Či už preferujete sladkú a chrumkavú kápiu alebo pikantné chilli papričky, pestovanie papriky vo vlastnej záhrade je obohacujúca skúsenosť. Existuje nespočetné množstvo odrôd, z ktorých si môžete vybrať, a už samotný výber je vzrušujúci. Veľkosti, farby, tvary a chute sú rôznorodé a ponuka na trhu je rozsiahla. Pestovanie papriky nie je obzvlášť náročné, ale ak chcete dosiahnuť čo najvyššiu produkciu, mali by ste venovať rastlinám patričnú pozornosť.
O paprike v skratke
Paprika má svoj pôvod v Strednej a Južnej Amerike, kde ju pestovali už dávno pred naším letopočtom. Pestovala sa aj v Indii. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. V 17. storočí sa paprika pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Do Severnej Ameriky sa dostala s prvými kolonizátormi.
Paprika ročná (Capsicum annuum) patrí do čeľade ľuľkovitých a jej plody obsahujú najviac vitamínu C zo všetkých druhov zeleniny. Okrem toho je bohatá na karotenoidy, a zelená paprika obsahuje aj chlorofyl. Červená paprika je zdrojom betakaroténu a lykopénu, ktoré chránia pred niektorými druhmi rakoviny. Oranžová paprika obsahuje alfa- a gamakarotén a žltá paprika luteín a zeaxantín, ktoré sú prospešné pre zdravie očí.
Dorastá od 30 - 100 cm, výnimočne aj viac. A jej plody môžu mať rôzny tvar: od krátko alebo dlho kuzelovitého, po kvadratický alebo guľovitý. Farba plodov v technickej zrelosti môže byť biela, zelená, fialová aj hnedá. V botanickej zrelosti môžu byť plody červené, oranžové alebo žlté. Uplatnenie našla čerstvá v studenej kuchyni, v teplej kuchyni aj ako korenie od sladkej až po nesmierne pálivú korenie vďaka kapsaicínu.
Obľúbené odrody papriky
Ak sa neviete rozhodnúť, ktorú odrodu papriky pestovať, tu je prehľad niektorých z najobľúbenejších:
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
- Kápia - Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom a plodmi vhodnými na sterilizáciu.
- Kápia - Raduza F1: Paprika s tmavočervenými plodmi, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, sterilizáciu, plnenie alebo pečenie.
- Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom a menšími plodmi, vhodná na priamu konzumáciu alebo plnenie.
- Amy: Paprika nižšieho vzrastu s chutnými a šťavnatými plodmi bielo-zelenej farby.
- Slovakia: Skorá odroda, vhodná na priamy konzum, sterilizáciu, pečenie a plnenie, vyniká príjemnou arómou.
- Rubika F1: Odroda stredného až vyššieho vzrastu, vhodná na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch, plody sú príjemne sladké.
- Alma paprika: Považuje sa za maďarskú národnú špecialitu s plodmi žltozelenej farby a jabĺčkovitého tvaru.
- Paprika Slovakia (kápia): Veľmi skorá a úrodná odroda poľnej papriky typu kápia s príjemnou arómou a šťavnatými plodmi, vhodná na všestranné použitie, aj na pestovanie vo fóliovníku.
- Paprika PCR: Skorá odroda, vhodná na rýchlenie aj skoré poľné pestovanie s veľmi aromatickými a šťavnatými plodmi, mierne štipľavá zelená paprika.
- Chilli - Scorpion: Od roku 2011 registrovaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najpálivejšia na svete, pochádza z Trinidadu a Tobaga, plody majú typický škorpióní chvostík, rastlina je vysoká a chuť plodov nebezpečne pálivá.
- Chilli - Jalapeno: Pálivé papričky, nie tak pálivé ako Habanero, s vysokou úrodnosťou, vhodné na všestranné použitie - zaváranie, pasty alebo omáčky.
- Chilli - Habanero: Odroda z Mexika, zaujímavá príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.
Obľúbená skorá veľmi úrodná odroda vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Vysoká rastlina s kužeľovitým, rovným alebo mierne ohnutým, tenkostenným plodom žltozelenej farby. Dužina je stredne štipľavá, veľmi aromatická a šťavnatá. Táto veľmi úrodná klasická odroda pestovaná na Slovensku už vyše 50 rokov poskytuje množstvo plodov už na začiatku plodnosti.
Ako pestovať papriku
Papriku je možné pestovať zo sadeníc, ktoré si sami vypestujete alebo zakúpite hotové.
Výsev papriky
Vysievať papriku sa odporúča v prvej polovici februára, pričom je vhodné použiť substrát pre výsev a množenie. Substrát je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie rastlín. Semienka môžete vysiať do menšieho plastového pareniska, do ktorého nasypete a jemne utlačíte substrát. Semienka ukladajte vedľa seba na vzdialenosť aspoň pol centimetra. Jemne ich postriekajte vodou a prikryte tenkou vrstvou substrátu, opäť zvlhčite. Parenisko zakryte vekom a umiestnite do miestnosti so stálou teplotou.
Ideálna teplota na klíčenie papriky je okolo 25 stupňov, ale postačí aj 21 stupňov. Dôležité je, aby malo parenisko veko s otvormi. Vzídené rastlinky pikírujte do téglikov od jogurtov s prepichnutým dnom alebo do kvetináčov s priemerom 6 až 10 cm.
Papriku vysievame spravidla v prvej polovici februára (ale môžeme aj neskôr - obzvlášť v chladnejších oblastiach). Je vhodné využiť substrát na výsev a množenie, pretože je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie (presádzanie) sadeníc, ktoré nám vyrástli. Vysievať papriky môžeme do rôznych nádob na spôsob miniparenísk. K substrátu primiešame Hnojík, ktorý je vhodný ako hnojivo na papriku, premiešame so zeminou a jemne utlačíme. Jednotlivé semienka dávame väčšinou vedľa seba, tak aby rozostupy boli približne 0,5 až 3 cm. Odporúča sa ich potom zvlhčiť rozprašovačom a zakryť vrstvou zeminy asi 0,3 až 0,5 mm a opäť použiť rozprašovač na zvlhčenie.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Jedným z častých problémov pri pestovaní papriky zo semienok býva zaplesnutie zeminy, čo spôsobí, že sa pleseň následne prenesie aj na sadenice.
Sadenie priesad papriky
Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už tri mesiace od výsevu. Ak chcete sadiť papriky von do záhrady, odporúča sa tak robiť niekedy v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Miesto, kam plánujete papriku vysadiť, je potrebné vopred pripraviť a pôdu prekypriť. Vysádzajte silné rastlinky v spone minimálne 40 centimetrov. V prípade, že sadíte papriky s veľkými plodmi, umiestnite vedľa rastliniek drevené tyčky ako oporu.
Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už 3 mesiace od výsevu. Ak chceme sadiť papriky priamo do záhrady alebo do fóliovníka, odporúča sa presadiť ich v druhej polovici mája, respektíve keď už nehrozia prízemné mrazy. Miesto na vysádzanie paprík je potrebné správne vybrať a vopred pripraviť.
Výsadba a starostlivosť krok za krokom
Príprava pôdy
Vhodná pôda je pre úrodu papriky kľúčová. Vyberte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, ak nie je, pohnojte ju kompostom alebo vhodným hnojivom. Vyhnite sa nadmernému množstvu dusíka, ktorý môže spôsobiť príliš rýchly rast a náchylnosť na choroby.
Na výsadbu papriky si preto vyberáme slnečné miesto s dobre zavlažovanou, avšak priepustnou pôdou, na ktorom sme predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, ale v prípade, že to tak nie je, treba jej živiny doplniť. Pred vysádzaním sadeníc nezabudneme pôdu odburiniť, prekypriť, pohnojiť a sadenice následne výdatne zaliať. Ja osobne do každej jamky ku korienkom sadeníc sypnu Hnojík . U Hnojíka nehrozí prehnojenie, spálenie koreňov , ale zaistí dostatočný prísun živín pre papriku. A pokiaľ mi ujde ruka a sypnem ho viac , rastlinkám to neublíži , ale bude ich o niečo dlhšie vyživovať.
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť
Vyžaduje si výhrevné, piesočnatohlinité a humusové pôdy s dostatočnou zásobou živín a chránené polohy. V tieni sa jej nedarí, nikdy ju nepestujeme po rajčiakoch, naopak dobre sa jej darí po dobre hnojených hlúbovinách.
Otužovanie sadeníc pred výsadbou
Pred výsadbou sadenice postupne vystavujte vonkajším podmienkam, aby sa prispôsobili a zmena prostredia nebola pre ne šokom. Stačí ich po oteplení na pár hodín premiestniť von, približne tri až štyri dni pred plánovanou výsadbou.
Pred vysadením sadeníc ich postupne otužujeme , po oteplení ich vystavujeme vonkajším podmienkam na pár hodín denne. Odporúča sa tak robiť od 3 do 7 dní pred plánovanou výsadbou.
Sadenie
Paprika má rada teplo, preto ju vysádzajte von, až keď nebudú hroziť nočné mrazy. Vysádzajte rastliny vo vzdialenosti aspoň 40 centimetrov od seba. V prípade rastlín s veľkými plodmi umiestnite k nim oporu. Zaujímavou možnosťou je sadenie papriky po dvoch rastlinách do jednej jamky, čím sa zabezpečí vzájomná podpora a lepšie opelenie.
Vysádzame silné paprikové sadenice po dve do jedného hniezda spone ideálne 50 x 50 cm (minimálne 40 x 40 cm). V prípade, že sadíme papriky s veľkými plodmi, je vhodné im poskytnúť oporu napríklad.
V teplejších oblastiach vysádzame papriky na záhony v druhej polovici mája po dvoch rastlinkách do sponu 50x50 cm.
Polievanie
Na polievanie papriky používajte vodu, ktorá nie je chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako teplota pôdy. Používajte odstátou vodu alebo ideálne dažďovú vodu. Zálievka by mala byť v horúcich obdobiach pravidelná a dostatočná. V teplých oblastiach použite mulčovaciu kôru alebo slamu, ktorá reguluje vlhkosť a teplotu pôdy. Často sa používa aj čierna netkaná textília, ktorá plní tieto funkcie a zároveň zabraňuje rastu buriny.
Je vhodné ich zavlažovať polievaním, prípadne postrekovaním.
Kedy a ako hnojiť
Okrem pravidelného prekyprovania pôdy nezabúdajte na hnojenie počas vegetácie. V tomto období môžete dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. Pri pestovaní v nádobách použite organické granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Dávkujte podľa odporúčania na obale. Ak rastlinám chýba vápnik, čo sa prejavuje škvrnami alebo zasýchaním špičiek plodov, pridajte vápnik prostredníctvom listovej výživy. Hnojenie priesad a papriky v skleníku sa nelíši.
Počas vegetácie rastliny prihnojujeme. Dôležité je organické hnojivo s bohatým obsahom živín, rovnako ako zásobovanie vodou bez extrémnych výkyvov, aby nezačali opadávať kvety či plody. Pred vysádzaním pohnojíme 1 m2 asi 40 g viaczložkovím hnojivom a začiatkom júna ešte 20 g dávkou sírau vápenato-amonneho na 1 m2.
Vylamovanie papriky a trhanie kvetov
Pre lepšiu úrodu sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, ktoré mladú rastlinu vyčerpávajú. Rastlina tak zosilnie a prinesie viac kvalitných plodov. Vylamovanie papriky, ako pri pestovaní paradajok, nie je potrebné. Odstraňujte však rastlinné zvyšky, polámané listy či výhonky, ktoré môžu byť príčinou chorôb.
Na dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Tým rastlina zosilní a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov. Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní paradajok, nie je potrebné.
Zber a skladovanie plodov
Plody papriky môžete zbierať zelené alebo počkať, kým sčervenejú, zožltnú alebo získajú oranžovú farbu, kedy sú sladšie a chutnejšie. Odstrihnite plody, aby ste predišli poškodeniu rastliny. Zberajte 3 až 4 mesiace po výsadbe. Pri teplote 12 až 14 stupňov plody vydržia aj dva týždne. Ak máte bohatú úrodu, zavarte si papriku do sladkokyslého nálevu alebo pripravte papriku v oleji.
Zelené plody prvykrát zberáme vo fóliových krytoch už v polovici júla. Plody v úplnej botanickej zrelosti (červené, žlté a zelené) zberáme postupne do konca augusta až v septembri. Z foliovníkov zberáme posledné plody ešte v októbri aj neskôr.
Choroby a škodcovia
Rovnako ako väčšina rastlín, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a byť napadnutá škodcami. Okrem toho ju môže potrápiť slnečný úpal, ktorý vzniká pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia alebo pri náhlej zmene počasia.
Najčastejšie choroby a škodcovia papriky
Vädnutie papriky: Fuzáriové vädnutie (hnednutie cievnych zväzkov) spôsobené hubou prenikajúcou cez korene poškodené prehnojenou pôdou. Sklerocíniové vädnutie (bledohnedé škvrny obopínajúce stonky) typické pre vlhké a zle vetrané skleníky a fóliovníky.
Stolbur papriky: Choroba prenášaná cikádkami, prejavuje sa žltnutím listov, vädnutím a odumretím rastliny. Dôležité je postrek proti cikádkam.
Pôvodcom stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.
Suchá škvrnitosť: Nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov, niekedy prechádzajúce do hniloby, spôsobené nedostatkom vlahy a nevyrovnanou výživou, často pri pestovaní na pôde s vysokým obsahom draslíka a dusíka.
Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným.
Bakteriálna škvrnitosť: Najskôr sa na listoch tvoria asi 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca.
Vošky: Môžu rastlinu zničiť vo veľmi krátkom čase, listy žltnú a opadávajú. Je možné ich vyhubiť vhodnými postrekmi.
Molice: Molica skleníková, známa aj ako biela muška, škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá láka čerňovky. Vhodné je napadnuté rastliny postriekať prípravkom na to určeným.
Roztočec chmeľový: Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín.
Strapky: Sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu.
Preventívne opatrenia a riešenia
- Používajte zdravé osivo: Ideálne morené fungicídmi, a vysádzajte zdravé priesady predpestované na čistom substráte.
- Dodržiavajte osevný postup: Papriku a iné druhy z tejto čeľade vysádzajte na rovnaké miesto až po troch rokoch a ničte buriny hlavne z čeľade ľuľkovitých a bôbovitých.
- Doprajte paprike mulčovanie: Mulč (napr. slama, drevená štiepka) udržuje vlhkosť, znižuje rast buriny a pomáha udržiavať stabilnú teplotu pôdy.
- Zabezpečte priepustnú pôdu a vyváženú zálievku a výživu: Hriadky hlboko zorte, aby sa buriny a zvyšky rastlín dostali do hlbších vrstiev.
- Používajte insekticídy a akaricídy: Proti voškám, roztočom a moliciam použite vhodné prípravky (napr. Neemový olej, mydlový roztok).
- Pravidelne kontrolujte rastliny: Včasné odhalenie chorôb a škodcov je kľúčové pre úspešnú ochranu.
- Zabezpečte optimálne podmienky pre rast: Dostatok svetla, tepla a vody, vyvážená výživa a prevencia premokrenia.
- Likvidujte napadnuté rastliny: Včasné a dôsledné odstránenie rastlín s prvými príznakmi napadnutia zabráni šíreniu choroby.
- Používajte fungicídy: V prípade hubových ochorení aplikujte vhodné fungicídy.
- Vyvarujte sa prehnanému hnojeniu dusíkom a draslíkom: Tieto živiny brzdia príjem vápnika, ktorý je dôležitý pre zdravý rast papriky.
- Zabezpečte dostatočné vetranie v skleníkoch a fóliovníkoch: Znížite tak riziko vzniku hubových ochorení.
- Doplňte vápnik: Pri nedostatku vápnika aplikujte listové hnojivá s obsahom vápnika.
- Ničte buriny: Najmä pupenec roľný, ktorý je hostiteľskou rastlinou pre stolbur.