Slovensko, krajina s bohatou ovčiarskou tradíciou, sa stretáva s paradoxnou situáciou. Hoci má ovčie a jahňacie mäso mnoho pozitív, jeho spotreba je na Slovensku dlhodobo veľmi nízka, len 0,13 kg na osobu ročne. Väčšina slovenských jahniat sa preto vyváža za nízke ceny do zahraničia, hlavne do Talianska. Tento článok sa zameriava na analýzu exportu jahňacieho mäsa zo Slovenska, jeho príčin a dôsledkov, ako aj na možnosti zlepšenia situácie.
Charakteristika slovenského ovčiarstva
Na Slovensku sa väčšina oviec chová na produkciu mlieka. Mäsové plemená tvoria len malé percento z celkovej populácie. Napriek tomu sa v posledných rokoch zvyšuje záujem chovateľov aj o tieto špecializované plemená. Populácia oviec na Slovensku je posledné roky relatívne stabilná, keď z minima v rokoch 2002 - 2003 (316.000) postupne rástla až približne na 400.000 v rokoch 2010 - 2014. Pritom ešte na začiatku 90. rokov sa na Slovensku chovalo asi 400.000 oviec, v prepočte je to 72 oviec na 1000 obyvateľov, čo je výrazne pod priemerom EÚ (170) i svetovým priemerom (165).
Kvalita a výhody jahňacieho mäsa
Ovčie mäso má vysokú dietetickú hodnotu. Je ľahko stráviteľné, má vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, s priaznivou skladbou nenasýtených mastných kyselín. Obsah aminokyselín pritom nie je ovplyvňovaný kŕmnou dávkou. Je bohaté na bielkoviny a minerály. Konzumáciou jahňaciny sa predchádza výskytu arteriosklerotických zmien, ktoré spôsobujú infarkt a cievne mozgové príhody. Obzvlášť sa odporúča diabetikom, deťom, starším ľuďom a v období rekonvalescencie. Mäso z dospelých jedincov má pevnú štruktúru, je jasno až tmavo červenej farby a jemne vláknité. Príznačná je jeho špecifická vôňa a chuť. Jahňacie mäso je ružové a veľmi jemné. Jahňacina sa získava z jahniat do veku 12 mesiacov. Najjemnejšie je mäso mliečnych jahniat. Jahňacie mäso má veľké prednosti vo výžive a pre ľahkú stráviteľnosť sa radí do skupiny diétneho mäsa. Je veľmi výživné, má výborné chuťové vlastnosti a vysokú energetickú hodnotu. Obsahuje vysoké množstvo bielkovín s vysokým podielom esenciálnych aminokyselín, ktoré sú pre nás nenahraditeľné. Konzumácia jahňacieho mäsa má protirakovinové, protisklerotické a protidiabetické účinky - najmä vďaka priaznivému pomeru polynenasýtených a nasýtených mastných kyselín a aj vďaka vyššiemu obsahu omega-3 mastných kyselín, ktorých čo najvyrovnanejší pomer s omega-6 mastnými kyselinami tvorí základ pre správnu funkciu imunitného systému a celkového zdravia organizmu. Jahňacina je z minerálnych látok bohatá tiež na vitamín B, zinok ale napríklad aj železo.
Export jahňacieho mäsa zo Slovenska
Slovensko sa podieľa na európskych veľkonočných vývozoch jahniat a jahniaceho mäsa necelými 2 %. Ročne sa na slovenských bitúnkoch porazia približne 70.000 jahniat, viac ako 90 % pritom pripadá práve na obdobie pred Veľkou nocou. Ďalších 18.000 živých jahniat sa vyvezie, z toho približne dve tretiny počas veľkonočného obdobia. V mesiacoch marec a apríl minulého roka sa vyviezli zo Slovenska živé jahňatá a jahňacie mäso približne v pomere 2 ku 1 v prospech jahňacieho mäsa. Približne 120.000 kusov jahniat vyvezú pred Veľkou nocou slovenskí farmári na zahraničné trhy. Slovenské jahňatá putujú najmä odberateľom do Talianska, ale časť ide aj do Grécka či Turecka. Naše jahňatá majú pri tom u odberateľov povesť ako jedny z najkvalitnejších. Tak napríklad za jahňatá s váhou od deväť do 16 kilogramov dostanú chovatelia 2,6 eura, za jahňatá s váhou od 16 do 20 kilogramov je cena stanovená na 2,2 eura a za zvieratá nad 20 kilogramov dve eurá. Najväčšími slovenskými exportérmi "veľkonočných" jahniat sú Agrokombinát Sabinov, ktorý vyváža väčšinu zo 120.000 jahniat a Agrofarma Červený Kameň.
Príčiny nízkej spotreby a vysokého exportu
I keď má ovčie a jahňacie mäso mnoho pozitív, jeho spotreba je na Slovensku dlhodobo veľmi nízka. Len 0,13 kg na osobu ročne. Väčšina slovenských jahniat sa vyváža za veľmi nízke ceny do zahraničia, hlavne do Talianska. Prečo je dnes takmer nemožné kúpiť kvalitnú slovenskú jahňacinu v obchodných reťazcoch? Jedným z dôvodov sú spotrebitelia. Mnohí majú voči jahňaciemu mäsu, jeho chuti a vôni predsudky. Ďalším faktorom je vek - čím je mäso mladšie, tým je jemnejšie a má menej výraznú arómu. Chuť mäsa ovplyvňuje množstvo tuku, ktoré sa s vyšším vekom oviec zvyšuje.
Prečítajte si tiež: Tradičný jahňací guláš
Medzi ďalšie príčiny patria:
- Nízka spotreba: Žiaľ, podľa štatistických údajov, oficiálne vykazovaná spotreba ovčieho mäsa na osobu a rok na Slovensku je len na úrovni necelých 0,2 kg, čo je žalostne nízke číslo. Z členských krajín Európskej únie je napríklad v spotrebe ovčieho mäsa na prvom mieste Grécko so spotrebou 12,3 kg a Veľká Británia so spotrebou 4,7 kg. Aj v krajinách ako Austrália a Nový Zéland, z ktorých sa aj na Slovensko dováža jahňacie mäso za dumpingové ceny, je spotreba ovčieho mäsa výrazne vyššia (7,4 kg, resp. 4,4 kg). Pre zaujímavosť, najvyššiu spotrebu ovčieho mäsa na obyvateľa vo svete vykazuje Mongolsko so spotrebou až 45,1 kg.
- Konkurencia z Balkánu: Jeden z najväčších odberateľov veľkonočných jahniat nielen na Slovensku, ale v strednej a juhovýchodnej Európe, talianska spoločnosť Siciliani, si našiel výhodnejších dodávateľov z Balkánu. Rumunsko či Bulharsko ponúkajú ovce lacnejšie. Balkánske krajiny sú tradičné ovčiarske krajiny a priame i nepriame podpory smerované do chovu oviec sú v konečnom dôsledku efektívnejšie ako slovenské.
- Nedostatočná podpora chovu: Ovčiarstvo bolo jediným odvetvím živočíšnej výroby, kde sa po strastiplnej transformácii poľnohospodárstva podarilo dosiahnuť oživenie. Chovy oviec udržali a skonsolidovali niektoré silné poľnohospodárske družstvá, ale zároveň sa objavilo množstvo súkromných chovateľov. Môže za to aj zvýšený záujem predovšetkým o výrobky z ovčieho mlieka.
- Nedostatok odborníkov: A hoci na Slovensku rastie dopyt po kvalitnej bryndzi a ďalších ovčích mliečnych produktoch, o stáda oviec sa čoskoro nebude mať kto starať. „Je iluzórne myslieť si, že slovenských bačov a pastierov zastúpia lacnejší rumunskí. Na Slovensku sa rozpadlo odborné poľnohospodárske školstvo, záujem detí a rodičov študovať chovateľské smery je minimálny. Odbor salašník už viac ako jedno desaťročie nedokážu školy vôbec naplniť.
- Zafixované vnímanie jahňaciny: „Jahňacina je v slovenskom spotrebiteľskom vedomí zafixovaná ako luxusné mäso, správnejšie by však bolo hovoriť, že je to mäso dieteticky najhodnotnejšie, a preto aj drahšie,“ hovorí Slavomír Reľovský.
Možnosti zlepšenia situácie
Na zlepšenie situácie je potrebná kombinácia opatrení zameraných na zvýšenie domácej spotreby a podporu slovenských chovateľov.
- Podpora domáceho predaja: Viacerí slovenskí chovatelia sa už začali orientovať v predaji jahniat na domáceho spotrebiteľa. Priamo na chovateľskej farme dostať vypitvané jahňa kilogram zhruba za sedem eur bez DPH. To isté jahňa na mäsiarskom pulte však stojí od 11 do 15 eur. Dôležité je podporovať predaj z dvora a priamo od chovateľov. Kým cena jahňacieho mäsa v reťazcoch sa pohybuje od desať do 12 eur za kilogram, na salaši ho predávajú za šesť euro živej váhy.
- Zmena vnímania jahňaciny: Je potrebné zmeniť vnímanie jahňaciny ako luxusného mäsa a zdôrazňovať jej dietetické a zdravotné benefity. „Musíme viac hovoriť o jedle, o prostredí, v ktorom vzniká, o tom, že Tatry budú krásne a atraktívne pre dovolenkárov dovtedy, pokým na nich budeme pásť ovce a dobytok a pokiaľ produkty, ktoré nám ponúkajú, budeme sami jesť,“ vraví Petra Maľaková.
- Podpora chovu oviec: Balkánske krajiny sú tradičné ovčiarske krajiny, ale to, že sú úspešné, je podľa slovenských chovateľov aj dôsledok toho, že priame i nepriame podpory smerované do chovu oviec sú v konečnom dôsledku efektívnejšie ako slovenské. Je potrebné zabezpečiť efektívnejšiu podporu chovu oviec, aby boli slovenskí chovatelia konkurencieschopní.
- Zvýšenie spotreby ovčieho mäsa: Napriek tomu, že Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ale aj mnohí progresívni chovatelia oviec (predaj z dvora) urobili v posledných rokoch veľa pre zvýšenie spotreby ovčieho mäsa, stále sa nedarí zvýšiť spotrebu podľa predstáv zainteresovaných inštitúcií. Je potrebné pokračovať v podpore spotreby ovčieho mäsa prostredníctvom rôznych kampaní a aktivít.
- Vzdelávanie a návrat k tradíciám: Ak sa má situácia zmeniť, musia sa zmeniť pomery, nielen chovateľské, ale celková atmosféra v slovenskej spoločnosti. Nejde len o celkové vnímanie poľnohospodárstva, ale aj o návrat k pôvodným stravovacím zvyklostiam. Ešte v 19. storočí bolo ovčie mäso dominantným na slovenskom jedálnom lístku. Jahňacinu a baraninu vytlačilo bravčové a hydinové mäso.
- Zlepšenie odbytu baraniny: DRUŽSTVÁ, KTORÉ MAJÚ svoj vlastný bitúnok, môžu ovce porážať sami. Baranina či jahňacina sa im potom predáva jednoduchšie. Problém však majú chovatelia bez bitúnku, predávať môžu len živé ovce. V budúcnosti by poľnohospodá-rom pomohlo, keby ministerstvo pôdohospodárstva schválilo predaj „z dvora“. Družstvá by vďaka tomu mohli vlastné zvieratá porážať priamo na hospodárskych dvoroch, prípadne vyrábať výrobky, či už mäsové alebo mliečne.
Príklady dobrej praxe
Našťastie, existujú aj pozitívne príklady. Vo važeckom chotári sa od nepamäti chovali ovce. Kým inde otrasení tohtoročnou odbytovou krízou veľkonočných jahniat uvažujú o znižovaní stád oviec, v PD Važec chcú v priebehu najbližších dvoch rokov vybudovať druhé dojné stádo s počtom 500 oviec. Už vlani začali predávať jahňatá najmä do slovenských hotelov a reštaurácií, ale aj ľuďom na drobnochov. Predali 130 jahniat. Na krízu reagovali vo Važci aktívnym vyhľadávaním domácich odberateľov. Družstvo sa začalo profilovať ako producent biopotravín. Tak prezentuje nielen mliečne výrobky aj jahňacie a hovädzie mäso. Súčasníkovi približuje na sociálnych sieťach jedlo ako atraktívny chovateľský príbeh. Petra Maľaková začala pozývať do družstva deti z materských škôl, pretože už ani deti spod Tatier často nevedia, ako vyzerá živá ovečka.
Prečítajte si tiež: Tradičný jahňací vývar
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé jahňacie fašírky