Výskyt rýb v slovenských jazerách a vodách je rozsiahly, pričom každý región má svoje špecifiká. V minulosti bol výskyt rýb na Záhorskej nížine veľmi pestrý, no vplyvom rôznych faktorov sa situácia zmenila. Pozrime sa bližšie na rôzne druhy rýb, ich výskyt, zaujímavosti a ochranu, s dôrazom na slovenské jazerá a rieky.
Ryby Záhorskej nížiny: Minulosť a súčasnosť
Rieky Morava, Myjava a Rudava a ich mŕtve ramená boli kedysi bohaté na ryby. Pravidelné jarné záplavy prinášali z hlavných tokov do mŕtvych ramien množstvo rýb, kde mali dostatok potravy a možnosť rozmnožovania. Negatívny dopad na pestrosť a množstvo rýb malo znečisťovanie vody v rieke Morave a odrezanie mŕtvych ramien od hlavného toku, čo spôsobilo zníženie hladiny podzemnej vody a zánik mnohých ramien. Prílev nového živého materiálu z jarných záplav bol zastavený do ramien, ktoré zostali.
Hospodársky význam rýb na Záhorí
Ryby mali na Záhorí od nepamäti veľký hospodársky význam. V obciach pri rieke Morave žili rybárske rodiny, kde muži v noci lovili ryby a ženy ich ráno nosili na trhy do miest alebo roznášali po domoch.
Súčasný výskyt rýb na Záhorí
V mŕtvych ramenách, štrkových jamách a rybníkoch je dnes najhojnejšou rybou kapor obyčajný, nasádzaný pre hospodárske účely alebo športové rybárstvo. Typickou rybou nížinných vôd je sumec obyčajný, ktorý patrí medzi naše najväčšie ryby. Kedysi sa na trh do Malaciek bežne dostávali 5-6 kilogramové exempláre, no dnes je výskyt sumca zriedkavejší a ulovené kusy zriedka dosahujú takú hmotnosť ako pred reguláciou Moravy.
Veľký hospodársky význam mala šťuka obyčajná, pričom nebolo vzácnosťou vyloviť desaťkilogramový exemplár. Dnes ich veľkosť a množstvo podstatne klesli. Medzi ušľachtilé ryby rieky Moravy patrí úhor obyčajný, ktorý bol vždy vzácnejším druhom. Častou rybou je ostriež obyčajný, ktorý žije prakticky vo všetkých vodách nížiny.
Prečítajte si tiež: Slovenské detské piesne
V kanáloch a menších vodných nádržiach možno vidieť blatniaka obyčajného, neveľkú rybu bez praktického významu. Menší konzumný význam mala plotica obyčajná, dorastajúca maximálne do hmotnosti jedného kilogramu. Vzácnejšou rybou na nížine býval jalec obyčajný, ktorého dnes nájdeme zriedkavo. Často predávanou rybou bol lieň obyčajný, dosahujúci niekedy hmotnosť až 2 kg, no v súčasnosti je zriedkavejší. Medzi ryby hospodársky menej významné patrí podustva obyčajná, žijúca v tečúcich vodách. Medzi malé ryby bez hospodárskeho a konzumného významu patrí hrúz obyčajný, žijúci skoro vo všetkých potokoch s piesčitým dnom, a belička obyčajná, žijúca v zátočinách riek a potokov.
Ryby Bajkalského jazera: Zaujímavosti
Bajkalské jazero je najväčšie a najhlbšie jazero na svete, ktoré vďaka skvelým prírodným podmienkam a dobrej kvalite vody poskytuje výborné podmienky pre rybolov.
Chránené druhy rýb na Slovensku
Na Slovensku existuje zoznam chránených zvierat, ktorý zahŕňa aj ryby. Cieľom je ochrana ohrozených druhov a prispievanie k zachovaniu prírody. Medzi chránené ryby patria aj také, ktoré sa u nás prirodzene nenachádzajú.
Zoznam chránených druhov rýb
- Blatniak tmavý (Umbra krameri): Malá, ohrozená sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Obýva pomaly tečúce alebo stojaté vody s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou. Je kriticky ohrozený v dôsledku úpravy vodných tokov, znečistenia a úbytku mokradí.
- Čík európsky (Misgurnus fossilis): Podlhovastá sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 20-30 cm. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody s bahnitým dnom. Dokáže prežiť aj v prostredí s nízkym obsahom kyslíka.
- Hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni): Sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Obýva pomaly tečúce rieky a stojaté vody s piesočnatým alebo bahnitým dnom.
- Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser): Sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, dorastajúca do dĺžky 15-30 cm. Vyskytuje sa vo veľkých riekach s piesočnatým alebo kamenistým dnom.
- Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus): Malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Obýva čisté, dobre okysličené rieky s piesočnatým alebo štrkovitým dnom.
- Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii): Menšia sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Vyskytuje sa v čistých, dobre prúdiacich riekach.
- Jeseter jadranský (Acipenser naccarii): Vzácny druh jesetera, ktorý obýva rieky ústiace do Jadranského mora. Dorastá do dĺžky približne 1,5 metra a môže vážiť až 25 kg. Patrí medzi najohrozenejšie jesetery kvôli nadmernému rybolovu.
- Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii): Veľká anadromná ryba, prirodzene sa vyskytujúca v povodiach Kaspického, Čierneho a Azovského mora. Dorastá do dĺžky 2 metrov a môže vážiť až 80 kg. Patrí medzi hlavné druhy produkujúce vysoko cenený kaviár.
- Jeseter veľký (Acipenser sturio): Kriticky ohrozený druh jesetera, ktorý sa kedysi hojne vyskytoval v európskych riekach ústiacich do Atlantického oceána, Stredozemného a Čierneho mora. Dorastá do dĺžky až 3,5 metra a môže vážiť vyše 300 kg.
- Karas obyčajný (Carassius carassius): Sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodom z Európy a Ázie. Dorastá do dĺžky 20-35 cm, výnimočne až 50 cm, a môže vážiť okolo 3 kg. Je mimoriadne odolný a dokáže prežiť aj v extrémnych podmienkach.
- Kolok rhônsky (Zingel asper): Sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, endemická pre riečny systém Rhôny vo Francúzsku a Švajčiarsku. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm. Patrí medzi kriticky ohrozené druhy kvôli regulácii riek, znečisteniu a strate prirodzeného biotopu.
- Kolok veľký (Zingel zingel): Druh sladkovodnej ryby z čeľade ostriežovitých, ktorý obýva veľké európske rieky, najmä Dunaj a jeho prítoky. Dorastá do dĺžky 30-50 cm, výnimočne až 60 cm, a môže vážiť okolo 2 kg.
- Kolok vretenovitý (Zingel streber): Malá dravá sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, vyskytujúca sa v Dunaji a jeho prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm.
- Mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi): Bezčeľustnatý vodný živočích pripomínajúci rybu, ktorý sa vyskytuje v povodí Tisy a jej prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm.
- Mihuľa potočná (Lampetra planeri): Drobný vodný živočích, ktorý sa podobá na rybu, no patrí medzi mihule. Obýva čisté, dobre okysličené potoky a rieky s piesočnatým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 12-18 cm.
- Mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae): Menší, neparazitický druh mihule, ktorý sa vyskytuje v čistých vodách riek a potokov v povodí Dunaja. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm.
- Mihuľa Vladykovova (Eudontomyzon vladykovi): Druh mihule, ktorý sa vyskytuje v riekach a potokoch v povodí Dunaja, najmä v jeho horných prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 10-15 cm.
- Ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus): Malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje v riekach, jazerách a rybníkoch v strednej a východnej Európe. Dorastá do dĺžky približne 5-8 cm.
- Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica): Druh sladkovodnej ryby z čeľade pĺžovitých, ktorý sa vyskytuje v horských a podhorských riekach a potokoch juhovýchodnej Európy, najmä na Balkáne. Dorastá do dĺžky 15-20 cm.
- Sih ostronosý (Coregonus oxyrhynchu): Druh sladkovodnej ryby z čeľade lososovitých, ktorý sa vyskytuje najmä v jazerách a riekach s čistou a studenou vodou v Európe.
- Vyza veľká (Huso huso): Najväčší druh jesetera, ktorý môže dorásť do dĺžky až 5 metrov a vážiť viac ako 1000 kg.
Príbeh siha marény zo Štrbského plesa
Štrbské pleso je unikátne svojou faunou, vrátane siha marény. Pred tridsiatimi rokmi tam vedci objavili tento druh ryby. Štrbské pleso bolo pravdepodobne poslednou lokalitou na svete, kde sih maréna žil v čistej, neskríženej forme. Bohužiaľ, jej šanca na prežitie je minimálna. Dôvodom je eutrofizácia, teda prirodzené starnutie Štrbského plesa, ktoré sprevádza zmena životných podmienok a druhovej skladby v jazere.
Štrbské pleso nie je klasickým plesom. Pôvodne bolo jazero plytkejšie, menšie a zarastené. Niekedy pred vyše päťsto rokmi stúpla hladina a voda sa rozliala na súčasných asi 20 hektárov. Sih maréna nepochádza zo Slovenska a už vôbec nie z Tatier. Siha vysadili do jazera v roku 1929 a priviezli ho z Poľska.
Prečítajte si tiež: Zmrzlina: Nová pieseň pre deti
Projekt spomalenia eutrofizácie jazera a záchrany siha trval od roku 2001 takmer deväť rokov. Odborníci regulovali počet potravných konkurentov siha, napríklad ostrieža, podvodnými vysávačmi ikier. Potápači vysávali ikry ostrieža, aby oslabili jeho populáciu a zachránili tak siha. V roku 2013 voda v jazere zozelenela a dohľadnosť klesla na pol metra.
Rybolov a dobrodružstvo pri jazere
Rybolov je pre mnohých nielen záľuba, ale aj dobrodružstvo. Jeden rybár sa podelil o svoju skúsenosť z rybolovu pri jazere v Taliansku na prelome októbra a novembra. Spolu s priateľmi si vybrali miesto s relatívne hlbokou vodou, kde sa ryby pred zimou zdržiavajú. Cesta bola náročná a plná prekvapení, no nakoniec sa im podarilo uloviť niekoľko kaprov.
Prečítajte si tiež: Zazenieme náš hlad