Úvod
Slovotvorba je dynamický proces, ktorý obohacuje slovnú zásobu jazyka a umožňuje vyjadrovať jemné nuansy významu. Tento článok sa zameriava na slovotvorbu v slovenčine a jej prepojenie s vývinom reči u detí. Skúmame, ako si deti osvojujú slovotvorné postupy, ako tvoria okazionalizmy a ako vnímajú význam slovotvorne motivovaných slov. Vychádzame z myšlienky, že opis jazyka by mal korešpondovať s jeho osvojovaním si.
Slovotvorba v kontexte osvojovania si jazyka
Pri osvojovaní si jazyka dieťa postupne prechádza od formy k obsahu (semaziologický postup), čo znamená napĺňanie a spresňovanie významov konkrétnych slov. Neskôr sa uplatňuje aj onomaziologický postup, teda prechod od obsahu k forme, ktorý súvisí s implicitným používaním pravidiel a tvorením slov. Tvorba okazionalizmov je ukazovateľom dosiahnutej úrovne myslenia a osvojenia si jazyka.
Slovotvorný systém jazyka si dieťa osvojuje podobne ako gramatiku. V mysli si vytvára systém pravidiel, ktorý prenáša na nové situácie a slová. Dôkazom toho je, že deti tvoria nielen okazionalizmy, ale aj ďalšie slovotvorne motivované slová. Gramatika a slovotvorba podliehajú rovnakému modulu vzhľadom na kognitívne štruktúry ľudskej mysle.
Slovotvorba a kognitívne procesy
Používanie slovotvorne motivovaných slov a okazionalizmov sa priamo viaže na poznanie, skúsenosti dieťaťa a dosiahnutý stupeň myslenia. Slovotvorná motivácia sa realizuje na základe vzťahov medzi slovami, preto je dôležité, ako dieťa spracováva svet a vníma vzťahy. Uvedomovanie si vzťahov sa v rámci gramatiky viaže na používanie prepozícií a konjunkcií.
Okazionalizmy v detskej reči
Deti tvoria okazionalizmy, ktoré súvisia s tvorením slov. Tieto slová majú príznak príležitostnosti a dieťa sa ich nechce vzdať, aj keď pozná normovanú lexikálnu jednotku. V prípade sledovaného dieťaťa sa používanie gramatických pravidiel objavilo v 18. mesiaci a prvé okazionalizmy v 24. mesiaci. To znamená, že slovotvorné pravidlá dieťa používalo už pred druhým rokom.
Prečítajte si tiež: Prekvapivé etymologické prepojenie: Zelenina verzus divozel
Medzi pravidelne sa opakujúce postupy tvorby okazionalizmov patria napríklad:
- Slovesá s príponou -ovať (mačkovat', metlovať, pyžamkovať)
- Podstatné mená s príponou -ica (boľavice, papanice, kúpaľnica, vestica)
- Podstatné mená s príponou -ík (kostolník, zábudník)
Deminutíva a ich funkcia
Deminutíva (zdrobneniny) sú veľmi frekventované v reči detí predškolského i mladšieho školského veku. Dospelí majú tendenciu pri rozhovore s deťmi používať zdrobnené tvary slov. Niekedy sa však tvoria expresívne slová pomocou zdanlivo deminutívneho formantu, pričom z hľadiska významu nejde o deminutívum. Často sa zdrobneniny používajú namiesto názvov mláďat. Zdá sa, že názvy mláďat sa dostávajú na okraj slovnej zásoby a v konkurenčnom boji významov "malé" a "mladé" sa do popredia dostávajú zdrobneniny.
Prefixácia slovies
Deti dokážu veľmi dobre používať prefixálne vzniknuté slovesá, a to aj v prípadoch, keď ide o okazionalizmy. Kategorizácia prefixálne vzniknutých slovies sa robí vzhľadom na zmenu ich sémantiky. Prefixy môžu meniť význam slovesa rôznymi spôsobmi, napríklad:
- Zmena miesta deja: vbehnúť, vliezť, vybehnúť, vyliezť, zbehnúť, zliezť, odbehnúť, odliezť, prebehnúť, preliezť, pobehnúť, poliezť, nabehnúť, naliezť, zabehnúť, zaliezť, ubehnúť, uliezť.
- Zmena spôsobu deja: doriešiť, docítiť, dopracovať sa, dopovedať, dospievať, doskákať, dojesť.
- Zmena času deja: predpovedať, predvídať, predbiehať, predoberať, predtuchať, predzvesťovať.
- Zmena intenzity deja: preplakať, prepracovať sa, prejesť sa, prepiť sa, prespať, prežiť, pretrpieť.
- Zmena výsledku deja: dorásť, dozrieť, dopiecť, dofúkať, domotať, dokresliť, doliať, donosiť, dopísať, dopovedať, dosoliť, dostavať, dotancovať, doučiť sa, doviesť, dovariť, dojesť.
- Zmena smeru deja: odletieť, odísť, odskočiť, odplávať, odviazať, odskočiť si, odmlčať sa, odvolať, odrieknuť, odtajiť, odkliať, odčarovať, odhryznúť, odpiť, odrieknuť, odtajiť, odkliať, odčarovať, odhryznúť, odpiť.
Príkladom polysémickosti slovotvorných prostriedkov sú slovesá s prefixom do-, ktoré môžu vyjadrovať dokončenie deja, dosiahnutie cieľa, pridanie niečoho alebo zmenu stavu.
Kompozitá (zložené slová)
Už deti v predškolskom veku dokážu používať a tvoriť kompozitá. Deti dokážu vycítiť pravidlá jazyka a intuitívne ich využívať. Príkladom je otázka "Prečo sa to volá dáždnik?" (ak to padá k zemi). Neschopnosť dešifrovať významy slov (nepriamych pomenovaní) môže súvisieť s vývinom nervovej sústavy alebo so spôsobom myslenia, teda s konkrétnym myslením. Ukazuje sa, že ide o javy, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.
Prečítajte si tiež: Ako sa skloňuje slovo ryba?
Mozog a jazyk
Vývin jazyka je ovplyvnený vývinom mozgu. Ak sa jazyk a myslenie nestimulujú v útlom detstve, niektoré štruktúry mozgu sa nemusia vyvinúť. Štruktúra jazyka funguje na podobných princípoch ako štruktúra psychiky (vedomia a podvedomia). Oblasti mozgu ovplyvňujúce myslenie, spojené s vyvodzovaním záverov a pamäťou, sa vyvíjajú až v prvých rokoch života. Učenie, opakovanie sa spája s vytváraním siete neurónov (mozgových buniek), ako aj správaním, ktoré táto sieť riadi.
Vnímanie slovotvorne motivovaných slov s preneseným významom deťmi a ich fungovanie v komunikácii je zaujímavé. Podľa niektorých výskumov vnímanie obrazných pomenovaní a tvorivosť riadi pravá mozgová hemisféra. Zameriavanie sa na slovotvorbu (predkladanie priamych pomenovaní a ich slovotvorný rozbor) kladie dôraz na využívanie štruktúr ľavej mozgovej hemisféry, teda na reálne a logické. Sémantické kódovanie a neobvyklá interpretácia slov sa spája s ľavou mozgovou hemisférou. V skutočnosti sa však na spracovaní jazyka podieľajú obe hemisféry.
Poznatky o fungovaní mozgu a jazyka sa získavajú na základe vyšetrenia ľudí, ktorí prekonali nejakú chorobu, resp. sú chorí, alebo mali nejaký úraz hlavy. Ukazuje sa, že ani "zdraví jedinci" nemajú rovnaké rozumové, kognitívne schopnosti. Môže to byť spôsobené tým, že u niektorých ľudí nefungujú jednotlivé štruktúry mozgu správne, resp. nie sú vyvinuté, vytvorené. Táto schopnosť sa nemôže rozvinúť bez vonkajších stimulov v detstve.
Metaforické a metonymické pomenovania
Významnou časťou slovnej zásoby sú metaforické a metonymické pomenovania vzniknuté pôvodne slovotvornou motiváciou. Patria sem kompozitá, ktoré sa vyskytujú prevažne ako pomenovania hrdinov rozprávok (valibuk, pecivál, lomidrevo, zlatovláska), autorské okazionalizmy i slovotvorne motivované slová používané v bežnej komunikácii (vetroplach, kazisvet, stonožka). Deti neadekvátne vysvetľujú obsah týchto jednotiek, resp. nevedia vysvetliť ich význam, ak im chýba skúsenosť s ich používaním. Aj keď slovotvorná motivácia napomáha odhaliť význam slova, môže dôjsť k omylu (napr. "pýtač" vysvetľujú deti ako "ten, kto sa pýta"). Deti majú tendenciu vysvetľovať význam slov s preneseným významom na základe pôvodnej motivácie (valibuk - ten, kto váľa buky, lomidrevo - ten, kto lomí drevo a pod.). Používaním týchto slov v rôznych kontextoch však dokážu vnímať aj ich prenesený význam.
Prečítajte si tiež: Mäso a slovenské skloňovanie