Édouard Manet, považovaný za otca moderného maliarstva, bol umelcom, ktorého diela často vyvolávali kontroverzie a búrali dobové spoločenské konvencie. Jeho obraz Raňajky v tráve (Le Déjeuner sur l'herbe), namaľovaný v roku 1863, sa stal jedným z najznámejších a najdiskutovanejších diel 19. storočia. Táto analýza sa zameriava na kontext vzniku, umelecké prvky a vplyv tohto prelomového diela.
Umenie poslednej tretiny 19. storočia: Impresionizmus a postimpresionizmus
Posledná tretina 19. storočia (1870 - 1900) bola svedkom nástupu viacerých nových umeleckých smerov a jedného úplného umeleckého slohu - secesie. V tomto období tvorili dve umelecké generácie: impresionistická a postimpresionistická. Impresionizmus, ktorý vznikol na konci 60. rokov 19. storočia vo Francúzsku, sa snažil zachytiť prchavé dojmy z prírody a každodenného života. Impresionisti sa spoliehali na zmysly, obmedzovali sa na zrak a usilovali sa o zachytenie pravdy okamihu a zážitku chvíle. Pracovali rýchlo, aby spracovali prvý dojem skutočnosti, ktorú chápali dynamicky, v stálom pohybe a premenlivosti.
V polovici 80. rokov 19. storočia sa začali prejavovať tendencie kriticky reagujúce na impresionizmus a usilujúce sa prekonať jeho názorovú základňu. Tieto tendencie, reprezentované dielami G. Seurata, P. Gaugina, V. van Gogha, H. de Toulouse-Lautreca, P. Cézanna a H. Rousseaua, súhrnne označujeme ako postimpresionizmus. Tento pojem nevyjadruje len historickú následnosť voči impresionizmu, ale aj opozičnosť a protikladnosť k nemu. Umenie sa stavalo do opozície proti spoločnosti a jej vládnúcej vrstve. Niektorí tvorcovia prijali osud „prekliatych umelcov“ nie ako exhibicionizmus, ale ako životnú nutnosť (V. van Gogh, P. Gaugin, T. Lautrec). Aj cez vzájomné rozpory boli postimpresionisti spätý vplyvom a dokonca spoločnými motívmi.
Manet a jeho umelecký kontext
Édouard Manet (1832-1883) pochádzal z vyššej meštianskej vrstvy v Paríži. Hoci bol vedený k právnickej kariére, jeho strýko rozpoznal jeho maliarske nadanie a podporoval ho v umeleckom vzdelávaní. Manet študoval u Thomasa Coutura, ale kvôli nezhodám odišiel. Inšpirovala ho španielska tvorba a diela starých majstrov ako Velázquez, Tizian, Delacroix a Courbet.
Manet maľoval realisticky a klasicky, ale s moderným prístupom k námetom. Zobrazoval súčasný život veľkomesta, ulice, kaviarne a bary. Jeho obrazy, v ktorých umiestňoval ženské akty do súčasnosti, vyvolávali škandály. Mladí impresionisti obdivovali Manetove moderné témy, svetlé farby a voľný spôsob nanášania farby v zjednodušených plošných tvaroch. Manet dával prednosť plošnému maľovaniu, čistým kontúram a používal aj čiernu farbu. Jeho postavy často pôsobili ako súčasť zátišia, akoby nemali vlastný život, a kompozície pripomínali fotografické momentky.
Prečítajte si tiež: Analýza diela Raňajky v tráve
Raňajky v tráve: Pobúrenie a inovácia
Raňajky v tráve zobrazujú akt mladej ženy pri raňajkách v prírode s dvomi oblečenými mužmi. Obraz vyvolal pobúrenie, výsmech a škandál. Bol odmietnutý porotou oficiálnej umeleckej výstavy. To, že vedľa dvoch oblečených mužov sedí nahá žena, bolo brané ako pohoršujúce a umeniu nevhodné.
Plocha obrazu nie je myslená z pohľadu perspektívy, ale ako keby sa približovala k divákovi. Manet v tomto diele spojil dôverne známu náladu nedeľných výletov a u mešťanov tak obľúbených piknikov s prostitúciou, ktorá sa usídlila v parížskom okolí.Manetov obraz Raňajky v tráve šokoval parížsku spoločnosť hneď z niekoľkých dôvodov:
- Nahota v súčasnom kontexte: Zatiaľ čo akty boli v umení bežné, obvykle sa vyskytovali v mytologických alebo alegorických scénach. Manet zobrazil nahú ženu v súčasnom prostredí pikniku, čo bolo vnímané ako vulgárne a provokatívne.
- Realizmus a absencia idealizácie: Manet nemaľoval ženu ako bohyňu alebo alegorickú postavu. Zobrazil ju ako reálnu ženu s nedokonalosťami, čo bolo v kontraste s idealizovanými aktmi akademického umenia.
- Spoločenská kritika: Obraz naznačoval prítomnosť prostitúcie v spoločnosti, čo bolo tabuizované téma. Manet poukázal na pokrytectvo spoločnosti, ktorá tolerovala prostitúciu, ale odmietala ju otvorene zobrazovať.
- Umelecká inovácia: Manet porušoval konvencie tradičnej maľby. Používal plošné maľovanie, silné kontrasty svetla a tieňa a odmietal iluzívnu perspektívu.
Vplyv Raňajok v tráve a Manetov odkaz
Napriek škandálu, ktorý Raňajky v tráve vyvolali, mal obraz zásadný vplyv na vývoj moderného umenia. Manetov odvážny prístup k námetu a formálnym prvkom inšpiroval impresionistov a ďalších umelcov, ktorí sa snažili oslobodiť od akademických konvencií. Manetovi mladí impresionisti imponovali moderné, v tej dobe aktuálne témy. Používal svetlé, svietivé farby a voľný spôsob nanášanie farby proti sebe v zjednodušených plošných tvaroch bez tieňovaných prechodov.
Manet je považovaný za prechodnú postavu medzi realizmom a impresionizmom. Jeho diela pripravili pôdu pre nové umelecké smery a prispeli k premene vnímania umenia v spoločnosti. Rok pred smrťou sa konečne za dielo Bar vo Folies-Bergère dočkal všeobecného uznania. Je považovaný za otca moderného maliarstva.
Pokrytectvo a tabu v umení: Paralely s dneškom
Keď v roku 1863 zverejnil Édouard Manet svoj obraz Raňajky v tráve, bol z toho škandál. Obraz zachytáva dvoch ctihodných mužov zabraných do rozhovoru kdesi uprostred lesa či parku. Vedľa nich je ležérne pohodený kôš s raňajkami a na kúskoch narýchlo vyzlečených šiat sedí úplne nahá žena. Prostitútka. Vyhľadávanie spoločnosti prostitútok bolo bežnou súčasťou života mužov vyššej triedy, no pred Manetom nikto nemal odvahu zobraziť túto realitu tak na rovinu. Obraz odmietli zaradiť do Salóna, čím maliar prišiel o možnosť oficiálnych a štátnych objednávok. Inými slovami mu povedali: takéto skazené umenie si vystavujte doma alebo u svojich perverzných kamarátov!
Prečítajte si tiež: Inšpirujte sa na raňajky
Obraz odmietli zaradiť do Salóna, čím maliar prišiel o možnosť oficiálnych a štátnych objednávok. Inými slovami mu povedali: takéto skazené umenie si vystavujte doma alebo u svojich perverzných kamarátov! O vyše jeden a pol storočia neskôr sedí v televíznej relácii O 5 minút 12 slovenský politik Andrej Danko a zavzdušňuje sa nad obrazmi objímajúcich sa mužov alebo nad tancom pri tyči, ktorý sa mal udiať v Kunsthalle. A rovnako ako pred 160 rokmi, aj dnes tu máme ukážkový príklad malosti a totálneho pokrytectva.
Tak ako za Maneta, aj za Dúbravského išlo a ide v umení aj o otváranie a posúvanie tabu. Toho, o čom všetci vieme. Toho, čo možno aj robíme, no nepovieme to nahlas. Všetci si pamätáme Andreja „bozkávam vás všade“ Danka. Žene, ktorú nikdy nevidel naživo, povedal: aspoň budete už konečne moja celú noc. Sotva sa dá uveriť, že by práve on pred tancom pri tyči dakde v luxusnom klube zakrýval svoje ctené oči. No keď niekto ukáže erotiku či promiskuitu a vulgárnosť v umeleckom diele, je to zrazu odsúdeniahodné? Nemuseli by sme pritom zostávať iba pri paralele Danko a Raňajky v tráve a pre rôznych predstaviteľov SNS môžeme nájsť príklady iných dobových škandálov a zvláštnych konvencií.
Napríklad, keď Alfred Jarry na konci 19. storočia uviedol svoju hru Kráľ Ubu, diváci si už pri prvom slove hry: Hovno! išli vytrhnúť uši a boli rovnako na nervy ako poslanec Michelko, keď čítal z knihy podporenej FPU. A ktohovie, ako by sa pani ministerka či Romana Tabák dívali na výstupy Isadory Duncanovej, ktorá si začiatkom minulého storočia drzo vyzula baletné špičky a tancovala takmer nahá - vo voľnom trikote. Kontaktovali by Maticu, že to už akože presahuje všetky medze?
Všetky tieto dobové príbehy majú jedno spoločné. Na mená malomeštiakov a pokrytcov, ktorí diela kritizovali, si dnes už nikto nespomenie. Kráľ Ubu sa však dodnes hráva ako jeden z najlepších príkladov vulgárnej tyranie, Duncanovej odkaz naplnilo mnoho tanečníkov a obraz Raňajky v tráve visí v Musée d'Orsay.
Prečítajte si tiež: Piešťany raňajky donáška