Predstava, že existuje univerzálny nástroj na odhalenie pravdy, je lákavá. V politike, v systéme spravodlivosti, ale aj v bežnom živote by takýto nástroj mohol znamenať revolúciu. Na Slovensku sa však, namiesto vedecky podloženého prístupu, stala akási "magická guľa" súčasťou politických hier, nekriticky prijímaná médiami a verejnosťou. Touto "magickou guľou" je v tomto kontexte myslený polygraf, hovorovo detektor lži.
Polygraf na Slovensku: Od kauzy Cervanová po politické súboje
Polygraf, hovorovo detektor lži, na Slovensku mediálne spopularizovalo niekoľko káuz. Prvou bola kauza Cervanová. O ďalšiu mediálnu popularizáciu tohto nástroja sa postaral poslanec Igor Matovič. Pre toho sa stal polygraf obľúbeným nástrojom mediálnych hier, ktorými púta pozornosť slovenskej verejnosti. V roku 2012 vyzval členov vlastnej kandidátky, aby sa podrobili testu s otázkou, či niekedy zobrali úplatok, následkom čoho z jeho kandidátky odišlo vyše tridsať ľudí. Igor Matovič použil polygraf aj v aktuálnej kauze netransparentného financovania prezidentskej kampane Radoslava Procházku. Matovič však nie je jediný na slovenskej politickej scéne, kto sa oháňa polygrafom. Na „detektor lži“ sa v posledných rokoch posielali politici viac krát, aj keď väčšina z nich tento nápad napokon nezrealizovala.
Ako funguje detektor lži a čo v skutočnosti meria?
Rozšírená predstava o tom, že polygraf dokáže zaznamenať klamstvo je nesprávna. Prístroj zaznamenáva niektoré fyzické prejavy ľudského tela, ale ich interpretácia ostáva na osobách, ktoré test uskutočňujú. Teoretický základ testov stojí na predpoklade, že klamstvo je u človeka sprevádzané určitými fyzickými reakciami. Práve tento základný predpoklad renomované vedecké inštitúcie spochybňujú.
Polygraf zaznamenáva fyziologické reakcie ako zmeny elektrickej vodivosti kože, dýchanie, tepovú frekvenciu a krvný tlak. Tieto reakcie sú ovplyvnené autonómnym nervovým systémom, ktorý reaguje na stres, úzkosť a iné emócie. Interpretácia týchto reakcií ako prejavu klamstva je však problematická, pretože rovnaké reakcie môžu byť vyvolané rôznymi faktormi.
Vedecká kritika: Prečo nie je polygraf spoľahlivý?
Podľa The National Academy of Sciences a The American Psychological Association neexistujú vedecké dôkazy, že klamstvo u každého človeka sprevádza jasne definovaný súbor fyzických reakcií. Okrem toho existuje množstvo ďalších okolností, ktoré môžu ovplyvniť výsledky testu. Rôzne ochorenia (chrípka, bolesti hlavy, neurologické ťažkosti, svalové poruchy a iné) môžu spôsobiť, že výsledky testu na polygrafe budú nepresné.
Prečítajte si tiež: Drevo a živica: Magická gula krok za krokom
Andrej Bán, novinár, ktorý sa dlhodobo venuje kauze Cervanová a sprostredkoval aj vyšetrenie odsúdených americkým odborníkom Patrickom Coffey-om, v roku 2012 napísal pre časopis .týždeň článok s názvom Obyčajný detektor lži. V ňom spomenul výsledky štúdií American Polygraph Association (APA), ktoré sa týkajú spoľahlivosti testovania na polygrafe. Toto číslo vyzerá byť vysoké, ale je potrebné si uvedomiť, že zdrojom údajov je profesijná organizácia, ktorá združuje inštitúcie a jednotlivcov, ktorí sa prácou s polygrafom živia. Poslaním APA nie je iba dohliadať na kvalitu tzv. examinátorov (ľudia certifikovaní na používanie polygrafu), ale aj tento nástroj propagovať a podporovať jeho využívanie. Z hľadiska vedeckého bádania je preto zaujímavejšie obrátiť sa na renomované zdroje, ktoré nie sú v priamom konflikte záujmov. V závere svojej správy NAS okrem iného uvádza: „Fyzické reakcie, ktoré zaznamenáva polygraf, nie sú nevyhnutne spojené s klamstvom. Reakcie, ktoré zaznamenáva polygraf, nie sú nevyhnutne spojené s klamstvom.
Skupina vedcov z inštitúcie National Research Council, ktorá sa venovala 19 mesiacov výskumu polygrafu má na vec iný názor: „Národná bezpečnosť je natoľko dôležitá vec, že by rozhodne nemala byť zverená do rúk tak nepresnému a neohrabanému prístroju,“ zhrnul záver výskumu Stephen E. Fienberg, profesor štatistiky a počítačových vied na pittsburskej Carnegie Mellon University.
Prečo sa polygraf používa, aj keď je nespoľahlivý?
Práve popularita polygrafu v bezpečnostných inštitúciach býva hlavným argumentom, prečo podľa jeho zástancov „musí fungovať.“ Na čo by sa inak v takej miere využíval? Jednou z teórii je, že bezpečnostným službám jednoducho vyhovuje, ak môžu predstierať, že disponujú nástrojom, ktorý dokáže spoľahlivo odhaliť lož. Nie je zriedkavým javom, kedy sa osoba, ktorej hrozil test na polygrafe, radšej priznala ešte skôr, ako samotnú procedúru absolvovala. Niektorí vyšetrovatelia si pochvaľujú polygraf, ako užitočný nástroj pri vypočúvaní, pomocou ktorého je možné narušiť sebaistotu páchateľa trestného činu.
V prípade „detektoru lži“ sa dá hovoriť o určitom druhu placebo efektu alebo rituálu, v ktorom sa ako mystické artefakty využívajú prvky najmodernejšej techniky. Ďalšou príčinou, prečo veľa ľudí dôveruje „detektoru lži“, je všeobecná náchylnosť k logickým chybám v uvažovaní. Napríklad korelácia vs kauzalita, kedy sa zásluha za odhalenie klamstva pripíše polygrafu aj v prípadoch, v ktorých by k odhaleniu prišlo aj za použitia iných ne-technologických spôsobov vyšetrovania.
Polygraf ako "krištáľová guľa" v politickom boji?
Má pri všetkých týchto pochybnostiach vôbec zmysel používať polygraf ako argument v mediálnych kauzách alebo politických súbojoch? Vysokoškolský učiteľ teoretickej fyziky a publicista Martin Mojžiš, ktorý tiež písal o polygrafe v súvislosti s kauzou Cervanová, si otázniky spojené s fungovaním tohto nástroja, uvedomuje. „Prístroj, ktorý dá v priemere pri každom piatom alebo každom desiatom meraní nesprávny výsledok, je v nejakom zmysle extrémne nespoľahlivý. Na druhej strane, ak jeho výsledky beriem do úvahy s vedomím tejto nespoľahlivosti, potom to je určite cennejší nástroj ako krištáľová guľa alebo hádzanie mincou. Podobne to vidí aj František Šebej. „Polygraf naozaj nie je nástroj, ktorý dokáže celkom jednoznačne odhaliť podfuk pri otázkach ako financovanie kampane pri jedinom testovaní typu „klameš?“, „neklameš?“. Samotné označenie „detektor lži“ podsúva, že ide o čosi ako neomylný papierik na testovanie moču, čo polygraf nie je,“ uviedol František Šebej.
Prečítajte si tiež: Ako používať magickú guľu
Cirkusové čísla s detektorom lži nepopularizuje iba samotný Matovič, ale aj ďalší politici. Radoslav Procházka tým, že prijal Matovičovu výzvu iba podporil falošný obraz o tom, že detektor lži je relevantný nástroj na hľadanie pravdy. Je zarážajúce, že človek, ktorý sa hrdí elitným vzdelaním, je ochotný pristúpiť na takéto šarlatánske metódy politického boja.
Prečítajte si tiež: Pozitívna energia v živote