Úvod
Trh v poľskej Jablonke sa stal obľúbeným cieľom pre mnohých Slovákov, ktorí tu hľadajú lacnejšie potraviny, najmä mäsové výrobky. Tento článok sa zameriava na analýzu cien a druhov kabanosu, ako aj na celkové nákupné trendy Slovákov v Jablonke a ich vplyv na trh.
Nákupné šialenstvo Slovákov v Poľskej Jablonke
Každú stredu a sobotu sa trh v poľskej Jablonke premieňa na miesto, kde sa stretávajú davy kupujúcich, najmä zo severného a stredného Slovenska. Títo zákazníci sa zameriavajú predovšetkým na nákup mäsa, pričom najväčší záujem je o kuracie prsia a vietnamské ryby pangasius. Slovákov neodradili reči o nekvalitnejšom poľskom mäse. Neprekáža im, že debničky s mäsovými výrobkami sú poskladané v blate. Mnohí nakupujú pre príbuzných a kamarátov, aby sa cesta vyplatila. „Chodíme sem na jar a na jeseň. Vždy vezieme asi 100 kíl mäsa,“ prezradili tri Zvolenčanky. „Teraz už nakupujem mäso iba v Poľsku. Je to blízko, tovar je oveľa lacnejší a dobrý,“ pridáva sa pani Helena (66) z Trstenej. „Veľmi sa neoplatí kupovať kuracie stehná, ale bravčové tu majú za prijateľné ceny,“ dodáva Žilinčan Jozef (68).
Kabanos Jablonka: Ceny a Druhy
Aj keď článok neuvádza presné ceny kabanosu v Jablonke, zdôrazňuje, že hlavným dôvodom nákupov v Poľsku je nižšia cena. Zákazníci uvádzajú, že kuracie stehná sa veľmi neoplatí kupovať, ale bravčové mäso je za prijateľné ceny. Dá sa predpokladať, že aj kabanos, ako mäsový výrobok, bude v Jablonke cenovo dostupnejší než na Slovensku.
Kvalita a Hygiena: Kontroverzné Témy
Článok poukazuje na kontroverzné názory na kvalitu poľského mäsa. Na jednej strane, Slováci nakupujú vo veľkom množstve, čo naznačuje, že sú s kvalitou spokojní. Na druhej strane, niektorí vyjadrujú obavy z hygieny predaja, keďže debničky s mäsovými výrobkami sú niekedy poskladané v blate.
Mäsiari na Orave sú však zúfalí. „Niekoľko rokov k nám chodili nielen Oravci, ale aj Bratislavčania. Dnes drvivá väčšina nakupuje v Poľsku,“ vzdychnú si Skurčákovci z Oravskej Polhory. „Na tržbách sme to poriadne pocítili! Prečo vláda nezníži DPH na potraviny aspoň na 9 percent?“ Skurčákovci vozia mäso z Česka a sami ho spracujú. Poliaci vraj prasatá a kurence kŕmia nekvalitnými múčkami. „Mäso potom nemá takú dobrú chuť a konzistenciu. Aj preto k nám, paradoxne, chodia Poliaci nakupovať kvalitné mäso.“
Prečítajte si tiež: Tradičné francúzske zemiaky s kabanosom
Ivka Lukáčová z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Martine uviedla, že: Poliaci vozia na Slovensko mäso vo väčšom rozsahu od roku 2006. Vtedy sme riešili väčšinou anonymné podania na nevyhovujúcu hygienu predaja priamo z auta. V poslednom čase s nimi problémy nemáme, väčšinou upustili od ambulantného predaja, zriadili si v našom regióne predajne a požiadali o registráciu. Vlani sme urobili v okresoch Martin a Turčianske Teplice 38 náhodných kontrol v predajniach s poľským tovarom, odobrali sme 30 vzoriek. V správnom konaní sme riešili štyri porušenia zákona: v dvoch prípadoch boli sprievodné doklady iba v poľštine, raz sme našli tovar bez sprievodných dokladov a štvrtý prípad sa týkal poľského mlieka, bolo v ňom menej tuku, ako tvrdil nápis na obale. Pri ambulantnom predaji sme kontrolovali autá dovážajúce tovar z Poľska, preverili sme aj konkrétneho predajcu. Okrem už spomínaných porušení zákona sme nezistili ďalšie závažné nedostatky. V odobraných vzorkách sa zameriavame najmä na zisťovanie zvyškov veterinárnych liečiv v hydinovom mäse (hlavne antibiotík). Konzumáciou takéhoto mäsa sa do ľudského tela dostávajú antibiotiká síce v malých dávkach, ale môžu spôsobiť rezistenciu, čiže odolnosť mikroorganizmov na antibiotiká. Zatiaľ sme v žiadnej zo vzorkách hydinového mäsa odobranej v našom regióne rezíduá veterinárnych liečiv nezistili.
Vplyv na Slovenských Predajcov
Nákupy Slovákov v Poľsku majú negatívny dopad na slovenských predajcov mäsa. Oravskí mäsiari si sťažujú na pokles tržieb a žiadajú vládu o zníženie DPH na potraviny, aby mohli konkurovať poľským cenám.
Alternatívy a Riešenia
Slovenskí predajcovia sa snažia konkurovať dovozom mäsa z Česka a vlastnou výrobou. Niektorí Poliaci dokonca chodia nakupovať mäso na Slovensko, pretože ho považujú za kvalitnejšie.
Cloudové služby
Až tri štvrtiny firiem, ktoré svoju IT infraštruktúru či správu dokumentov riešia pomocou cloudu, nezálohujú svoje dáta na žiadnom inom úložisku. Podľa experta na IT bezpečnosť sa tým vystavujú veľkému riziku finančných, obchodných či reputačných strát. Firmy totiž často žijú v omyle, že cloud je nepriestrelný a hekeri ho nemôžu napadnúť.
Firma s viac ako 45 pobočkami bola 6 týždňov off-line a útok ju obral o stovky tisíc eur. Peter Gajdošech ako príklad uvádza skúsenosť medzinárodnej spoločnosti, ktorej cloudovú infraštruktúru zablokoval v lete kybernetický útok. V reakcii na útok musela svoju IT infraštruktúru kompletne vymeniť a znovu „postaviť na nohy“, a to vrátane serverov, sieťových prvkov, ale aj počítačov svojich zamestnancov. To ju stálo stovky tisíc eur. V kombinácii so šesťtýždňovou provizórnou prevádzkou sa ale celková škoda vyšplhala oveľa vyššie. „Cloud sa dnes prezentuje ako veľmi bezpečná IT infraštruktúra. To je samozrejme pravda. Poskytovatelia navyše riešenie neustále vylepšujú práve preto, aby sa bezpečnosť ešte zvyšovala. Napriek tomu ani cloud nie je úplne bez rizika. Útočníci sa každým dňom učia nové triky a väčšinou nemajú veľmi dobré úmysly. Všetkým firmám dôrazne radíme, aby si dáta ešte separátne zálohovali”, radí Peter Gajdošech. Firiem, ktoré majú dáta na cloude a podceňujú ich zálohovanie, je podľa odhadov Solitey okolo 75 percent. Cloudové úložiská dáta tzv. zrkadlia. To znamená, že rovnaké dáta ukladajú v dvoch rôznych serverovniach. Tento mechanizmus podľa jeho slov iba vyvoláva mylný pocit, že sú dáta 100-percentne chránené. Zrkadlovo uložené dáta sú totiž prepojené a útokom môžu byť zasiahnuté všetky kópie.
Prečítajte si tiež: Investície do budúcnosti na Slovensku
Je nevyhnutné, aby boli zálohy oddelené od ostatných systémov a aby na ne ideálne nebol prístup z internetu ani ostatných interných sietí. Skrátka, aby boli zálohy izolované od sietí či lokácií, do ktorých by sa hekeri mohli dostať. Frekvenciu záloh si určí firma sama, ale odborník radí, aby boli plné i tzv. inkrementálne. Plná záloha vytvorí kópie všetkých dát. Inkrementálne zálohy ukladajú zmeny vykonané od poslednej zálohy. Zálohy môžu následne byť denné, týždenné či mesačné. Napadnuté môže byť aj druhé cloudové úložisko. To by ale nemalo byť s tým prvým prepojené a prístup k nemu by mal mať len správca sietí. Záložné dáta môžu byť navyše vybavené softvérom, ktorý umožňuje iba ich čítanie, ale neumožní ich prepis alebo zašifrovanie. Existujú aj moderné riešenia proti vydieračským útokom, ktoré pracujú na báze umelej inteligencie. Tá sleduje správanie aplikácií a zariadení, ktoré sa pokúšajú o hromadnú úpravu dát v počítači alebo na serveroch. Ak je správanie vyhodnotené ako podozrivé, proces je pozastavený. Stane sa tak, ak sa napríklad začnú šifrovať určité typy súborov.
Roamingové pravidlá v EÚ
Európski občania budú môcť pri cestovaní do iných členských štátoch Európskej únie používať svoje mobilné telefóny bez nadmerných dodatočných nákladov. Európsky parlament a Rada EÚ sa dohodli o predĺžení roamingových pravidiel, ktoré boli pôvodne dohodnuté v roku 2017 a v júni budúceho roka mali skončiť. Nové nariadenie nadobudne po schválení účinnosť 1. júla 2022 a predĺži platnosť pravidiel do konca júna 2032.
Vyjednávači sa dohodli na rozšírení pravidiel a doplnení povinností pre operátorov, aby garantovali kvalitu a rýchlosť volania, esemeskovania aj využívania mobilných dát. Zaviedli tiež cenové limity pre sumy, ktoré si operátori účtujú navzájom za používanie sietí v zahraničí (veľkoobchodné poplatky), ktoré budú od roku 2022 obmedzené na 2 EUR za gigabajt a postupne sa znížia na 1 EUR v roku 2027. Poslanci Európskeho parlamentu upustili od svojej požiadavky na zahrnutie zákazu nadmerných poplatkov za hovory na čísla z domovskej krajiny do inej členskej krajiny EÚ (volania v rámci EÚ). Vyjednávači sa však zhodli, že Európska komisia musí do roku 2023 posúdiť, či bude takýto zákaz potrebný.
Dohoda by mala garantovať rovnakú kvalitu služieb, na aké sú používatelia zvyknutí doma. Zákazník bude mať garantovaný aj bezplatný prístup k núdzovým službám. Dohoda zaväzuje operátorov poskytovať potrebnú flexibilitu voči zákazníkom v prípade nepredvídateľných situácií, akou je pandémia COVID-19.
Osobné bankroty na Slovensku
V novembri 2021 zbankrotovalo 1.001 občanov Slovenska a druhýkrát v tomto roku počet osobných bankrotov v jednom mesiaci dosiahol štvorcifernú hodnotu. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.147 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 12,73 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v októbri zbankrotovalo 1.007 dlžníkov, ich v jedenástom mesiaci tohto roka bolo o 0,60 percenta menej.
Prečítajte si tiež: Pre celiatikov
„V novembri bolo zverejnené jedno zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a v registri diskvalifikovaných osôb začala od novembra 2021 plynúť lehota diskvalifikácie z dôvodu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer jednému dlžníkovi. Zároveň sme identifikovali až 117 bankrotov ľudí bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Predstavuje to až 11,78 percenta z celkového počtu dlžníkov, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz v minulom mesiaci. Pre porovnanie - v septembri ich podiel predstavoval iba 4,30 percenta, v októbri 11,02 percenta“, dopĺňa analytička Jana Marková. Vyhlásených bolo 993 konkurzov (99,20 percenta) a 8 dlžníkov (0,80 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v novembri 2021 ich bolo 61 (6,09 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb - podnikateľov a 940 (93,91 percenta) na majetok nepodnikateľov. V novembri 2021 súdy zároveň zrušili 821 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 742 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 79 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.
Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v novembri 2021 ich pripadalo na mužov 589 a na ženy 412. Stále viac bankrotujú muži, no v medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol o 1,14 percentuálneho bodu (59,98 percenta v novembri 2020 vs. 58,84 percenta v novembri 2021). Pomer žien v novembri 2021 medziročne o 1,14 percentuálneho bodu vzrástol (40,02 percenta v novembri 2020 vs. 41,16 percenta v novembri 2021). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v novembri 2021, malo 2,04 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v novembri 2020 ich bolo 3,63 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 5,10 percenta dlžníčok (v novembri 2020 ich bolo 2,83 percenta). V novembri sa najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov (mužov aj žien) stali štyridsiatnici s podielom 28,87 percenta (v novembri 2020 s podielom 30,95 percenta). Druhou najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici s podielom 26,07 percenta (v novembri 2020 s podielom 24,85 percenta). Najviac bankrotov v Banskobystrickom, najmenej v Žilinskom kraji V predposlednom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom - 191 a najmenej v Žilinskom kraji - 68.
Digitalizácia slovenských firiem
Slovenské firmy patria k najmenej digitalizovaným v Európe a ich zaostávanie za priemerom únie sa prehlbuje. Ukazuje to štúdia Digital Economy and Society Index (DESI), ktorú každoročne vydáva Európska komisia. V integrácii digitálnych technológií vo firmách, ktorá je jedným zo štyroch hlavných kritérií indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti, sa Slovensko umiestnilo spomedzi dvadsiatich siedmych krajín Európskej únie na 21. mieste. Ukazovateľ vyjadruje, nakoľko podniky využívajú technológie na elektronickú výmenu a zdieľanie informácií, sociálne médiá, analytiku, cloud a umelú inteligenciu, ale taktiež či vystavujú a prijímajú elektronické faktúry a aký podiel na celkových tržbách majú z elektronického obchodovania.
Hoci medziročne sa postavenie Slovenska v rebríčku nezhoršilo, rozdiel vo využívaní digitálnych technológií medzi európskymi a slovenskými firmami sa zväčšuje. Kým pred piatimi rokmi zaostávali slovenské firmy v celkovom skóre digitalizácie za európskym priemerom zhruba o 12 %, aktuálne predstavuje rozdiel takmer 30 %. „Index DESI ukazuje, že obzvlášť málo využívajú slovenské firmy technológie na dátové analýzy. Vlani išlo iba o niečo viac ako 5 % firiem, zatiaľčo napríklad v Holandsku a v Dánsku je ich vyše štvrtina. Menej ako na Slovensku ťažia z analytiky veľkých objemov dát už iba podniky v Rumunsku“, upozorňuje Richard Kraus. Na predposlednom mieste z európskej dvadsaťsedmičky sa Slovensko ocitlo aj v rebríčku využívania umelej inteligencie a výrazne podpriemerné je tiež v rozšírení cloudu, ktorý využíva menej ako pätina firiem. „Slabou digitalizáciou sa firmy pripravujú o možnosť získať konkurenčné výhody, či už zlepšením produktov a služieb, skvalitnením celkovej zákazníckej skúsenosti, alebo expanziou na nové trhy“, dodáva R. Kraus.
Lepší manažment a intenzívnejšie využívanie dát považuje Európska komisia za jednu zo strategických úloh pre zvýšenie konkurecieschopnosti Európskej únie vo svete. Víziou komisie je, aby do roku 2030 používalo cloud, umelú ingeligenciu a analytiku dát až 75 % firiem. Na dlhodobý trend stagnácie až poklesu hodnotenia v DESI zareagovala aj slovenská vláda, ktorá tento rok schválila stratégiu a akčný plán na zlepšenie postavenia Slovenska v tomto indexe.
Nový zákon o elektronických komunikáciách
Od 1. februára 2022 nadobudne s výnimkami účinnosť nový zákon o elektronických komunikáciách. Za zmienku rozhodne stojí nová úprava tzv. nevyžiadanej komunikácie, kam patrí aj priamy marketing. Zavedie tzv. Robinsonov zoznam, do ktorého môžeme zapísať svoje telefónne číslo, ak si neprajeme byť kontaktovaní na účely marketingu. Spoločnosti by nemali oslovovať ľudí, ktorí nie sú ich zákazníkmi bez ich predchádzajúceho súhlasu a v prípade jeho absencie by mali využiť najmä neadresnú formu reklamy. Existujúcich zákazníkov ale firmy môžu oslovovať s ponukou produktov alebo služieb podobným tým, o ktoré už prejavili záujem. Podmienkou je, aby mali dotknuté osoby možnosť namietať voči takýmto marketingovým správam, napr. Vo všeobecnosti platí, že na zasielanie reklamy je potrebný súhlas kontaktovanej osoby. Nový zákon prináša výnimku v prípade, ak je elektronická reklama adresovaná na zverejnené kontaktné údaje používateľa, ktorý je podnikateľom alebo právnickou osobou. „Vo vzťahu k fyzickým osobám - podnikateľom, ide o veľmi neštandardnú úpravu, keďže mnohí podnikatelia používajú jeden kontakt v súkromnom aj profesionálnom živote. Naviac nie je zrejmé, ako bude v praxi plnená podmienka umožniť takýmto dotknutým osobám v čase získania ich údajov namietať proti ich využitiu na účely marketingu“, hodnotí advokát Berthoty.
Pomerne prekvapivá je tiež výška pokút za porušenia niektorých ustanovení súvisiacich s priamym marketingom. Tá môže dosiahnuť až 5 % z obratu spoločnosti, a teda dokonca vyššia než podľa GDPR. „Podnikateľom a firmám preto odporúčam komunikovať so zákazníkmi a rešpektovať ich žiadosti o vymazanie z databáz. V Českej republike začalo množstvo konaní práve na základe desiatok sťažností dotknutých osôb.
Aktualizácia pravidiel DPH v EÚ
Ministri financií členských krajín Európskej únie sa dohodli na aktualizácii súčasných pravidiel, ktorými sa upravujú sadzby dane z pridanej hodnoty na tovar a služby. Vďaka týmto novým pravidlám budú môcť vlády flexibilnejšie uplatňovať dostupné sadzby. Zároveň sa nimi zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi EÚ. Aktualizované právne predpisy zároveň zosúladia pravidlá DPH so spoločnými prioritami EÚ, akými je boj proti zmene klímy, podpora digitalizácie a ochrana verejného zdravia. Konečné znenie sa teraz musí konzultovať s Európskym parlamentom.
Oznámené predpisy riešia uvedenú problematiku tak, že:
- sa aktualizuje zoznam tovarov a služieb (príloha III k smernici o DPH), na ktoré môžu všetky členské štáty uplatňovať znížené sadzby DPH. Do zoznamu sa doplnia nové výrobky a služby, ktoré slúžia na ochranu verejného zdravia, sú priaznivé pre životné prostredie a podporujú digitálnu transformáciu. Keď pravidlá nadobudnú účinnosť, členské štáty budú môcť po prvýkrát oslobodiť od DPH aj určitý tovar a služby zo zoznamu považované za základné potreby,
- do roku 2030 sa odstráni možnosť členských štátov uplatňovať znížené sadzby a oslobodenie od dane na tovar a služby, ktoré sa považujú za škodlivé pre životné prostredie a poškodzujúce klimatické ciele EÚ,
- výnimky a oslobodenia od dane pre určitý tovar a služby, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú z historických dôvodov v niektorých členských štátoch, sa sprístupnia všetkým krajinám, v snahe zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže. Existujúce výnimky, ktoré nie sú odôvodnené cieľmi verejnej politiky a neslúžia na podporu cieľov EÚ v oblasti boja proti zmene klímy, sa však budú musieť do roku 2032 ukončiť.
Nové pravidlá sa opierajú o predchádzajúcu dohodu o prechode systému DPH EÚ na systém, kde sa DPH platí v členskom štáte spotrebiteľa, a nie v členskom štáte dodávateľa. Zníži sa tak pravdepodobnosť, že rôznorodejšie sadzby (ako sa dnes dohodli) povedú k narušeniu fungovania jednotného trhu alebo hospodárskej súťaže. Zároveň sa tým predíde množeniu znížených sadzieb, ktoré by ohrozilo schopnosť členských štátov vyberať príjmy v období po pandémii COVID-19. Členské štáty sa budú musieť aj v nadchádzajúcich rokoch neprestajne snažiť o udržateľnú obnovu po pandémii COVID-19 a výrazne investovať do zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá ochrana verejných príjmov. Aktualizované právne predpisy preto stanovujú aj minimálnu úroveň znížených sadzieb a maximálny počet tovaru a služieb v prílohe III, na ktoré môžu členské štáty tieto sadzby uplatňovať (podrobnosti sú uvedené v dokumente Otázky a odpovede). Členské štáty však budú môcť po prvýkrát uplatňovať jednu zníženú sadzbu nižšiu ako 5 % alebo oslobodiť niekoľko málo položiek v zozname od DPH.
Aktualizované pravidlá sa teraz postúpia Európskemu parlamentu, ktorý bude konečné znenie konzultovať do marca 2022. Po formálnom prijatí členskými štátmi nadobudnú tieto právne predpisy účinnosť 20 dní po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Trendy vo vyhľadávači Google na Slovensku
Rok bol opäť rokom, kedy bolo nutné pracovať či vzdelávať sa z domu kvôli pretrvávajúcej pandémii. Slováci a Slovenky sa v on-line priestore zaujímali o mnohé svetové aj domáce novinky. Pretrvával trend vyhľadávania informácií bezprostredne súvisiacich s pandémiou, no veľkú pozornosť zaznamenalo aj sčítanie obyvateľov, ktorého sa zúčastnilo takmer celé Slovensko. A keďže ľudia nemohli fyzicky fandiť športovcom na športových podujatiach, o to viac sledovali výsledky on-line. A potom, čo už zistili všetko o pandémii, zaujímali sa aj o to, ako upliesť korbáč či ako kúpiť bitcoin.
TRENDY VO VYHĽADÁVAČI GOOGLE NA SLOVENSKU V ROKU
- Korona.gov.sk
- Edupage
- Bezkriedy
- Sčítanie obyvateľov
- FlashScore.sk
- Covid automat
- MS v hokeji
- Ako upliesť korbáč
- Ako kúpiť bitcoin
- Voľby 2021