Slovenský raj, ktorý sa nachádza na severe Slovenského rudohoria, je známy svojou rozmanitou krajinou, ktorú tvoria tiesňavy, vodopády, jaskyne a skalné bralá. Táto oblasť, prevažne tvorená vápencami a dolomitmi, je popretkávaná riečnymi údoliami a krasovými útvarmi. Medzi najvýznamnejšie patrí Prielom Hornádu, ktorý je domovom pre pstruha potočného (Salmo trutta m. fario) a predstavuje jedinečný ekosystém.
Vznik Krasového Reliéfu a Jeho Vplyv na Prielom Hornádu
Vznik krasového reliéfu je podmienený výskytom krasových hornín, najmä vápencov a dolomitov, a vody, ktorá je hlavným činiteľom pri tvorbe krasu. V krasových horninách voda vytvára rozmanité povrchové a podzemné krasové formy. Charakteristickými znakmi krasových hornín sú rozpustnosť vo vode a priepustnosť. Na území Slovenského raja vznikol kras prevažne vo vápencových a dolomitických horninách, pričom najrozšírenejšími druhmi vápenca sú tmavý (guttensteinský) a svetlý (wettensteinský) vápenec.
Charakteristika Prielomu Hornádu
Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek na hornom toku Hornádu od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, ktoré oddeľuje od centrálnej časti Slovenského raja tzv. okrajové pásmo. Údolie je miestami široké iba niekoľko metrov, brehy sú vysoké až 150 metrov. Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke vôbec priechodný až do roku 1974, keď sa ukončila výstavba chodníka Horskej služby. Prielom Hornádu je od roku 1964 vyhlásený ako Národná prírodná rezervácia s výmerou 290 ha.
Vodné toky a ich význam pre život v Prielome Hornádu
Územie Národného parku Slovenský raj vrátane jeho ochranného pásma patrí do povodia Hornádu. Odvodňujú ho dva väčšie toky, a to v severnej časti územia je to rieka Hornád, a v južnej časti územia je to prítok Hornádu - rieka Hnilec. Povodie Hornádu patrí do úmoria Čierneho mora. Hornád pramení v Nízkych Tatrách, pod Kráľovou hoľou vo výške približne 1 050 m n. m.
Hornád je charakterom rôznorodá rieka, nespútane divoká i pokojne meandrujúca, rozhodne rybársky zaujímavá. Rieky košického kraja patria do úmoria Čierneho mora. Výnimkou nie je ani Hornád, ktorý administratívne pramení v Prešovskom VÚC, ale väčšinu svojej púte absolvuje Košickým VÚC. Tečie východne Spišom, potom južne Abovom a prechádza do Maďarska, kde sa neďaleko mesta Ónod vlieva do rieky Slaná. V dĺžke vyše desať kilometrov tvorí i štátnu hranicu s Maďarskom.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Výskyt Pstruha Potočného v Prielome Hornádu
Prielom Hornádu je pstruhový revír, ktorý obhospodarujú rybári zo Spišskej Novej Vsi. Po zonácii národného parku časť toku v prielome prešla do piateho stupňa ochrany a rybári súhlasili, aby sa tento úsek stal revírom v režime bez privlastnenia si úlovku (Hornád č. 5b). Rieka od železničného mosta pod Spišskou Novou Vsou po severný okraj prielomu Hornádu je dobre zarybňovaná pstruhom potočným a lipňom. Okrem revíru v režime „Chyť a pusť“ gazdujú miestni rybári na ďalších dvoch pstruhových revíroch - Hornáde č. 5a a Hornáde č. 5c. Od ústia potoka Teplično po pramene je už najvyššie položený popradský pstruhový revír Hornád č. 6. s množstvom prítokov.
Spišskí rybári dlhodobo časť potrebných násad liahnu a odchovávajú v rybníčkoch v Novoveskej Huti a v odchovných potokoch. Zvyšok riešia nákupom. V roku 2021 na Hornáde v hornej časti mesta Spišská Nová Ves spriechodnili pre ryby dovtedy neprekonateľný vysoký stupeň.
Flóra a Fauna Prielomu Hornádu
Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o bukové, bukovo-jedľové, jedľovo-bukové a miestami reliktné borovicové lesy. Veľká členitosť územia poskytuje na rozlohou malej ploche veľké množstvo rozdielnych stanovíšť (listnaté, zmiešané i ihličnaté lesy, vápencové bralá, doliny a tiesňavy, južné výslnné vápencové skaly, sklané štrbiny, lúky, pasienky, zamokrené lúky, brehy potokov) z čoho vyplýva aj veľká druhová rozmanitosť rastlinstva a živočíšstva. Vyskytuje sa tu viac ako 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých mnohé sú veľmi vzácne a na Slovensku ojedinelé. 25 druhov je chránených úplne a 8 čiastočne. Dôležitý je výskyt karpatských a západokarpatských endemitov. Vyskytujú sa tu borovica horská i plesnivec alpínsky, ktoré sú charakteristické pre vysokohorské oblasti.
Slovenský raj je domovom vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšky (Vulpes vulpes), kuny lesnej (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viac druhov sokolov (Falco sp.). V roku 1963 tu bol umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.). V potokoch a vodných nádržiach žijú pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné. Neobyčajne bohaté je druhové zastúpenie bezstavovcov, napr. V Slovenskom raji bolo doposiaľ zistených viac ako 4000 druhov bezstavovcov. Žije tu napríklad vyše 2000 druhov motýľov, z ktorých vyše 30 druhov je chránených a niektoré sa nevyskytujú nikde vo svete.
Turistický Význam Prielomu Hornádu
Slovenský raj je jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska, pričom láka turistov počas celého roka. Je vhodným miestom na pešiu turistiku, ktorá ponúka unikátne prírodné scenérie a taktiež cykloturistiku. Z turistických centier Čingov, Kláštorisko, Podlesok a Dedinky je možné podnikať rôzne náročné túry a výlety.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Ďalšie Zaujímavé Lokality v Slovenskom Raji
Okrem Prielomu Hornádu sa v Slovenskom raji nachádzajú aj ďalšie pozoruhodné tiesňavy a rokliny, ktoré stoja za návštevu:
- Suchá Belá: Jedna z mnohých roklín Slovenského raja, ktorá bola vymodelovaná vo vápencoch eróznou činnosťou rovnomenného vodného toku. V Suchej Belej sa nachádza niekoľko vodopádov (Misové vodopády, Okienkový, Korytový, Bočný vodopád a pod.), pod ktorými sa vplyvom vírivého prúdenia vody tvoria obrie hrnce.
- Zejmarská roklina: Tiesňava a zároveň národná prírodná rezervácia.
- Kyseľ: Najnavštevovanejšia a najcharakteristickejšia tiesňava v Slovenskom raji.
- Piecky: Vápencová tiesňava a zároveň národná prírodná rezervácia.
- Sokolia dolina: Bola objavená ako jedna z posledných a to v roku 1910 L. Rokfalussym.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky