Chlieb je jednou z najstarších a najrozšírenejších potravín na svete. Jeho história sa prelína s dejinami ľudstva a jeho význam presahuje rámec bežnej stravy. Od prvých zmienok o chlebe až po jeho moderné podoby, prešiel chlieb dlhú a fascinujúcu cestu. Poďme sa spoločne pozrieť na históriu a vývoj tohto pre mnohých nenahraditeľného pokrmu.
Prvé zmienky o chlebe a vývoj poľnohospodárstva
História chleba sa časovo kryje s dejinami pestovania obilia. Nemáme presný záznam o tom, kedy sa chlieb prvýkrát objavil v strave človeka. Isté je, že k tomu muselo dôjsť náhodou. Ešte dávno predtým sa obilniny stali súčasťou výživy človeka. V predhistorických dobách sa obilie pravdepodobne jedlo v pôvodnom surovom stave.
Odborníci sa domnievajú, že pre chlieb tak prevratný proces kvasenia bol objavený asi pred šiestimi tisíckami rokmi v dávnom Egypte. Vtedajšieho chleba si ľudia vážili nielen ako výborný pokrm, ale využívali ho aj ako platidlo. I podľa cirkvi je chlieb považovaný za Boží dar.
Poľnohospodárstvo a príprava obilia v minulosti
Človek sa poľnohospodárstvom zaoberá asi osem až jedenásť tisíc rokov. Najstaršími pestovanými obilninami boli pšenica a jačmeň, ktoré zostali dlho najobľúbenejšie. Na Slovensku sa v stredoveku stali hlavnými obilninami raž a ovos, iba v južných oblastiach pšenica a jačmeň.
Obrábanie pôdy bolo v počiatkoch poľnohospodárstva primitívne. Najstarší roľníci používali drevené brázdiče, motyky, rýle a lopaty. Veľký pokrok v poľnohospodárstve nastal v neskorej dobe kamennej, kedy sa začalo používať drevené oradlo ťahané dobytkom a od konca 2. tisícročia pred n.l. V dobe kamennej obilie žali kosákom s kamennými čepieľkami alebo kosákovitým nožom. Kovový žací nástroj sa používa od doby bronzovej, kedy sa rozširujú rôzne druhy bronzových kosákov.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Drvenie obilia sa väčšinou považuje za prácu žien. Najstaršie hodnoverné doklady ručných rotačných mlynčekov sú až z mladšej doby železnej. V ďalšom vývojovom stupni sa celé alebo rozdrvené obilie už pražilo a v tejto forme konzumovalo ako potrava.
Prvé formy chleba a pečenia
Rozdrvená obilnina bola surovinou na výrobu vtedajšieho chleba. Obilná drvina zamiešaná s vodou sa varila alebo piekla. Spočiatku to bol veľmi primitívny postup. Pieklo sa na rozžeravených kameňoch, alebo v popole. Z pôvodného pečenia na kameňoch sa neskôr vyvinula pekárska pec.
Z histórie vieme, že v dobách pred novým letopočtom vlastne neexistovalo pekárske remeslo. Indovia, Peržania, Babylončania, Asýrčania, Židia a Féninčania sa ako prví zaoberali pečením chleba. Od nich sa to potom naučili národy usídlené severne a západne od nich.
Egypťania nám zanechali i jeden neobvyklý unikát - bochník chleba. Našiel sa v chráme v Tébach. Bol uskladnený v nádobe tvaru trojuholníka, z ktorej po otvorení vanula čerstvá vôňa, stará niekoľko tisícročí.
Chlieb v starovekom Grécku a Ríme
Gréci údajne pestovanie obilia a prípravu chleba spoznali v Egypte. Chlieb sa však nestal každodennou stravou hneď - tou bola najprv obilná kaša, potom placka sušená na slnku, ktorá sa pri konzumácii namáčala do vody. Lahôdkou bol i v bochníku zapečený syr, zelenina alebo rôzne druhy ovocia, či chlieb pečený v mäsovej omáčke, posypaný syrom, korením a škoricou.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Rimania, podobne ako Gréci, dlho poznali iba hustú obilnú kašu - puls. Jej základ tvoril pražený tenkeľ (druh pšenice), strukoviny ako šošovica, fazuľa, bôb alebo hrach a ostatná dopestovaná zelenina. Napriek tomu, že neskôr sa na jedálnom lístku Rimanov objavil chlieb, táto kaša dlho ostala tradičným jedlom chudoby. Patricijovia však holdovali najmä jemnému bielemu chlebu, ktorý si namáčali vo víne alebo posypali syrom či cesnakom.
Podobu rímskeho chleba poznáme vďaka lávou zavaleným Pompejam. Vieme, že bol nízky, s hlbokými zárezmi a ochrannou značkou kvality. Chlieb v minulosti neslúžil len ako potrava. Napríklad v Grécku ho používali namiesto príboru na vytieranie omáčok. Striedka mala aj funkciu servítky, keď sa do nej utierali ruky i ústa. Rímskym ženám zasa rozmočená v kozom mlieku slúžila ako pleťová maska, no a v stredoveku bol chlieb pokrmom, tanierom i príborom zároveň.
Chlieb v stredoveku a novoveku
V stredoveku sa chlieb stal základnou potravinou pre väčšinu obyvateľstva. Vyrábal sa najmä z ražnej múky a kvásku. Chudobnejšie rodiny chlieb pripravovali len vo sviatok a v najkrutejších dobách bola múka nahradzovaná dokonca pilinami alebo slamou.
V 18. storočí sa rozvíjalo aj pivovarníctvo a liehovarníctvo, ktoré poskytovalo lacný prostriedok na kysnutie cesta - droždie. Dovtedy sa používal po domácky vyrobený kvások. S rozvojom mlynárstva, keď sa ručné drvenie obilia v mažiaroch nahradilo mletím na otáčavých kameňoch a neskôr medzi kameňmi kužeľovitého tvaru (využitím zvieracích záprahov a prípadne vodnej energie), výrazne vzrástla výroba múky a chlieb sa stal základnou ľudskou potravou.
Chlieb na Slovensku
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa chlieb dlho vyrábal podomácky. Domáci mlyn a pec na pečenie chleba boli takmer v každom dome a výroba chleba bola dôležitou domácou činnosťou. Niektoré domácnosti začali vyrábať viac chleba než mohli spotrebovať, a preto časť chlebov zamieňali za iný tovar, alebo ich predávali.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
U Slovanov je známy nekvasený chlieb pod pojmom „presní chľeb“. U všetkých európskych národov je chlieb známy niekoľko storočí. Predpokladá sa, že spôsob výroby i názov (hlaiba) prevzali Slovania od germánskych národov.
V minulosti sa na Slovensku konzumovali rôzne druhy chleba. Okrem pšeničného a ražného chleba sa jedol aj ovsený chlieb a chlieb z pridaním jahňad liesky, ktoré sa mleli na múku.
Chlieb je v našich končinách jednoznačne stabilný a tradičný artikel. V minulosti sa považoval za prejav pohostinnosti aj úcty. Všetci dobre poznajú vítanie hostí chlebom a soľou.
Naši predkovia nedovolili, aby chlieb padol na zem, no keď spadol, zdvihli ho a pobozkali. Ako opisuje autor Vojtech Majling v knihe Poklady tradičnej slovenskej kuchyne „chlieb v rodine vždy krájal otec, ale ešte predtým nad ním spravil kríž. Pred konzumáciou sa chlieb vždy pobozkal. Ľudia si tento pokrm veľmi vážili. Bol symbolom života, prejavom úcty k roľníkovi a všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby rozvoniaval na stole.“
V každej časti Slovenska sa pritom chlieb piekol inak a nešlo len o typ múky. Na Orave si gazdiné piekli chlieb samy doma a potom jedna druhú navštevovali, aby sa pozreli, čo sa tej druhej podarilo. Piekol sa v murovanej peci z kameňa, neskôr z tehál, ktorá bola umiestnená v kuchyni.
Chlieb v modernej dobe
V modernej dobe sa výroba chleba presunula do pekární a priemyselných závodov. Vďaka moderným technológiám je možné vyrábať chlieb vo veľkom množstve a rôznych druhoch.
Na trhu existuje široká škála chlebov, od klasických pšeničných a ražných, cez celozrnné, viaczrnné až po špeciálne chleby s pridaním rôznych semien, orechov a sušeného ovocia.
Svetový deň chleba
Svetový deň chleba je 16. októbra. Tento deň vznikol v roku 2006 z iniciatívy Medzinárodnej únie pekárskych a cukrárskych združení (UIB).
Rôzne druhy múky a ich vlastnosti
- Špalda: Prastarý druh pšenice s vyšším obsahom bielkovín a priaznivým zložením mastných kyselín. Má skvelé pekárenské vlastnosti a je ľahko stráviteľná.
- Kamut: Pôvodný druh pšenice s vyšším obsahom živín ako pšenica, obsahuje viac bielkovín a mimoriadne vysoký obsah selénu.
- Pohánka: Jej historickou pravlasťou sú Himaláje. Obsahuje ľahko stráviteľné bielkoviny a minerálne látky.
Pita chlieb: od staroveku po súčasnosť
Grécky pita chlieb, známy aj ako arabský chlieb alebo sýrsky chlieb, je základnou súčasťou stravy v mnohých krajinách Blízkeho východu a Stredomoria, vrátane Grécka. Ide o plochý, mierne kysnutý chlieb, ktorý sa tradične pečie v peci. Vďaka svojej vnútornej dutine je ideálny na plnenie rôznymi ingredienciami.
História pita chleba siaha až do starovekého Blízkeho východu. Prvé zmienky o podobných typoch chleba pochádzajú z obdobia Mezopotámie. Postupne sa tento chlieb rozšíril do okolitých regiónov, vrátane Grécka, kde sa stal neoddeliteľnou súčasťou miestnej kuchyne. Názov "pita" pochádza z gréckeho slova "πίτα" (pita), čo znamená "koláč" alebo "chlieb".
Overené recepty na Pita chlieb
Rýchly recept na pita chlieb
Ingrediencie:
- 1 čajová lyžička kryštálového cukru
- 1 čajová lyžička kuchynskej soli
- 1 polievková lyžica rastlinného oleja
- 1 polievková lyžica jogurtu
- 200 mililitrov mlieka
- 300 gramov hladkej múky
- 1 polievková lyžica sušeného droždia
Postup prípravy:
- Do veľkej misy pridajte cukor, soľ a olej.
- Pridajte jogurt a teplé mlieko a premiešajte, kým sa soľ a cukor nerozpustia.
- Potom pridajte múku a droždie a premiešajte.
- Rukami miesite cesto 4-5 minút, až kým nebude vláčne a nebude sa lepiť na ruky.
- Cesto prekryjte a nechajte 20 minút kysnúť.
- Potom z cesta vytlačíte vzduch a preložíte ho na pomúčený stôl.
- Cesto rozvaľkáte rukami a vytvarujete do malého bochníka.
- Potom ho posypete múkou a rozdelíte na 12 častí.
- Každú časť cesta vyvaľkáte do malých guliek a potom valčekom rozvaľkáte do tvaru menšieho kruhu.
- Preložíte na plech vystlaný papierom na pečenie a prekryjete utierkou.
- Plech vložíte do predhriatej rúry a pečiete 6 minút pri teplote 250°C.
- Po upečení necháte chlieb vychladnúť a môžete ho servírovať.
Recept na Grécky Pita Chlieb
Ingrediencie:
- 300 g hladkej múky (ideálne typ 00 alebo chlebovej múky)
- 1 čajová lyžička sušeného droždia (alebo 25 g čerstvého droždia)
- 1 čajová lyžička soli
- 1 čajová lyžička cukru
- 2 lyžice olivového oleja
- 200 ml vlažnej vody
Postup:
- Príprava cesta: V miske zmiešajte múku, soľ a cukor. Ak používate čerstvé droždie, rozpustite ho vo vlažnej vode s cukrom a nechajte ho aktivovať (asi 5-10 minút), kým sa nevytvorí pena. Ak používate sušené droždie, pridajte ho priamo do múky.
- Zmiešanie ingrediencií: Pridajte olivový olej a vodu (s aktivovaným droždím) do múky. Miešajte, kým sa ingrediencie nespoja a vytvoria hrubé cesto.
- Hnetenie cesta: Cesto vyklopte na pomúčenú dosku a hnette ho asi 8-10 minút, kým nie je hladké, elastické a nelepí sa. Ak je cesto príliš lepkavé, pridajte trochu múky. Ak je príliš suché, pridajte trochu vody.
- Kysnutie cesta: Vložte cesto do misky potretej olivovým olejom, otočte ho, aby sa obalilo olejom, prikryte ho utierkou a nechajte kysnúť na teplom mieste asi 1-1,5 hodiny, kým sa nezdvojnásobí objem. Doba kysnutia závisí od teploty v miestnosti.
- Tvarovanie pita chleba: Vykysnuté cesto vyklopte na pomúčenú dosku a jemne ho prehnite, aby ste z neho odstránili vzduch. Rozdeľte cesto na 6-8 rovnakých častí. Z každej časti vytvarujte guľôčku.
- Odpočinok cesta: Prikryte guľôčky utierkou a nechajte ich odpočívať asi 10-15 minút. Tento krok umožní, aby sa cesto uvoľnilo a ľahšie sa rozvaľkávalo.
- Rozvaľkanie: Pomocou valčeka rozvaľkajte každú guľôčku na kruh s priemerom približne 15-20 cm a hrúbkou asi 3-5 mm. Snažte sa, aby boli kruhy čo najpravidelnejšie.
- Pečenie: Rozohrejte suchú panvicu (ideálne liatinovú) na stredne vysokej teplote. Keď je panvica horúca, položte na ňu jeden pita chlieb. Pečte ho asi 1-2 minúty z každej strany, kým sa nezačne nafukovať a získavať zlatisté škvrny. Počas pečenia môžete pita chlieb jemne pritlačiť špachtľou, aby sa rovnomerne nafúkol.
- Udržiavanie tepla: Upečený pita chlieb prikryte utierkou, aby zostal mäkký a poddajný.
- Opakovanie: Postup opakujte s ostatnými guľôčkami cesta.
Knäckebrot: Chrumkavá alternatíva
Knäckebrot pochádza zo severu Európy. Keďže boli letá a doby zrenia v severnej Európe krátke, prichádzali vynaliezaví severania na originálne nápady, ako zakonzervovať svoju úrodu, napríklad cielené odstránenie nadmernej vlhkosti pri pečení. Tak vznikli chrumkavé, tvrdé chleby, ktoré bolo možné skladovať niekoľko mesiacov. Knäckebrot preto smie obsahovať maximálne desať percent vlhkosti. Obsahuje málo kalórií a cenné živiny, ako sú proteíny, vápnik, horčík alebo zinok, a je tiež bohatý na železo. Obsah vlákniny je pri 15 až 18 gramoch na 100 gramov skutočne vysoký.
Bylinkový chlieb v kvetináči - recept
Na prípravu potrebujeme:
- 1/2 kg hladkej múky
- 200 ml mlieka
- 1 kocka kvasníc/42g/
- 2 menšie cibule
- 1 strúčik cesnaku
- 50 g masla
- 2 vajcia
- kryštálový cukor
- 1/2 lyžičky soli
- 1/2 lyžičky feniklu
- 1/2 lyžičky rozmarínu
- muškátový oriešok
- slnečnicové semená
- 2 hlinené kvetináče s priemerom 14cm a maslo na vymastenie kvetináčov
Postup:
- Do hrnčeka s vlažným mliekom rozdrobíme kvasnice, pridáme lyžičku cukru, premiešame a kvások necháme v teple vzísť.
- Na masle speníme nadrobno pokrájanú cibuľu a pretlačený cesnak.
- K múke pridáme kvások, vajcia, soľ, lyžicu cukru, na jemno posekaný fenikel, rozmarín (čerstvý alebo sušený), štipku postrúhaného muškátového orieška a spenenú cibuľu s cesnakom.
- Vypracujeme cesto, prikryjeme ho utierkou a na teplom mieste necháme asi 20 minút vykysnúť.
- Potom ho rozdelíme na dve polovice, ktoré dáme do vymastených kvetináčov a necháme ešte 15 minút kysnúť.
- Vrch bochníkov potrieme vodou a posypeme slnečnicovými semenami.
- Pečieme vo vyhriatej rúre asi 40 minút.
- Upečené chleby necháme vychladnúť a až potom ich vyklopíme z kvetináčov.