Hrad Modrý Kameň, týčiaci sa na brale na úpätí Kalvárskeho vrchu, je neoddeliteľnou súčasťou rovnomenného mestečka. Pomenovanie dostal podľa farby stavebného kameňa, či brala, na ktorom bol postavený. Mestečko pod hradom obklopujú gaštanové háje, ktoré podľa legendy vysadili Turci. Pre mesto, dlhodobo spojené s hradom, sa udržal názov „Hrad“ a jeho obyvatelia boli nazývaní „Hradčania“.
Vznik a vývoj hradu
Vznik hradu možno doložiť pred rokom 1285, i keď tradícia uvádza jeho vznik už pred vpádom Tatárov. Uhorskému kráľovstvu hrozil opakovaný vpád Tatárov, čo si vynútilo výstavbu kamenných hradov. Staršia maďarská historiografia uvádzala existenciu hradu Modrý Kameň a hrádku pri Horných Strhároch z predtatárskeho obdobia (1241). Lokalita hradu ležala na území staršieho novohradského sídla Stregat/Strugar (Dolné) Strháre. Miko, syn Detrika, odkúpil v roku 1244 menšiu časť územia sídla Stregat/Strugar. V roku 1285 sa ako majiteľ a stavebník hradu uvádza Peter Forró, priamy predok rodu Balašovcov.
Na prelome 13. a 14. storočia hrad nakrátko zabral Matúš Čák Trenčiansky. V 14. a 15. storočí sa predpokladajú časté prestavby a rozširovanie hradného komplexu. Po bitke pri Moháči v roku 1526 začali územie Novohradu ohrozovať Turci. Strategická poloha hradu Modrý Kameň znamenala jeho vzrastajúci význam pri obrane banských miest, a tak sa už v roku 1530 začal zosilňovať jeho fortifikačný systém. V roku 1559 snem rozhodol o oprave hradu za štátne peniaze. Hrad v tom čase vlastnil Ján Balaša, od roku 1562 kráľom Ferdinandom Habsburským menovaný veliteľ vojsk banskej oblasti a zvolenský župan, otec básnika Bálinta Balašu.
Boje s Turkami a rekonštrukcie
Turci sa viackrát pokúsili dobyť Modrý Kameň. Podarilo sa im to 15. júla 1575 po trojdňovom obliehaní. Po porážke Turkov na hrade Fiľakovo (1541) cisárske vojská obsadili aj Balašovské hrady - Modrý Kameň a Divín. Na Modrom Kameni sa tak stalo 15. decembra 1593. Turci na úteku hrad značne poškodili, vyhodili ho do povetria. Zničený hrad chátral až do konca vojny, keď ho cisár vrátil Balašovcom. Žigmund Balaša sa v roku 1609-1612 postaral o jeho kompletnú renesančnú rekonštrukciu. Turci napadli a obsadili hrad Modrý Kameň ešte v roku 1659.
Jarmoky a Rákociho povstanie
Bálint Balaša II. získal v roku 1658 pre mesto Modrý Kameň od cisára Leopolda I. právo konať jarmoky v určené dni v roku. V čase Rákociho povstania (1703-1711) sa hrad Modrý Kameň stal útočiskom novohradskej šľachty. Povstalci opustili hrad v roku 1709. Po podpísaní Satmárskeho mieru v máji 1711, plukovník Rákociho vojska Martin Kókay na protest podpálil hrad Modrý Kameň.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s ACC sirupom u detí
Barokový kaštieľ a Kalvária
V roku 1730 dal Pavol II. Balaša s matkou Máriou Perényi na zvyškoch opevnenia v predhradí vybudovať trojkrídlový barokový kaštieľ. Zrúcanina horného hradu bola postupne prestavaná na zámockú záhradu. V roku 1759 Pavol Balaša vybudoval poslednú prístavbu kaštieľa - kaplnku sv. Anny. Pravdepodobne v tomto čase založil aj Kalváriu - pútnické miesto v blízkosti hradu.
Zmeny majiteľov a využitie kaštieľa
Šľachtický rod Balašovcov vlastnil hrad Modrý Kameň takmer 600 rokov. V polovici 19. storočia sa majiteľmi hradného panstva stávajú Forgáčovci (Forgách). V roku 1890 panstvo kúpil gróf Tibor Károlyi pre svoju dcéru Gabrielu Almášiovú. Po vzniku Československej republiky predala v roku 1923 celý majetok československému štátu. V kaštieli sa nezachovalo žiadne pôvodné zariadenie.
V roku 1923 sa Modrý Kameň stal okresným mestom. V kaštieli sídlila správa okresu - okresný úrad, okresný súd, úrad práce, školský inšpektorát a rôzne ďalšie inštitúcie. Od roku 1960 bol kaštieľ využívaný ako sklad liekov podniku Medika š.p. od r. 1968 tu sídlil štátny okresný archív.
Múzejníctvo v Modrom Kameni
V roku 1991 boli náhle uvoľnené priestory barokového kaštieľa z r. 1730 na hrade Modrý Kameň pre Vlastivedné múzeum vo Veľkom Krtíši so sídlom v Dolnej Strehovej. Tu sa začína zápas o orientáciu múzea v novom prostredí v období reprofilácie múzeí. Ministerstvo kultúry SR vydalo 30. 11. 1993 rozhodnutím č. MK-1833/1993-1 zriaďovaciu listinu Vlastivedného múzea hrad Modrý Kameň.
Rozhodnutím č. MK-349/1996-1 z 15. 2. 1996 sa zmenil názov múzea na Múzeum bábkarských kultúr a hračiek ako nástupníckej inštitúcie Okresného vlastivedného múzea. Rozhodnutím MK SR č. MK - 2368/1996-1 z 28. 6. 1996 sa múzeum stalo súčasťou Senohradského kultúrneho centra vo Veľkom Krtíši ako Senohradské múzeum. Rozhodnutím Krajského úradu v B. Bystrici č. 98/03573 z 5. 6. 1998 sa múzeu opäť vracia názov Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Hrad Modrý Kameň. Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. 1062/2002-1 z 1. 7. 2002 sa Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň stalo špecializovaným múzeom Slovenského národného múzea v Bratislave.
Prečítajte si tiež: Modrý čaj: Kde ho zohnať?
Gaštanové háje a slávnosti
Modrý Kameň je obklopený gaštanovými hájmi. V sobotu 4.októbra 2008 sa konal 8.ročník Gaštanových slávností. Svojimi prednáškami o pôvodcoch poškodenia gaštana jedlého zaujala p. Doc. Ing. Gabriela Juhásová, CSc a Prof. Ing. Pavel Hrubík, Dr.Sc. Nechýbali súťaže pre deti, či dospelých. V celodennej súťaži o najlepší zákusok sa na víťaznú pozíciu dostali gaštany s marcipánovými lístkami.
Gaštanové slávnosti sa konali aj 2. októbra 2010. V rámci podujatia si zároveň pripomenuli 720. výročie prvej písomnej zmienky o Modrom Kameni z roku 1290.
Problémy s gaštanmi a ich záchrana
Stromy hynú vo veľkom počte aj na Modrom Kameni, kde ešte v 70. a 80. rokoch minulého storočia vymysleli plán veľkoprodukcie gaštanov a mali ich vysadiť na stovke hektárov. Najväčší problém predstavuje výrub a ošetrenie stromov zasiahnutých chorobou - hrčiarkou gaštanovou.
V okolí Bratislavy sa okrem Svätého Jura nájdu v Horskom parku v Bratislave, v lesoch nad Račou, Pezinkom, Modrou, alebo Častou, alebo aj na Záhorí, napríklad v Borinke. Gaštan jedlý neposkytuje iba chutné plody, má tvrdé drevo a v Stredomorí z neho robia sudy. Listy aj kôra majú liečivé účinky a je to navyše medonosný strom. Gaštanový med vyrábajú včelári v okolí Modrého Kameňa.
Pestovatelia sú zúfalí aj v najväčšej slovenskej gaštanici v Modrom Kameni v okrese Veľký Krtíš. Pred niekoľkými rokmi odvážali bohatú úrodu nákladiakmi, teraz je zničených viac ako 95 % stromov.
Prečítajte si tiež: Plienková torta krok za krokom
Kalvária a ďalšie zaujímavosti
Vzácnosťou Modrého Kameňa je unikátna kalvária nad hradom, ktorú dal postaviť v 18. storočí apoštolský gróf Pavel Balaša. K Modrému Kameňu patria aj jedlé gaštany - veľký park s asi dvetisíc stromami, ktoré patria najmä miestnym obyvateľom.