Pstruh dúhový je obľúbená ryba, ktorá sa vyznačuje širokým, väčšinou kovovo ligotavým červeným pruhom po bokoch tela a početnými tmavými škvrnami. Na rozdiel od pstruha atlantického potočného nemá červené bodkovanie.
Ako rozpoznať pstruha dúhového
Pstruha dúhového zdobí široký, väčšinou kovovo ligotavý červený pruh po bokoch tela a početné tmavé škvrny. Na rozdiel od pstruha atlantického potočného nemá červené bodkovanie.
Kde kúpiť pstruha dúhového
Najčastejšie sa pstruhy dúhové z umelého chovu predávajú chladené (uchovávané na ľade) alebo mrazené, prípadne vo forme filiet. Voľne žijúce pstruhy potočné možno najčastejšie kúpiť čerstvé v špecializovaných predajniach.
Pstruh lososovitý
Pstruh lososovitý nie je názov druhu, ale obchodný popis pstruha živeného krmivom obsahujúcim prírodné farbivo astaxantín, vďaka ktorému má podobne ako losos oranžovkasté mäso.
Ako pripraviť pstruha dúhového
Tejto lahodnej rybe najlepšie vyhovuje jednoduchá príprava s minimom prísad (jemné bylinky, rasca, citrón, kuriatka, mandle, biele víno), pstruha možno celého alebo ako filetu upiecť na masle, grilovať s brušnou dutinou naplnenou bylinkami, pošírovať, smažiť alebo piecť v alobale. Vynikajúci je tiež nakladaný či údený. Najpopulárnejšími spôsobmi prípravy sú pstruh namodro varený v ochutenom vývare s trochou vínneho octu alebo smažený na mlynársky spôsob obalený v ochutenej hladkej múke.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Znečisťovanie riek a jeho dopad na pstruhy
Znečisťovanie riek má negatívny dopad na populáciu pstruhov a iných rýb. Príkladom je rieka Slatina, kde dochádza k pravidelnému znečisťovaniu zo strany mliekarní a iných podnikov.
Prípad Hriňovských mliekarní
Koncom augusta Slovenská inšpekcia životného prostredia prišla na to, že mliekarne znečisťujú miestny vodný tok Slatina v Hriňovej. Odhalili falošnú kanalizáciu, ktorou mliekarne prečerpávali priemyselné odpadové vody a vypúšťali ich priamo do Slatiny.
Minister životného prostredia Ján Budaj sa odvoláva na zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý hovorí, že dotáciu nemožno poskytnúť tomu, koho právoplatne potrestal súd zákazom prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (tento trest možno uložiť aj za trestné činy ako sú ohrozenie a poškodenie životného prostredia a trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi), zákazom účasti vo verejnom obstarávaní a zákazom prijímať dotácie alebo subvencie.
Miestni rybári a ochrancovia Slatiny už roky bezmocne pozorujú, ako Slatinu znečisťujú raz mliekarne, inokedy družstvo či neďaleká bioplynová stanica. K znečisteniam roky volajú aj regionálnych inšpektorov, skúsenosti s ich vyšetrovaním sú však rôzne.
Slovenská inšpekcia životného prostredia mliekarne, ako pôvodcu znečistenia, dokonca aj pokutovala, vždy to však boli pomerne nízke sumy. Od roku 2013 do 2016 dostali pokutu každý rok - dokopy to bolo 30 500 eur.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Vedenie mliekarní dlhodobé znečisťovanie rieky Slatina odmieta a zdôrazňuje, že v ostatných rokoch investovali milióny eur do čističky odpadových vôd aj do celého čistiaceho systému v mliekarňach. Ani napriek investovaným miliónom však mliekarne nedokázali zabrániť ďalšiemu znečisteniu a úhynu rýb v Slatine.
Niekto zarybňuje, iní trávia. Rybári musia niekedy so zarybňovaním začínať úplne od začiatku.
Organické znečistenie
„Mazľavými povlakmi sa to začína,“ pokračuje Martinský. „Práve ten povlak má byť organického pôvodu a má byť teoreticky neškodný, ale pravdou je, že zabíja celý život v rieke. Inšpekciu však toto nezaujíma. Pokiaľ ryby neumrú hneď, nepovažujú to za mimoriadne znečistenie vôd,“ dodal.
Ďalšie prípady znečistenia
V máji došlo k znečisteniu aj na prítoku Slatiny v Detve - Detvianky. Voda sa tentokrát sfarbila do hneda a uhynuli nielen ryby, ale čokoľvek, čo sa vody dotklo. Rybári našli uhynuté nielen ryby, ale aj užovku či vtáka. Detviansky potok podľa inšpekcie znečistil digestát, ktorý unikol z bioplynovej stanice v Detve.
Stručný prehľad ekologických katastrof na Slatine:
- august 2005 - únik kyanidu z priemyselných prevádzok pri brehu Slatiny, veľká havária, kompletne otrávená rieka až po Zvolen, kedy museli nanovo obnovovať život v celej rieke.
- júl 2010 - unikli do vody chemikálie takisto z hriňovskej priemyselnej zóny
- august 2015 - znečistenie z mliekarne v Hriňovej.
- rok 2020:
- Hriňová - podnet na SIŽP 14. 4. 2020 - neriešený ako mimoriadne zhoršenie kvality vôdHriňová - podnet na SIŽP 19. 4. 2020 - riešené ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd
- Detva - podnet na SIŽP 8. 5. 2020 - riešené ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd, spojené s úhynom rýb
- Hriňová - podnet na SIŽP 11. 5. 2020 - riešené ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd, spojené s úhynom rýb
- Slatinka, pod Zvolensko Slatinou (z Ľubice) - podnet na SIŽP 13. 5. 2020 - 2020 - riešené ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd, spojené s úhynom rýb
- Zvolenská Slatina - podnet na SIŽP 16. 5. 2020 - úhyn rýb, neriešený ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd
- Detva, Stožok - podnet na SIŽP 18. 5.
Chov pstruhov v rybníku
Chov pstruhov v rybníku je možný, ale vyžaduje si dodržiavanie určitých podmienok. Je potrebné zabezpečiť dostatočné okysličovanie vody a jej čistenie.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
Povolenia a náklady
Výstavba rybníka na chov pstruhov si vyžaduje rôzne povolenia a môže byť finančne náročná. Je potrebné získať povolenie od rybárskeho zväzu, veterinárne povolenie a stavebné povolenie. Náklady na výstavbu rybníka sa môžu pohybovať v rozmedzí od niekoľko tisíc do niekoľko stotisíc eur.
Alternatívy chovu pstruhov
Alternatívou chovu pstruhov je chov iných druhov rýb, napríklad ostriežov. Mäso ostriežov je chutnejšie ako mäso pstruhov a ostrieže nie sú také náročné na kvalitu vody.
Pstruh potočný
Pstruh potočný je jednou z územne najrozšírenejších rýb. Osídľuje pstruhové vody, to znamená rieky, riečky a potoky v horách, v podhorských oblastiach a na vysočinách s čistou, na kyslík bohatou, chladnou a rýchlejšie prúdiacou vodou a s tvrdým, kamenistým alebo štrkovitým dnom. Vyžaduje si členité brehy a dno s tieniacimi porastami a s dostatkom úkrytov pod brehmi, kameňmi i úkrytov v koreňoch pobrežných potokoch, kde ich napájajú artézske vody. Dobre sa mu darí v pstruhových údolných nádržiach i v tokoch pod nimi. Ako stanovištná ryba sa nachádza vždy v blízkosti nejakého úkrytu alebo aspoň krytu a vyžaduje si vody s dostatkom potravy. S ojedinelými kusmi sa stretávame hlboko v lipňovom pásme, ale v silnejších prúdoch aj v mrenovom pásme, pod haťami a pri ústi pstruhových potokov. Na jar stoja pstruhy väčšinou pod brehmi, po oteplení vody, keď je aj väčšie množstvo potravy, osídľujú vody po celej ploche a súčasne sa sťahujú do úkrytov.
Potočné pstruhy dosahujú dĺžku 500 mm a hmotnosť 1 kg, vzácne do 2 kg, jazerné do 6 kg, výnimočne aj 30 kg.
Pstruh potočný je veľmi žravý a má značne široký sortiment potravy. Žerie prakticky všetko mäsité s čím sa vo vode stretne pokiaľ mu sústo objemovo vyhovuje. Medzi zložky potravy pstruha potočného patrí pestrá škála lariev vodného hmyzu, hmyz lietajúci nad hladinou, náletový suchozemský hmyz žijúci na brehoch a pobrežných stromoch.
Od 1. septembra do 15. apríla je pstruh potočný (Salmo trutta m.