Paprika, pochádzajúca z rodu Capsicum, je obľúbená zelenina po celom svete. Vyniká svojou výraznou farbou, šťavnatou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Či už ide o sladkú papriku alebo štipľavé čili, táto zelenina je nielen chutným, ale aj cenným zdrojom živín s preukázanými zdravotnými účinkami.
História a pôvod papriky
Chilli papriky (Capsicum annuum) sú plody papriky rastlín Capsicum, ktoré sa vyznačujú svojou štipľavou chuťou. Chilli papriky patria do rodu Capsicum a sú známe svojou ostrou chuťou, ktorú spôsobuje látka zvaná kapsaicín. Tieto papriky sa vyskytujú v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách, od jemne pikantných až po extrémne štipľavé odrody. Ich pôvod siaha do Strednej a Južnej Ameriky, kde ich pôvodné obyvateľstvo pestovalo už tisíce rokov pred naším letopočtom. Chilli papriky dnes tvoria základ mnohých tradičných kuchýň, ako sú mexická, indická, thajská či maďarská. Okrem kulinárskeho využitia sa využívajú aj v tradičnej medicíne, najmä vďaka ich schopnosti stimulovať krvný obeh a zlepšovať trávenie. V Brazílii ešte dodnes rastú pôvodné divoké papriky. Využitie našla ako v kuchyni, tak aj v lekárňach ako liek.
Čili papričky sa z amerického kontinentu dostali do Európy a zvyšku sveta v roku 1493 zásluhou Krištofa Kolumba. Rod Capsicum pozostáva z približne 25 - 30 známych druhov. Z nich sa v súčasnosti cielene pestuje len 5 druhov. Ide o druhy Capsicum annuum, Capsicum baccatum, Capsicum chinense, Capsicum frutescens a Capsicum pubescens. Práve tieto majú spomedzi všetkých druhov najväčší ekonomický význam.
Svetová produkcia a pestovanie
V roku 2016 predstavovala svetová produkcia surových zelených čili papričiek 34,5 milióna ton, pričom Čína vyprodukovala polovicu celosvetového množstva. Medzi ďalšie významné oblasti pestovania patrí aj Mexiko, India, Indonézia, Thajsko, Japonsko a Čína. Čili papričky sa však pestujú aj v niektorých štátoch Afriky, napríklad v Nigérii a Tanzánii, v južnej Európe a na juhu Severnej Ameriky. Dopyt po týchto drobných ostrých papričkách je totiž na celom svete mimoriadne vysoký.
Čili papričky sa starajú o horúčavu na tanieri a aj samy majú rady teplo. Preto s ich sadením počkajte až po Troch zmrznutých v polovici mája. Vtedy už nehrozia prízemné mrazíky a čili môžete bez obáv vysadiť von. Ak máte na záhrade skleník, samozrejme sa môžete pustiť do sadenia aj skôr. To isté platí, keď si chcete zasadiť čili do špeciálneho substrátu na okennom parapete. Vhodným obdobím je polovica februára až začiatok marca. Aby rastliny v záhone dobre rástli, potrebujú čo najteplejšie, slnečné a pred vetrom chránené miesto. Pôda by mala byť vzdušná, bohatá na živiny a mala by mať neutrálne až mierne kyslé pH. Najlepšie sa čili papričkám bude dariť po vysadení do záhona v rozstupoch 40 až 60 centimetrov, pričom ich treba výdatne polievať. Stabilitu rastlinám dodajú oporné tyče. Ak ste sa vrhli na pestovanie chilli v kvetináči, dbajte na dostatočnú, ale nie nadmernú zálievku.
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
Rozmanitosť druhov a odrôd papriky
Paprík je vyše 25 druhov a stovky odrôd. Znamená to, že jeden druh má aj niekoľko desiatok odrôd a ešte v rámci nich môžu byť napríklad farebné rozdiely. Najviac odrôd papriky sa pestuje v Peru. V Európe sa najčastejšie pestujú veľkoplodé a drobnoplodé papriky, hrubostenné, tmavozelené. Môže sa vám však stať, že svoju obľúbenú papriku si v inej krajine nekúpite, pretože tam jednoducho nie je obvyklá.
Bežne rozoznávame papriku sladkú a štipľavú, tenkostennú a hrubostennú, alebo podľa farby žltú, zelenú, červenú, oranžovú, prípadne ešte bielu. Farebná paleta paprík tu nekončí, pokračuje fialovou až po čokoládovohnedú. Paprika je rôznorodá aj tvarovo. Jej plody sú špicaté, guľaté, kvadratické, pripomínajúce baranie rohy, zvončeky, čerešne, jablká.
Medzi najznámejšie druhy papriky patria:
- Paprika ročná (Capsicum annuum): Najbežnejší a najviac pestovaný druh s vysokou variabilitou farby, tvaru a veľkosti plodov. Zaraďujeme sem odrody ako Cayenne, Jalapeño, Cubanelle, Bell Pepper či Pimiento.
- Paprika čínska (Capsicum chinense): Pochádza zo Strednej Ameriky a je známa svojou jedinečnou chuťou a výnimočnou štipľavosťou. Zaraďujeme sem odrody ako Habanero, Carolina Reaper či Trinidad Moruga scorpion.
- Paprika kríčkovitá (Capsicum frutescens): Jednoročná alebo viacročná bylina s malými, prevažne vzpriamene rastúcimi plodmi. Zaraďujeme sem odrody ako Tabasco, Malagueta a Kambuzi.
- Paprika zvončeková (Capsicum baccatum): Má pôvod v Peru a Bolívii a jej plody majú ovocnú alebo citrusovú chuť. Zaraďujeme sem odrody ako Ají, Bishop's crown či Lemon Drop.
- Paprika páperistá (Capsicum pubescens): Pochádza z oblastí Strednej a Južnej Ameriky a má chĺpky na listoch. Zaraďujeme sem odrody ako Rocoto a Manzano.
Využitie papriky v kuchyni
Všetky druhy paprík nájdu v kuchyni široké spektrum uplatnenia. Na niektoré sme sa pozreli podrobnejšie.
- Čili papričky: sa pekne vynímajú v kvetináči aj v jedlách ázijskej a mexickej kuchyne. No a aký by to bol guláš bez trošky pálivého čili? Čili papričky použite surové alebo ich usušte, či nakladajte do sladkokyslého nálevu.
- Biela paprika: je známa aj ako slovenská paprika. Svetlozelené plody bývajú v závislosti od odrody sladké až poriadne pálivé. Hodia sa prakticky na všetko. Na varenie je biela paprika najideálnejšia.
- Kapia: svojou sladkou chuťou vynikne v studenej kuchyni. Tradične sa nakladá do oleja, na sladkokyslo, ale vynikajúca je aj na pečenie.
- Alma paprika: pripomínajúca jabĺčko, je svojím tvarom a veľkosťou priam predurčená na plnenie a nakladanie.
- Zavárané baranie rohy: krásou neohúria, zato chuťovo perfektne sedia k mäsovým jedlám a gulášom.
- Farebné hrubostenné papriky: spravia dobrú službu v studenej kuchyni. Žltá, zelená, červená či oranžová, alebo aj fialová paprika spestria šaláty aj studené misy a je jedno, či ich iba nakrájate alebo aj naplníte.
Paprika je v kuchyni vítaná a obľúbená hneď z niekoľkých dôvodov:
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
- v chlade vydrží dlho čerstvá
- aj keď je už zvädnutá, stále sa dá použiť a nestráca na chuti
- spracovať sa dá na studeno aj tepelne
- do šalátov
- do pomazánok
- do polievok a omáčok
- pod mäso
- do zeleninových jedál ako napríklad plnená paprika alebo lečo
- piecť
- naložiť do oleja
- konzervovať
- plniť a nakladať
- mraziť
- sušiť
- kvasiť
Kapsaicín a jeho účinky
Už spomínaný kapsaicín je dôvodom, prečo máte po niektorých paprikách pocit, akoby vám z úst už-už vyšľahli plamene. V prírode táto pálivá látka odrádza neželaných konzumentov, nevadí však vtákom, ktorí trusom rozširujú jej semená. V paprike sa koncentruje vo vnútorných žilách a jeho množstvo závisí od druhu papriky. A hoci páli aj čierne korenie, paprika s ním nemá nič spoločné. V paprike je pálivou látkou kapsaicín, v čiernom korení piperin.
Pálivosť kapsaicínu pôsobí aj v očiach a na slizniciach, preto sa využíva v slzotvorných sprejoch. Kapsaicín má však aj pozitívne účinky. Zrýchľuje metabolizmus, cirkuláciu krvi, podporuje trávenie. Ak by ste chceli zdravotne využiť prírodný kapsaicín, museli by ste trikrát do týždňa zjesť tri až osem papričiek habaner, ktoré patria k najpálivejším na svete. Najviac kapsaicínu je v čili papričkách, sladká kapia kapsaicín neobsahuje vôbec.
Množstvo kapsaicínu sa meria v jednotkách Scovilleho stupnice (Scoville Heat Unit, SHU). Najpálivejšia čili paprička na svete je Carolina Reaper, označovaná aj ako HP22B, s 2 200 000 SHU. Len pre porovnanie - známe jalapeňo papričky majú 3 až 6-tisíc SHU, čistý kapsaicín má 16 miliónov SHU.
Zdravotné benefity papriky
Čili papričky sú malé papričky so silnou vôňou a pálivou chuťou, ktorej vďačia látke kapsaicín. Mimo ďalších látok obsahuje vitamíny C a betakarotén. Podporujú chuť k jedlu, ale vo väčšom množstve dráždia pohlavné a močové ústrojenstvo. V primeraných dávkach pôsobia na žalúdok lepšie ako čierne korenie. Majú priaznivý účinok na zažívanie. Je dokázané, že rôzne kultúry, zvyknuté na ostré jedlá, ľahšie znášajú zamorenie pokrmov a prostredia okolo seba rôznymi baktériami, najmä tými vyvolávajúcimi hnačku. Čili vyvoláva zmeny v črevnej sliznici, ktorá potom všeličo znesie.
Čili papričky predstavujú nielen skvelé ochucovadlo, ale aj cenného spojenca na ceste k lepšiemu zdraviu. Vďaka vedecky potvrdeným účinkom, ako je podpora trávenia, zlepšenie metabolizmu či ochrana pred niektorými chorobami, majú svoje miesto v jedálničku väčšiny ľudí. Dôležitá je však rozumná miera a rešpektovanie individuálnej tolerancie.
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť
Všeobecne paprika:
- obsahuje veľa vitamínu C, okolo 40 kalórií a množstvo vlákniny,
- obsahuje veľké množstvo antioxidantov, ktoré slúžia ako prevencia nádorových ochorení, predovšetkým tráviaceho traktu,
- podporuje tvorbu tráviacich štiav v žalúdku, preto je prospešná pri problémoch s trávením,
- štipľavá paprika je mierne preháňadlo,
- má málo uhľohydrátov, preto je vhodná aj pri cukrovke a obezite,
- vysoký obsah vitamínu C prospieva k vstrebávaniu železa a posilňuje obranyschopnosť organizmu,
- zinok a vápnik v paprike spevňujú kosti, väzy a zuby,
- paprika stimuluje činnosť mozgu a žliaz s vnútorným vylučovaním.
Červená paprika
Spomedzi paprík má práve červená paprika najvyššiu nutričnú hodnotu. V desaťdekovej červenej paprike je 89 gramov vody, 6 gramov sacharidov a 2 gramy vlákniny. Okrem toho obsahuje vápnik, zinok, železo, mangán, horčík, jód, vitamíny A, C, K, E, skupiny B, kyselinu listovú. Červená paprika za svoju farbu vďačí vysokému obsahu betakaroténu - až 80 % odporúčanej dennej dávky, ktorý sa postará o zdravie vašich očí a ochranu pokožky.
Oranžová paprika
Oranžová a žltá paprika majú zo všetkých paprík najviac vitamínu C, a to až trikrát viac, než je odporúčané denné množstvo. Predávkovania sa báť nemusíte, telo prebytočný C-vitamín vylúči. Betakarotén a vitamín A sa postarajú o zdravie pokožky, selén a zinok stimulujú imunitný systém a celkovo oranžové a žlté papriky upravujú činnosť srdca a krvný tlak.
Zelená paprika
Rovnaké množstvo zelenej papriky obsahuje rovnako 2 gramy vlákniny, ale iba 4 gramy sacharidov. Z minerálov stoja za zmienku draslík, vápnik, zinok, sodík, horčík, fosfor; z vitamínov C, A, E, K, D, kyselina listová a vitamíny skupiny B. Pozitívne vplýva na imunitu, srdce, zrak, ale aj na pevné a zdravé zuby a kosti.
Paprika a chudnutie
Papriku by ste do svojho diétneho programu rozhodne mali zaradiť z najmenej piatich dôvodov:
- Je nízkokalorická, v sto gramoch je len 84 kJ.
- Obsahuje málo škrobu, iba 4 gramy v sto gramoch papriky, preto ju môžete jesť prakticky neobmedzene.
- Štipľavá paprika, najmä čili, obsahuje kapsaicín, ktorý pôsobí na termogenézu - telo produkuje viac tepla, zrýchľuje metabolizmus a tým aj spaľovanie tukov.
- Receptov na papriku je neúrekom, pripravíte ju na studeno aj varenú, pečenú, nakladanú…
- Papriku môžete chrumkať aj večer pri televízii namiesto chipsov a sladkou paprikou oklamete chuť na sladké.
Bezpečnostné aspekty a riziká konzumácie papriky
Aj keď chilli papriky prinášajú množstvo zdravotných benefitov, ich konzumácia so sebou nesie aj určité riziká. Pre niektorých ľudí môže byť pálivosť nepríjemná alebo dokonca nebezpečná, najmä ak majú citlivý tráviaci trakt alebo trpia žalúdočnými vredmi. Ďalším rizikom je možnosť alergickej reakcie, ktorá sa môže prejaviť svrbením, opuchom pier alebo hrdla, či kožnou vyrážkou. Pri prvých príznakoch alergie je vhodné konzumáciu chilli okamžite prerušiť a vyhľadať lekársku pomoc. Treba dávať pozor aj pri manipulácii s čerstvými pálivými paprikami - kapsaicín môže podráždiť pokožku a oči. U detí, tehotných žien a dojčiacich matiek je vhodné konzumáciu chilli konzultovať s lekárom, keďže účinky kapsaicínu v týchto skupinách nie sú dostatočne preskúmané. Chilli paprika je pre deti vo všeobecnosti nevhodná kvôli vysokej pálivosti, ktorá môže podráždiť ich citlivý tráviaci trakt.
Aby vás paprika nenafukovala, nakrájajte ju nadrobno alebo z nej stiahnite šupu.
Paprika v tehotenstve a počas dojčenia
Vysoké dávky vitamínu C, najmä v červenej, žltej a oranžovej paprike zlepšujú vstrebávanie železa do krvi a tak nepriamo chránia pred anémiou. Nedostatok železa v krvi je spojený s nedostatočným okysličovaním orgánov, čo určite nie je v tehotenstve vítané. Pokiaľ ale máte nevoľnosti, páli vás záha alebo máte problémy s trávením počas tehotenstva, či ste ich už mali predtým, zaraďujte papriku do jedálnička opatrnejšie. Je ťažšia na trávenie. V druhom a treťom trimestri by vám už problémy robiť nemala.
Papriky sa nevzdajte ani počas dojčenia. Na bábätko má rovnako pozitívny vplyv ako na vás - svojim zložením pozitívne ovplyvňuje krvotvorbu, chráni pokožku, posilňuje srdce a cievy a cez vás zásobuje bábätko vitamínom C, čím posilňuje jeho krehký imunitný systém.
Kedy môže jesť dieťa papriku?
Ako sme si už povedali, čerstvá paprika môže byť ťažšie stráviteľná zelenina. Preto by ju bábätko malo prvých dvanásť mesiacov prijímať len cez materské mlieko. Papriku dávajte deťom až po roku. Výhodou je sladká chuť červenej papriky a praktické možnosti jej podávania. Začnite teda dieťatko zoznamovať s paprikou práve prúžkom červenej kapie, ktorý mu podáte do ruky na hryzenie. Papriku dávajte starším deťom čo najčastejšie, najmä v čase chrípky a „soplíkov“. Pre vysoký obsah vitamínu C je lepšia ako pomaranče a nie sú z nej alergie.