Slovenské vody sú domovom mnohých druhov rýb, od malých potočných pstruhov až po skutočné vodné monštrá. V tomto článku sa zameriame na pstruha potočného, jeho výskyt, rekordy a zaujímavosti.
Rozmanitosť rýb v slovenských vodách
V jazierkach a rybníkoch sa vyskytuje mnoho druhov rýb, ktoré sú zväčša pokojné a medzi ktorými nedochádza k veľkým konfliktom. Na svete bolo doteraz popísaných 18 075 druhov sladkovodných rýb a mnohé ďalšie druhy ešte len čakajú na svoje objavenie. Medzi najznámejšie druhy rýb, ktoré sa vyskytujú v slovenských vodách, patria kaprovité ryby, jeseterovité ryby a ďalšie druhy ako sumec západný, šťuka severná, úhor európsky, hlavátka podunajská, mrena severná a lipeň tymianový.
Kaprovité ryby
Kapor je spoločný názov pre rôzne druhy rýb, mnohé z nich sa chovajú v rybníkoch. Kapry sú konštantní jedáci a produkujú veľké množstvo odpadu, ktorý vyžaduje pravidelnú filtráciu. Medzi kaprovité ryby patrí napríklad:
- Kapor: Maximálna dĺžka je 120 cm.
- Nishikigoi: Rybie domorodé meno v Japonsku, znamená doslova "brokátový kapor". Maximálna dĺžka je 120 cm.
- Zrkadlový kapor: Genetický mutant kapra. Má nepravidelne, nerovnomerne šupiny pozdĺž chrbtovej a bočnej strane. Maximálna dĺžka je 120 cm.
- Amur biely: Je pravdovravný jedák a bol používaný v Severnej Amerike a Európe na likvidáciu vodných burín. Maximálna dĺžka je 150 cm.
- Zlaté rybky: Sú malé domáce verzie rodákov kaprov s východnej Ázie. Zlaté rybky boli šlachtené ako potravinové ryby v Číne. Bolo to v Jin dynastie (265-420 nl), farebné mutácie boli prvýkrát zaznamenané za dynastie Tchang (618-907 nl), sa farebné rybičky začali dávať do okrasných jazierok.
- Kométy: Boli chované a vyšlachtené z bežnej zlatéj rybky.
- Shubunkin: Sú rôzne spoločenské zlaté rybky. Sú japonského pôvodu a boli vyšlachtené v 19. storočí. Existuje celá rada zlatých rybiek, ktoré boli selektívne chované, najmä v Číne a Japonsku. Efektné zlaté rybky sú oveľa menej vytrvalé ako bežné zlaté rybky a sú prevažne vedené ako akváriové.
- Jalec: Úzko súvisia s čeľadom kaprovitých a nachádzajú sa v celej severnej Európe a Ázii. Vzhľadom k tomu, Jalci by mali byť uchovávané v kŕdli a budú musieť byť umiestnené vo veľkých rybníkoch. Sú menej otužilé, ako niektoré iné odrody ryb v jazierku. Maximálna dĺžka: 85 cm.
- Hrúz: Žijú v rybníku s dostatkom zelene, a čo je ideálne. Maximálna dĺžka: 51 cm. Keď sú v jazierku majú tendenciu upratovať po dne, výri odpad a tým pomáha filtráci. Hrúz radšej žije v kŕdli a vyžaduje pomerne dobre okysličenú vodu .
- Lieň sliznatý: Je pomerne plachá ryba, a bude preferovať veľa výsadby kde sa skrýva. Maximálna dĺžka: 70 cm.
Jeseterovité ryby
Sturgeon je rodina starovekých rýb, a jeden z najstarších rodín kostnatých ryb. Budú vyžadovať veľký rybník s dobre okysličenov vodou. Používajte potápajúce jedlo. Môže vyrásť až 221 cm dlhý ! Môžu vážiť až 90kg.
- Veslonos: Je sivý až čierny. Takmer tretina jeho tela v celej dĺžke je dané veslo. Pod ním otvára svoju obrovskú tlamu pri kŕmení. Veslonosi sa podobajú na žraloky nielen tvarom, ale i kostrov. Obaja veslonosi i žraloky majú kostry vyrobené z chrupavky to znamená že nemajú kosti. Veslonosi nemajú šupiny.
- Vyza veľká: Nie je čisto sladkovodná ryba, pretože strieda sladkovodné a morské prostredie. Táto najväčšia migrujúca jeseterovitá ryba prenikala hlboko do riek do postavenia priehrady Železné vráta na Dunaji medzi Rumunskom a Srbskom. Vyzy sa dožívajú 120 rokov a môžu dorásť do dĺžky 8,5 metra a vážiť až, to sa podržte, 1000 kg. Najťažší zaznamenaný jedinec vážil 1571 kg. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu.
Ďalšie druhy rýb
- Sumec západný: Môže merať až 2,5 metra a vážiť 100 kg. Je typický dlhými fúzami. Sumec nemá šupiny. Má rád hlbokú vodu, tmu a bahno na dne riek a priehrad.
- Kapor obyčajný: Ktorého vyšľachtené druhy sa chovajú v rybníkoch, pochádza z úmoria Čierneho a Kaspického mora. Vedeli ste, že je najkostnatejším tvorom na Zemi?
- Šťuka severná: Je jediným druhom šťuky na Slovensku.
- Mieň sladkovodný: Kladie najviac ikier spomedzi rýb žijúcich na Slovensku, až 3 milióny.
- Pstruh potočný: Dokáže plávať rýchlosťou až 72 km/h, avšak bežne pláva okolo 37 km/h, čo je o dosť viac ako napríklad šťuka s rýchlosťou 25 km/h. Pstruh žije v čistej studenej vode bohatej na kyslík, nájdeme ho pri vodopádoch a v horských potokoch. Pstruhy vážia len do 1 kg.
- Úhor európsky: Na prvý pohľad pripomína skôr hada ako rybu. V čase neresenia ťahal z riek cez Atlantický oceán až k Bermudám v Amerike. Späť sa vracali malé priehľadné larvy, ktoré do Európy tri roky unášal teplý Golfský prúd. Ľudská činnosť samozrejme bohužiaľ spôsobila, že počty úhorov v riekach značne poklesli.
- Hlavátka podunajská: Dorastá do 1,7 m a môže vážiť až 60 kg. Hlavátka je veľmi vzácna a chránená.
- Mrena severná: Vie dobre žiť v silnom prúde väčších tokov. Podľa nej je nazvané „mrenové pásmo“. Pre podhorské rieky je najcharakteristickejšia mrena a pre podhorské potoky lypeň.
- Lipeň tymianový: Je pekne sfarbená losovitá ryba. Tieto ryby našich riek a jazier by ste mali poznať.
- Veľmrena thajská: Andymu Harmanovi z anglického mestečka Reigate sa podarilo počas dovolenky v Thajsku uloviť rekordne veľkú veľmrenu thajskú (Catlocarpio siamensis), ktorá patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby sveta. Jeho úlovok mal hmotnosť 68 kilogramov, pričom doterajší rekord bol 60 kilogramov. Veľmrena thajská je kriticky ohrozený druh vyskytujúci sa v juhovýchodnej Ázii. Môže dorastať až do veľkosti tri metre, no väčšina jedincov v súčasnosti dosahuje priemernú dĺžku jeden meter.
Pstruh potočný: Náš najrozšírenejší druh
Pstruh potočný (Salmo trutta fario) je naším najrozšírenejším druhom ryby z čeľade lososovitých. Na Slovensku osídľuje toky s čistou, chladnou a dobre okysličenou vodou, takzvané pstruhové pásmo. Ostatné roky však zaznamenávame úbytok jeho populácií aj v lokalitách, kde sa bežne vyskytoval.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Výskyt a životné prostredie
Pstruh potočný sa vyskytuje vo všetkých prúdiacich a bohatých na kyslík horských a podhorských tokoch a riekach Slovenska. Obvykle sa nachádza pod skalami, podmýtimi brehmi a v dutinách koreňov. Pre svoje prežitie potrebuje čistú vodu. Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni.
Potrava
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Rozmnožovanie
Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st. Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané - spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov. Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 - 2 percentá, niekedy aj menej.
Vzhľad a sfarbenie
Malé rybky - ako všetky lososovité - majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne.
Dĺžka života a veľkosť
V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 - 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Hrozby a ochrana
Rybárski hospodári, ktorí v súčasnosti obhospodarujú pstruhové toky, identifikujú súbor faktorov priamo ohrozujúcich prežívanie pstruha potočného. Najvýraznejším je znižovanie prietokov a otepľovanie klímy. Vodnatosť tokov za posledné desaťročia výrazne klesla. Letné teploty aj v podhorských oblastiach bežne presahujú 35 stupňov Celzia, teplota vody v pstruhových revíroch presahuje 25 stupňov Celzia. Jednoznačne najväčší problém, na ktorom sa zhodnú všetci obhospodarovatelia pstruhových tokov, však predstavujú rybožravé predátory. Vydier a volaviek je toľko, že rybári na väčšine pstruhových tokov pravidelným zarybňovaním akurát tak pokrývajú ich potravné nároky a úlovky rybárov sú minimálne.
Športový rybolov
Športový rybolov, respektíve rybársky tlak nemôžeme radiť medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú početnosť pstruha potočného v našich vodách. Medzi športovými rybármi je dnes vo všeobecnosti trendom ulovené pstruhy potočné púšťať späť do vody. Rybárska legislatíva umožňuje lepšie manažovanie revírov. Medzi základné opatrenia patrí zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a obmedzenie počtu úlovkov. Na väčšine revírov, kde sa ešte nachádza početnejšia populácia pstruha potočného, bola zvýšená jeho najmenšia lovná miera. Napriek tomu v celoslovenskom meradle zaznamenávame pokles úlovkov pstruha potočného. Aj z toho tvorili väčšinu jedince z umelých chovov, vysadené do revírov už vo veľkosti presahujúcej lovnú mieru a v krátkom čase vylovené, podobne ako pstruhy dúhové.
Zarybňovanie
Pokiaľ sa však snažíme o návrat k prirodzeným procesom, musíme rozmýšľať aj nad tým, aký je pôvod generačných rýb, ktorých ikry do krabičiek dávame. Na Slovensku máme dve populácie pstruha potočného, a to čiernomorskú a atlantickú. Náležia do riečnych systémov, ktoré odvádzajú vody do Čierneho, respektíve Baltského mora.
Pstruh dúhový
Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy. Pôvodná, na jar sa vytierajúca a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť.
Jazerná forma pstruha potočného
Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
Morská forma pstruha potočného
Na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori.
Sivoň americký
Bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší.
Ako ich rozlíšiť?
- Pstruh potočný: Na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: Striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový “ pás.
- Sivoň potočný: Zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová“ kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Rybárske revíry typu chyť a pusť (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku.
Rekordné úlovky pstruha potočného na Slovensku
Medzi trofejné úlovky na vodných nádržiach a podhorských riekach zaraďujeme tie nad 60 centimetrov, na menších tokoch je trofejným pstruh nad 50 centimetrov, na skutočne malých tokoch sú rastové maximá pstruha do 40 centimetrov dĺžky.
V ostatnom čase neevidujeme výnimočný úlovok pstruha potočného, ktorý by vzbudil náležitú pozornosť. Pritom v minulosti nebola núdza o naozaj veľké pstruhy potočné alebo ich jazernú formu. Vo všeobecnosti platí, že väčšia ryba dorastie vo väčšom vodnom útvare, teda vo vodnatejšej rieke alebo väčšej vodnej nádrži.
Podľa odbornej literatúry sa najväčší pstruh u nás ulovil v roku 1985 na vodárenskej nádrži Hriňová. Mal dĺžku 107 centimetrov a hmotnosť 15 kilogramov. Na vodnej nádrži Liptovská Mara bol v roku 1982 ulovený pstruh s dĺžkou 94 centimetrov a hmotnosťou 9,5 kilogramu.
Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza z VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4).
Zaujímavosti
- Pstruh potočný dokáže plávať rýchlosťou až 72 km/h, avšak bežne pláva okolo 37 km/h, čo je o dosť viac ako napríklad šťuka s rýchlosťou 25 km/h.
- Pstruh potočný je naša pôvodná lososovitá ryba. Osídľuje horské a podhorské toky s chladnou, okysličenou vodou.
- V ostatných rokoch pomaly mizne z lokalít, kde bol kedysi bežným druhom. Jeho geografické rozšírenie sa posúva viac na sever. Spôsobuje to klimatická zmena.
- Medzi privlastnenými úlovkami pstruhov z revírov v správe Slovenského rybárskeho zväzu jednoznačne dominuje pstruh dúhový. Evidované úlovky pstruha potočného dlhodobo klesajú. Môže za tým byť aj fakt, že pstruha potočného väčšina športových rybárov vracia po ulovení do vody.
Akvadukt pri Žiline
Vedeli ste, že jeden z troch slovenských akvaduktov je pri Žiline? Je súčasťou 9 kilometrového biokoridoru, spájajúceho Váh od sútoku s Varínkou, po Budatín. Vybudovaný bol preto, aby mohli ryby a vodné živočíchy migrovať, v čom by im inak bránil priehradný múr Vodného diela Žilina.
„Nie všetci vedia, čo je to akvadukt. Nie cesta zvyčajne na moste nad riekou, ale rieka na moste nad cestou. Akvadukt je umelý vodný kanál, vybudovaný na to, aby dodával vodu z jedného miesta na iné. Veľa akvaduktov je postavených nad úrovňou okolitého terénu, takže pripomínajú skôr mosty ako rieky. „Ide po ňom umelá riečka, odklonená od Váhu pri Varíne, nazývaná biokoridor. Okrem bežných pozemných vôd odvádza aj presakujúcu pravostrannú vodu z Vodného diela Žilina. Všetky vodné diela totiž musia riešiť migráciu vodných živočíchov. Ryby totiž musia nejako prechádzať medzi priehradou a korytom, ktoré z nej pod priehradným múrov vyteká. No a výškový rozdiel medzi nimi je na VD Žilina cca. 25 metrov. „Migrácia je pritom prirodzená potreba rýb, napríklad pri hľadaní vhodného miesta pre ich život a rozmnožovanie. Napríklad pstruhy sa tiahnu rozmnožovať do Varínky, do Váhu pri Strečne a prítokov Váhu, kde má tok vhodné vlastnosti. Cez leto sa zdržujú vo Váhu pod Vodným dielom, ale akonáhle príde obdobie trenia, hľadajú si vhodnú teplotu vody s dostatočným množstvo kyslíka a vhodnými dnovými podmienkami. Tiahnu hore prúdom, až kým nenájdu vhodné prostredie,“ povedal nám v roku 2006 Jozef Pastorek, technik prevádzky VD. Cez 25 metrovú prekážku, ktorou je hrádza vodného diela, by sa však nedostali. Zaujímavosťou je, že hoci do biokoridoru ryby nevysadili, žije ich v ňom viac ako 20 druhov. Dokonca aj niekoľko zaujímavých druhov, ako je pstruh potočný, lipeň tymianový, úhor európsky a z menších druhov napríklad belička európska či slíž severný. Je v ňom však celoročne zakázané loviť. Keď biokoridor postavili, bol svojou dĺžkou 9 km, najdlhším rybovodom v rámci krajín V4.