmo trutta
• Maďarsky: Sebes pisztráng
• Anglicky: Trout
• Rad: Lososotvaré
• Čeľaď: Lososovité
• Potrava: Všežravec, dravec
• Dĺžka života: 20 rokov
• Pohlavná dospelosť: 2-4. rok
• Doba rozmnožovania: Október - február
• Bežná veľkosť: 20 až 40 cm
• Maximum: Cez 110 cm
• Lovná miera: 25 cm
• Doba hájenia: 1.9 - 15.4

Výskyt a životné prostredie

Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.

Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.

Správanie a potrava

Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik.

Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha

Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu.

Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.

Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Rozmnožovanie

Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád - ikier a mliečia. Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st.

Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky

Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.

V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.

Pohlavne dospieva v 2. až 4. roku. Trie sa zvyčajne od októbra do decembra. Na trenie tiahnu pstruhy potočné do vyšších úsekov a užších prítokov. Samica vytĺka v štrkovom alebo pieskovom dne priehlbinu (hniezdo), kam kladie počas neresenia ikry, ktoré následne oplodňuje samec. Neresenie je jednorazové, počet ikier, ktoré samica zahrabáva do hniezda, sa pohybuje v závislosti od jej veľkosti v rozmedzí 150 až 5 000. Relatívna plodnosť je 2 500 ikier na kilogram hmotnosti samice. Ikry sa vyvíjajú šesť mesiacov (520 d°), potočáky sa neresia na jeseň a plôdik sa liahne až na jar, čo umožňuje chladná voda. Pre rozvoj prirodzených populácií lososovitých rýb je absolútne zásadná ich úspešná prirodzená reprodukcia, ktorá je za optimálnych podmienok zárukou zachovania genetickej variability a čistoty pôvodných populácií, a teda aj ich stability.

Druhy pstruhov

U pstruha rozlišujeme v podstate tri rôzne druhy:

• Pstruh riečny
• Pstruh jazerný
• Pstruh morský

Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného.

• Pstruh riečny: Vynikajúco sa hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby.
• Pstruh morský: Mimoriadne hojne sa vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku.
• Pstruh jazerný: Často pochádza z horských jazier.

Pstruh dúhový

To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce.

Prirodzene sa pstruh dúhový vyskytuje v riekach Ázie a Severnej Ameriky, pričom farba jeho mäsa môže byť v prírode naozaj sfarbená do „lososova“ v prípade, že sú jeho potravou nymfy morských kôrovcov s obsahom prírodného farbiva astaxantínu (ide o rovnaké farbivo, ktoré farbí lososa). Pstruh dúhový z pultov našich tuzemských supermarketov je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie. A aj vyššiu cenovku oproti klasickému pstruhovi.

V týchto rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného.

Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovitých ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska.

Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10-12 cm, v druhom dosahuje 20-30 cm.

Pstruh dúhový: Konkurent alebo pomocník?

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), pôvodom zo Severnej Ameriky, bol do Európy introdukovaný v roku 1881. Jeho rýchly rast a odolnosť viedli k rozšíreniu jeho chovu aj na Slovensku. Hoci sa pstruh dúhový stal obľúbeným medzi rybármi pre svoju prispôsobivosť a bojovnosť, vyvstávajú otázky o jeho vplyve na pôvodné druhy, najmä na pstruha potočného.

Popri kvalitnej svalovine ho rybári vyhľadávajú aj pre samotný jeho lov a bojovnosť na udici. So pstruhom dúhovým po celé roky nebol v našich vodách žiaden problém, a to aj napriek tomu, že sa pstruhom dúhovým postupne zarybňovalo čoraz viac a viac. Dokonca sa do niektorých revírov začali vysadzovať aj veľké dúhaky s hmotnosťou niekoľko kilogramov.

Pôvodné populácie pstruha potočného majú vždy mnohonásobne vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu - o tom nikto nepochybuje. No hospodárenie na pstruhových vodách už ani zďaleka nie je také ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Dobré pstruhové revíry nám miznú doslova pred očami. Potoky, kde sa ešte prednedávnom lovili stovky krásnych pstruhov potočných, dnes často trpia nedostatkom vody. Majú nevyrovnané, často extrémne nízke vodné stavy alebo dokonca úplne vysychajú! Tam, kde sa voda ešte zachovala, robia obrovské problémy nekontrolovane sa šíriace rybožravé predátory, najmä vydry. No a nakoniec na zostávajúce potoky, kde ešte pstruhy zostali, je často vyvíjaný neúmerný rybársky tlak.

Dostávame sa do zvláštnych paradoxov, keď nájsť optimálne riešenie nie je vôbec jednoduché. A tak v mnohých prípadoch môže byť pstruh dúhový dokonca do určitej miery aj nápomocný pri udržaní populácií pstruha potočného. Na násady konzumného pstruha dúhového, vysadené pred začiatkom pstruhovej sezóny, sa zameria pozornosť väčšiny rybárov. Pstruhy potočné tak zostávajú chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. Dúhaky sa za niekoľko dní až týždňov vylovia a rybársky tlak postupne opadne. Pstruhy potočné si potom žijú svoj vlastný, rybármi a nepôvodnými pstruhmi dúhovými takmer nerušený, život. Ešte prednedávnom to fungovalo takmer ideálne. V súčasnosti sa popri rybároch dokonale priživujú na neskúsených pstruhoch dúhových aj rybožravé predátory.

Prevažná väčšina ochranárov prírody je presvedčená, že pstruh potočný dokáže odolať predátorskému tlaku vydry. Že jeho schopnosti v nezregulovaných potokoch s množstvom úkrytov dokážu pstruha potočného ochrániť. A že žiaden predátor si predsa svoju korisť celkom nezlikviduje… Ale žiaľ, tieto krásne znejúce teórie prakticky neplatia. Vydry dokážu absolútnu väčšinu pstruhových potokov vyžrať doslova do poslednej generačnej ryby. V reguláciách je to akurát podstatne rýchlejšie. Zostáva len pár mladých - juvenilných jedincov, ktoré často ani nedokážu dospieť a založiť novú generáciu. A to aspoň na takých miestach, kde by sa pstruhy mohli rozmnožovať. Pre objektivitu musím uznať, že poznám aj pár väčších potokov, kde popri vydrách ešte dokázali pstruhy potočné prežiť.

Dúhak má svoje nesporné výhody a rozhodne si nájde svoje miesto v niektorých vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v chladnejších stojatých vodách nachádza ideálne podmienky. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Výnimkou nie sú prírastky viac ako pol kila ročne. Úlovky niekoľkokilogramových dúhakov z Liptovskej Mary, niektorých vyrovnávacích nádrží, ale aj z Dunaja, gabčíkovských priesakových kanálov, Hrona, Váhu a ďalších vôd nám to potvrdzujú. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov. A kvalita svaloviny je tiež porovnateľná s lososom, ba povedal by som, že je ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž vykŕmené na prirodzenej potrave a ich sýtočervená farba svaloviny nie je z umelých krmív, ale z čisto prírodných karoténov. Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť. Veď žiaden hospodár nejde hneď po vysadení pozbierať zemiaky na pole, ale počká do jesene na úrodu! To je základ hospodárenia!

Nepôvodné druhy predstavujú čoraz závažnejší problém, najmä z hľadiska konkurencie pôvodným druhom a postupným ochudobnením biodiverzity. Skutočne problematickými druhmi sú tie invázne - sumček hnedý, nepôvodní býčkovia a čoraz viac tolstolobiky. Pstruha dúhového by som rozhodne medzi takéto druhy neradil. Pstruh dúhový sa aj napriek svojmu rýchlemu rastu, úžasnej prispôsobivosti a ďalším prednostiam nestal ohrozením pre populácie našich rýb. Podobne, ako napríklad nepôvodné zemiaky nezničili našu flóru…

Naopak, dúhak má rozhodne svoje miesto aj v našich vodách, hlavne v úsekoch, ktoré sú negatívne ovplyvnené zmenou klímy, zdevastované necitlivými reguláciami či migračnými bariérami. Úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách je veľmi výnimočné, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovanými násadami. Jeho vysadzovanie je potrebné rozumne zvážiť a nerobiť unáhlené paušálne rozhodnutia, nepreháňať to ani s jeho množstvom.

Ohrozenie a ochrana pstruha potočného

V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov.

Prvoradou úlohou pracovníkov Strediska starostlivosti o genofond rýb, ktoré Správa TANAP-u prevádzkuje vo Východnej, je udržiavanie populácie pôvodných druhov vo vodných tokoch. Systematické zarybňovanie určuje zákon o rybárstve z roku 2018 a schvaľuje ho Ministerstvo životného prostredia SR podľa zarybňovacieho plánu.

Pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) vo Východnej vysadili do potokov a horských bystrín 40 kilogramov pstruha potočného, čo predstavuje približne 15.000 kusov malých jedincov s hmotnosťou asi tri gramy. Nová generácia rýb oživila vodné toky v obci Ždiar, v Javorovej doline i v Tatranských Matliaroch v Skalnatom potoku.

Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového.

Celý proces - od vyliahnutia po vypustenie - trvá približne pol roka. „Pstruha potočného vytierame v októbri, ikry uložíme do vložiek a potom sa vyliahnu niekedy v decembri cez sviatky,“ uviedol technik zo Strediska genofondu rýb Východná Pavel Vechter. Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť.

Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.

Aby nedochádzalo k ďalšiemu oslabovaniu populácií pstruha potočného ​​je nutné prijať opatrenia spočívajúce v jeho väčšej ochrane, to znamená zabraňovať nezmyselným úpravám vodných tokov, snažiť sa o zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu aj celkovú stratégiu hospodárenia na pstruhových revíroch…

Rybolov pstruha potočného

Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší.

Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného:

• Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti a na bežnom revíre to bude veľmi veľa. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča.

Pri rybárčení tiež platia určité zásady a pravidlá. Rybár musí vlastniť rybársky lístok, bez ktorého nie je možné na území Slovenska legálne loviť ryby. Rybár je povinný pred odchodom na rybačku zapísať do prehľadu dátum rybačky a úlovok z rybačky aktualizovať v prehľade hneď po rybačke. Rybár si v jednom dni môže ponechať najviac 2 kusy rýb akými sú kapor, lieň, šťuka, zubáč, sumec, boleň.

Na území Slovenska je k dispozícii 900 rybárskych revírov, ktoré ponúkajú pstruhové, lipňové kaprovité a lososovité vody.

Revíry chyť a pusť (CHAP)

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.

Chov pstruhov

Ryby čeľade lososovité (Salmonidae) sú druhy žijúce v čistých chladnejších tokoch alebo v horských jazerách, alebo druhy žijúce v mori a migrujúce na neresenie do riek. V týchto rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný.

Pstruh potočný (Salmo trutta m. fario L.) patrí k dominantným a hospodársky dôležitým druhom pstruhových vôd Slovenska, ale v dôsledku mnohých faktorov jeho stavy významne klesli. Rybársky zväz býva kritizovaný, že pstruhové vody málo zarybňuje a že treba zvyšovať objemy násad. Problematika je však oveľa zložitejšia a riešením môže byť iba prijatie radu komplexných opatrení. Tie musia vychádzať z analýzy príčin poklesu populácií pôvodných lososovitých rýb v konkrétnych tokoch.

Nutričné hodnoty a príprava pstruha

Pstruh má veľmi jemné, mastnejšie mäso a na spracovanie sa ideálne hodí približne štvrť kilogramová ryba tohto druhu. Pstruh sa môže grilovať, piecť i vyprážať. Z tepelnej úpravy sa neodporúča jedine dusenie.

Mäso pstruha poskytuje asi o 70 percent viac nenasýtených mastných kyselín a mnoho cenných proteínov. Tuky, ktoré chránia cievy, pomáhajú znižovať riziko srdcového infarktu.

Nutričné hodnoty na 100 g:

Druh pstruha	Kalórie (kcal)	Bielkoviny (g)	Tuky (g)	Omega-3 mastné kyseliny (mg)
Divoký pstruh obyčajný	132	19	3	548 (167 mg EPA + DHA)
Chovaný pstruh dúhový	138	21	4	486 (339 mg EPA + DHA)

Pstruha možno pripraviť na viacero spôsobov. Pstruha možno, okrem iného, bez problémov piecť, pošírovať alebo tiež údiť. Pri pečení možno postupovať podľa rôznych metód. Pstruha tiež možno variť na modro. Tu treba pstruha spracovať alebo vypitvať čerstvého. Dôležité je, aby sa sliz, ktorý sa nachádza na pokožke, neodstránil, pretože ten potom vyvolá modré sfarbenie.