Piešťany, známe kúpeľné mesto, nie sú len o liečivých prameňoch a relaxačných procedúrach. Sú aj miestom, kde sa snúbi bohatá história s tradičnou gastronómiou. V tomto článku sa ponoríme do kulinárskej minulosti Piešťan a objavíme chute, ktoré formovali identitu tohto regiónu.
Tradičné recepty Trnavského kraja
Trnavský kraj, ktorého sú Piešťany súčasťou, je známy svojou rozmanitou gastronómiou. Krajská samospráva sa rozhodla túto kulinársku rozmanitosť propagovať vydaním kuchárskej knihy "Tradičné recepty Trnavského kraja". Kniha zhromažďuje 26 receptov, ktoré sú charakteristické pre rôzne lokality v regióne.
Na príprave knihy sa podieľala Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, kde všetky jedlá podľa tradičných receptov uvarili a nafotili. Spoluzostavovateľka publikácie Katarína Jakabčicová pre TASR uviedla, že výber receptov nebol jednoduchý a radili sa pritom aj s etnológmi. "Urobili sme širší výber zo starých kuchárskych kníh, oslovili sme aj kolegyne na úrade, aké majú tradície vo svojich rodinách, aj regionálne organizácie cestovného ruchu," uviedla.
Nosným kritériom boli hlavne lokálne suroviny, ktoré sa na prípravu jedál používali. Výsledkom je súbor 26 receptov, z nich má časť presah svojou tradíciou aj do iných krajov, ale časť je 'originál trnavská'. Napríklad recept na cibuľovú polievku so šmidkami, čo bolo typické jedlo chudobných, varilo sa pre ľudí pri práci na poliach, alebo aj makové pagáče zo Žitného ostrova. Hotelová škola niektoré recepty inovovala a prispôsobila dnešným potrebám.
Medzi tradičné jedlá, ktoré si možno pripraviť podľa kuchárskej knihy, patria plnený kapustný list z okolia Galanty, scískance a mrváň od Trnavy, piešťanskú fazuľovú polievku, zelníky, zázvorníky i šmorňu zo Záhoria.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Scískance: Starodávny recept z okolia Trnavy
Jedným z receptov, ktoré sú v tradičnej kuchárke Trnavského kraja zaradené, sú scískance. "Tento starodávny recept je odpozorovaný od babičiek z okolia Nižnej a Veľkých Kostolian pri Trnave a je veľmi známy a zaujímavý," napísali autori knihy.
Na scískance treba 1 - 2 kg zemiakov, podľa potreby hladkú múku, soľ, hrnček kačacieho tuku (alebo oleja), rascu. Uvarené, vychladnuté zemiaky postrúhať najemno, pridať soľ a múku, aby vzniklo vláčne cesto. Vyvaľkať na rovnaké kúsky ako na lokše. Omastiť, posoliť, zvinúť alebo zložiť ako šatôčky. Ukladať na vymastený plech. Na plechu scískance znovu pomastiť, posoliť a posypať rascou. Piecť do zlatista. V obci Kátlovce pri Trnave mal tento recept aj podobu, ako uviedol pre TASR Kátlovčan Michal Čapkovič, že kúsky sa posypali najemno krupicou a až potom sa zvinuli, do masti sa pridával cesnak. Sladká podoba bola s makom alebo tvarohom.
Le Griffon caffé & restaurant: Moderná gastronómia v historickom prostredí
V samom centre kúpeľného mesta Piešťany, v jednej z najstarších budov v meste, kde bolo už takmer všetko - panský hostinec pre bohatých kúpeľných hostí, kúpeľný hotel, kaviareň, kasíno či mliečny bar, dokonca riaditeľstvo kúpeľov, môžete dnes ochutnať to najlepšie z piešťanskej gastronómie. Už v roku 1692 slúžila stavba dnešnej Le Griffon caffé & restaurant ako hostinec s ubytovaním pre bohatých kúpeľných hostí mesta Piešťany, i keď samotný hostinec patril v tom čase do osady s názvom Teplice. Začiatkom 19. storočia už boli súčasťou hostinca i kúpele, aby hostia nemuseli dochádzať do piešťanských kúpeľov. Na konci 19. Dnes sa v nárožnom hoteli nachádza reštaurácia, inšpirovaná provensálskym štýlom. Posedenie na letnej terase láka návštevníkov v letných mesiacoch, interiér v romantickom štýle je celoročným magnetom.
Menu je pripravované v modernom štýle, jedálny lístok nie je preplnený ponukou jedál a všetky, ktoré v menu nájdete, sú pripravované na objednávku. Na svoj obed či večeru si síce chvíľku počkáte, no čas čakania nie je nijako rušivý. V reštaurácii pripravujú skvelú morskú bouillabaisse, predjedlá sú inšpirované francúzskou kuchyňou - napríklad foie gras alebo gratinované slimáky. Hlavné jedlá sú medzinárodnejšie, kuraciemu steaku na provensálsky spôsob či rezníkom z bravčovej panenky v parmezánovej strúhanke konkurujú dusené bravčové líčka alebo baby kuriatko. Ak máte chuť na niečo ľahšie, nech sa páči ratatouille, cestoviny, šalát alebo risotto. V týždennej špeciálnej ponuke nájdete chutné a cenovo prijateľné jedlá, porovnateľné so stálou ponukou. Na rozdiel od bežných obedových menučiek v Le Griffon aj obedové menu pripravujú na objednávku z čerstvých a kvalitných surovín, takže čerstvosť vašej porcie je zaručená. Cena menu s polievkou sa pohybuje vo výške do šesť eur, výnimočne je trošku drahšie. V rámci špeciálnej ponuky reštaurácia pripravuje i grilovačky a ďalšie zaujímavé gastronomické podujatia. Pre deti môžete objednať špeciálne detské jedlo - grilované alebo vyprážané kuracie prsia, alebo môžete personál požiadať o prípravu polovičnej porcie jedál z menu.
My sme z hlavných jedál ochutnali bravčové líčka, podávané na zemiakovej kaši, kurací steak s provensálskymi bylinkami a cesnakovým maslo, vyprážanú bravčovú panenku v strúhanke s parmezánom a konfitovanú bravčovú panenku s omáčkou z pravých hríbov. Okrem líčok, ktoré boli už v jedálnom lístku uvedené s prílohou, sa k ostatným hlavným jedlám príloha objednávala samostatne. Podávali ju tiež na samostatnom tanieri. V Le Griffon pizzu nenájdete, no neďaleká partnerská reštaurácia U páva na okraji Sadu A. Kmeťa ponúka široký výber tejto talianskej špeciality. Ďalšou z rovnakej skupiny je Elisabeth café & restaurant na Kúpeľnom ostrove.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Kúpeľné oblátky a ďalšie špeciality Piešťan a okolia
Prvé zmienky o kúpeľných oblátkach sa datujú z 18. storočia. Sú silnou súčasťou histórie mesta Piešťan. Bohatý výber dovážaných káv v pestrej sieti kaviarenských prevádzok, ale aj pražiarní. Vyšperkovaný recept privedený takmer do dokonalosti servírovaný v Hoteli Thermia Palace. Delikatesa vyskladaná z vajec, cukru, kakaa a mlieka zmiešaná s pudingom, nutelou, rumom, maslom a špeciálnym likérom. Táto mini torta sa podáva s čerstvým ovocím prípadne domácim červeným vínom. Všetci milovníci piva si prídu na svoje pri lahodnom lokálnom pive. BB puding je skrátka klasika, ktorá sa neodmysliteľne spája s detstvom celých generácií Slovákov.
Špeciality Piešťan a jeho okolia Vám pripomenú útržky histórie z čias našich starých mám. Vydajte sa na cestu, kde cez chuťové poháriky spoznáte regionálne špeciality, ktoré boli odjakživa súčasťou života lokálnych ľudí. Medzi tieto špeciality patria:
- Polievka piešťanského regiónu s dlhými, hrubými a širokými slížami (rezancami) obohatená na kolieska nakrájaným petržlenom, pórom, mrkvou a zemiakmi krájaných na väčšie kocky spolu s fazuľou a údeným bravčovým mäsom.
- Vhodný k mliečnej polievke. V niektorých regiónoch nazývaná aj „paska“, či „slepé kura“, podobná svojou výrobou plnke do kurčaťa. Upečená z údeného bravčového mäska, domácej klobásy, údenej slaniny zmiešané žemľami poliatymi mäsovým vývarom a vyšľahanými vajciami.
- Osolená hus pečená do chrumkava na 180 °C s tymianom a podliata červeným vínom.
- Na oleji vyprážané okrúhle placky z kysnutého cesta. Patriace k tradičnej kuchyni južných regiónov, ale aj Trnavského kraja. V dávnych časoch boli langoše pripravované zo zvyškov chlebového cesta, vyvaľkané na plochú placku a pečené na ohni alebo pahrebe.
- Domáca huspenina ako zdravý liek z bravčového mäsa, očisteného cesnaku, mrkvy dochutená čiernym korením a soľou.
- Tradičná sladká dobrota z kysnutého cesta v legendárnom rúrovitom tvare. Krehké maslové cesto, ktoré pripomína lístkové, potreté žĺtkom a pečené pri 200 °C asi 20 minút.
Stručný pohľad do histórie Piešťan
Najstaršie stopy po živote pračloveka pri piešťanských prameňoch pochádzajú z diluviálneho obdobia štvrtohôr, keď sa na celej zemeguli odohrávali veľké klimatické zmeny. Približne pred 80 000 rokmi do severného výbežku Podunajskej nížiny prišiel človek neandertálskeho typu ako zberač plodov. Usadil sa v neďalekej jaskyni, ktorá sa teraz nazýva Čertova Pec. Našli sa tu nahrubo opracované nástroje a zbrane. Veľké náleziská zvieracích kostí sa našli v blízkosti minerálnych prameňov, preto sa predpokladá, že tieto vývery horúcich vôd slúžili ako rozsiahle napájadlá, nezamŕzajúce ani v zime. Predpokladá sa, že ľudia už od najstarších čias odlišovali termálne a minerálne žriedla od ostatných prameňov čírych vôd. Z každodennej skúsenosti poznávali ich liečivú silu a využívali tieto dary zeme na osoh svojho zdravia.
Pri Piešťanskych prameňoch sa vystriedalo v minulosti veľa kmeňov. Medzi nimi boli Kelti. Patrili k starobylému národu. Ich remeselníci zavŕšili civilizačný vývoj v strednej Európe. Z tejto doby sa v okolitých dedinách našli rôzne keramické výrobky, tkaniny, náramky spony i sklo. Nedokázali sa však ubrániť pri nájazdoch germánskych kvádrov a Markomanov, ktorých cieľom bolo usadenie sa v keltských provinciách. Kelti odtiahli z okolia Piešťan a toto územie prenechali až na poltisícročie germánskym Kvádrom. Od roku 6 až do roku 375 po Kr. sa tu s menšími prestávkami viedli boje medzi Kvádrami a Rímanmi. Kult rímskych kúpeľov bol všeobecne známy. V poldruhastoročnom pohnutom období sťahovania národov nemalo okolie piešťanských žriediel stálejších obyvateľov. V Karpatskej doline sa v tom čase vystriedalo veľa menej známych starogermánskych kmeňov.
- Pri piešťanských tepliciach zastali naši slovanský predkovia. Púť našich predkov bola dlhá a na našom území sa usídlili niekedy koncom 4. a začiatkom 5. storočia. Slovieni, ktorí prišli na juhozápadné Slovensko sa zaoberali prevažne roľníctvom a chovom dobytka, ale boli aj šikovní kováči, tesári a hrnčiari. Hospodársky vývoj našich predkov veľmi spomalil vpád kočovných Avarov, ktorí si koncom 6. V roku 623 povstanie vedené franským kupcom Samom bolo síce úspešné a vyústilo do založenia prvej slovanskej ríše, ale po Samovej smrti sa Podunajsko zase dostalo pod nadvládu Avarov. Koncom 8. storočia panovník Franskej ríše Karol Veľký pokoril Avarov vojenskými výpravami.
Z obdobia príchodu Slovienov do našich krajín sa zachovalo len málo pamiatok. Prvé osady v okolí Piešťan vznikli pravdepodobne v 6. storočí. Svedčia o tom nálezy keramiky, nožov, náramkov a hlavne pohrebiska s okolia Boroviec, Drahoviec, Ducového, Trebatíc. . . O osídlení v blízkosti piešťanských prameňov sú dôkazy z 8. Najviac osád bolo na pravej strane Váhu. Naši predkovia určite poznali horúce pramene ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Uctievanie vody bolo medzi starými Slovanmi hlboko zakorenené. Studničky, pramene, rieky, močiare a jazerá oživovali rôznymi bájnymi bytosťami. Možno predbehneme dobu ale už v 10. storočí poznali ľudia niečo ako saunu. V jednom rohu je kamenná pec, ktorá keď sa rozhorúči polievajú ju vodou a tak vzniká para, ktorá otvára póry a vyplavuje nečistoty z tela.“ Všeobecné rozšírenie potného a parného kúpeľa v slovanskom svete nielen z hygienického ale aj zdravotno-liečebného pohľadu nabáda k úvahe, že pramene sú vynikajúci prírodny liečivý fenomén., ktorý Slovania nemohli prehliadnuť. Ľudia si v bahnitom alebo piesčitom brehu rieky vyhĺbili jamu, ktorá sa napustila horúcou a studenou vodou. Takýto obraz o týchto kúpeľoch poskytujú aj prvé autentické opisy zo 16. a 17. storočia. Ak má ešte niekto pochybnosti o pravdivosti týchto svedectiev, je tu ešte jeden nezvratný dôkaz a je zašifrovaný v názve lokality Banka.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Prvá zmienka o Piešťanoch pochádza z roku 1113, keď v dnes známej zoborskej listine sa spomína v latinskom texte názov obce Piešťany, uvedený ako Pescan. Tento názov je odvodený od obyvateľského názvu Pieščane, ktorým označovali obyvateľov a osady založené na riečnych naplaveninách piesku a štrku. V zoborskej listine sa spomínajú aj historické názvy okolitých obcí napríklad Krakovany, Ostrov, Trebatice, Kostoľany, Kocurice a iné. Aj keď sa obec Piešťany v zoborskej listine spomína len v súvislosti s hranicou kláštorného majetku je dôležitá, pretože je to prvá zmienka. Existenciu Piešťan táto listina potvrdzuje pred začiatkom 12. Môžeme tvrdiť, že Piešťany ako roľnícka osada existovali už koncom 11. storočia. Piešťany majú pekný, prastarý slovenský názov.
Slovieni pri Piešťanských tepliciach, kdesi na začiatku 9. storočia žili v malých osadách okolo hospodársky významného hradiska pri Pobedime. Po vytvorení Veľkej Moravy sa prvý krát v dejinách predkovia Moravanov a Slovákov spojili do jedného štatoprávneho útvaru, ktorý sa neskôr rozrástol do Veľkomoravskej ríše. Začiatkom 12. storočia sa Piešťany vynorili s anonymity, ale nie ako známe kúpele, ale iba ako roľnícka obec. Vďaka stredovekému feudalizmu, ktorý spútaval všetky oblasti ľudského myslenia, liečivé vody termálnych a minerálnych prameňov celej Európy odtekali bez využitia na liečbu chorých ľudí. Ak sa kúpeľníctvo v stredoveku kde-tu objavilo, bolo to len vďaka hlbokej viere ľudí v liečivú vodu. Stredoveký zemepáni Piešťan, podobne ako v celej Európe, neurobili nič na vybudovanie kúpeľných zariadení. Boli to časy politických bojov a zápasov, križiackych výprav a sporov, takže mali celkom iné starosti ako robiť niečo pre verejné blaho. Až v 14. a 15. storočí sa začala v talianskych kúpeľoch ako-tak usmerňovať kúpeľná liečba podľa zásad salernskej školy. Tieto zásady sa v 16. storočí rozšírili aj do celej Európy. V tomto období sa vyskytlo niekoľko pozitívnych vplyvov cirkvi na kúpeľníctvo. Vyvinuli sa malé nemocničky kde liečili mnísi, ktoré sa stavali v blízkosti termálnych a liečivých prameňov. Takto to bolo aj pri Piešťanoch. Svedčia o tom nálezy veľkého gotického komplexu s kláštorom a kostolom na Kláštorskej ulici.
V polovici 10. storočia patrilo všetko uhorskému kráľovi Štefanovi. Niekedy po roku 1263 sa Piešťany dostali z majetku kráľa a ocitli sa vo vlastníctve šľachty. V tomto čase bol už postavený hrad Tematín, ktorý po zániku hradu Bana prevzal jeho funkciu. Prvými šľachtickými zemepánmi Piešťan sa stali potomkovia magnátskeho rodu Hunt-Pázmaňovcov. Prvým z nich bol župan Kazimír, po ňom jeho synovia Uhrím, Peter, Lambert a Ladislav. Piešťany im patrili až dovtedy, kým na ich majetky z Trenčianskeho hradu nezaútočil Matúš Čák. Bolo to za zmätkov, ktoré vznikli v Uhorsku v čase panovania posledných dvoch Arpádovcov Ladislava a Ondreja III., keď niekoľkí, mocní, feudálni oligarchovia rozširovali svoje panstvá a moc na úkor kráľa. V roku 1299 musel zasiahnuť sám kráľ Ondrej III., aby ho prinútil vrátiť Kazimírovým synom hrady a majetky, čo si násilím privlastnil. Medzi týmito majetkami sa uvádzajú aj Piešťany. O niekoľko rokov sa ich opäť zmocnil a patrili mu až do roku 1316, keď mu ich definitívne odňal nový uhorský panovník kráľ Karol Róbert z Anjou. Až do roku 1348 boli Piešťany súčasťou kráľovského majetku. V tomto roku ich Ľudovít Veľký daroval ako príslušenstvo k hradu Tematín ďalšiemu významnému, uhorskému feudálnemu rodu grófov z Újlaku za zásluhy v boji. Z listiny roku 1453 sa potvrdzuje ako majiteľ Mikuláš z rodu Újlakyovcov.
Začiatkom 15. storočia vyvrcholilo husitské revolučné hnutie v krajinách českej koruny. Jedna výprava napadla aj západné Slovensko. S táboritmi a sirôtkami bojoval pri Trnave roku 1430 vtedajší feudálny pán Piešťan šľachtic Mikuláš s Újlaku. Po porážke feudálov bratríci nešetrili jeho majetky a vyplienili aj Piešťany. Za posledných bojov niekedy v 60. rokoch 15. Z obdobia husitských výprav na Slovensko sa zachovala zaujímavá listina krajinského sudcu Matúša Palóca z roku 1429, ktorou potvrdil staré, alebo zriadil nové mýtne miesta v Nitrianskej stolici. V držbe rodu Újlakyovcou boli Piešťany nepretržite 176 rokov, až kým v roku 1524 nezomrel bez priamych potomkov vojvoda Vavrinec. Právo disponovať s jeho majetkami, tým aj Piešťanmi, prešlo na kráľa Ľudovíta. Ešte v tom istom roku ich za 25 000 uhorských zlatých udelil známemu magnátovi Alexejovi Turzovi z Betlanoviec. Hoci sa v darovacej zmluve uvádzajú Piešťany osobitne, nespomínajú sa kúpele.
Toto obdobie znamenalo návrat do minulosti, k Antike k ideálom krásy a dobra. Renesančné hnutie ovplyvnilo všetky oblasti vtedajšieho života. Malo pozitívny vplyv aj na európske kúpeľníctvo. Pokroky v liečbe upriamili pozornosť a záujem lekárov aj na termálne a minerálne pramene a ich využitie na liečebné účely. Nositeľmi a realizátormi renesančnej učenosti na Slovensku boli v polovici 16. storočia predovšetkým lekári, učitelia, kňazi reformátori a prefekti, ktorí nadobudli vzdelanie na zahraničných univerzitách. Ako symbol humanistickej a renesančnej vzdelanosti sa na Slovensku zrodilo dielo Juraja Wernhera : De admirandis Hungariae aquis hypomnemation - O podivúhodných vodách Uhorska. Ide o prvé dielo uhorskej - a teda i slovenskej - balneografie so základným významom nielen pre dejiny Piešťan, ale aj ostatné slovenské kúpele. Wernherovo dielo prerastlo rámec Slovenska a Uhorska. Tento spis z roku 1549 je významným kultúrno-historickým dokumentom tých čias, ale aj autentickou správou v odbornej literatúre o 22 slovenských kúpeľných miestach. O Piešťanoch sa dozvedáme: „Povyše Ostrihomu… neďaleko od pevnosti Komárno… zo severu sa vlieva do Dunaja rieka Váh. Breh tejto rieky povyše Hlohovca, nad ktorým sa vypína zámok rodiny Turzovcov, je v tomto čase vychýrený teplými žriedlami, a to nielen pre ich výnimočnú liečivosť, ale aj pre ich zvláštny pôvod. Nemajú totiž ani jeden stály prameň, ale sledujú tok rieky. Voda je veľmi horúca, preto sa musí riediť studenou. Na mnohých prípadoch sa poznalo, a stále viac sa dokazuje, že tieto vody sú veľmi účinné proti dlhotrvajúcim a takmer beznádejným chorobám.“ Takto znie prvá autentická správa potvrdzujúca Piešťany ako kúpele. Aj keď rok vydania tohto spisu nemôžme použiť aj ako rok vzniku kúpeľov, pretože už aj sám Wernher pokladal Piešťany za najliečivejšie kúpele v Uhorsku. Tomuto spisu vďačíme aj za predstavu, ako asi kúpele v tom období vyzerali. Do jám presakovala voda s termálnych prameňov. Vrbina a halúzky jelší a topoľov slúžili aj na výrobu striešok proti úpalu ako aj na stavanie prístreškov pre tých, ktorí sa nemohli ubytovať u sedliakov v Piešťanoch, v Banke alebo v okolitých dedinách. Trvalejšie kúpeľné zariadenia pre pohodlnú aplikáciu termálnej vody neboli. Silný prúd Váhu a časté povodne boli problémom aj v ďalších storočiach. Jediným zariadením bolo čerpadlo na studenú vodu z Váhu. Ale ani takéto primitívne vybavenie neodradilo masy chorých z blízka aj ďaleka. No kúpele sa aj tak rozmáhali.
Vierohodné svedectvo o úspešnej kúpeľnej liečbe v Piešťanoch z polovice 16. storočia a vlastne aj prvú písomnú zmienku o kúpeľoch zanechal Andrej Mesterházy v liste datovanom na 15. mája 1546 adresovanom Tomášovi Nadášdymu do Pešti. Hneď po pozdrave mu oznamuje ako tunajšie kúpele pomohli jemu aj jeho priateľom. Okolití ľud vodu vraj oprávnene nazýva svätou. V habánskej kronike sa uvádza, že uhorský platín Tomáš Nadášdy sa na radu svojho správcu od 2. mája do 11. júna 1550 naozaj liečil. Termálnym vodám pripisovali zázračnú moc. Kúpanie v nej odporúčali pri bolestiach kĺbov, svalov, končatín a pri liečbe kožných chorôb. Pitné kúry zasa pri chorobách žalúdka, nepravidelnom trávení a pri vnútorných bolestiach. Do ich právomoci patrilo púšťanie žilou, nasadzovanie babiek, liečenie rán a naprávanie zlomenín. Starali sa aj o kúpeľný poriadok. Tieto ich poznatky boli aspoň nejakou pomocou pri úplnej bezradnosti v začiatkoch renesancie kúpeľníctva.
V druhej polovici 16. Vďaka Wernherovmu spisu sa o nich mohli dozvedieť vzdelanci, šľachta, cirkevní hodnostári a lekári, ktorí ich odporúčali svojim bohatým klientom. Okolnosť, že Piešťany boli v tom období, len dedinou im neodobrala na popularite. Popri empirickej liečbe na základe získaných skúsenosti a tradovaných rád sa začali v druhej polovici 16. storočia objavovať aj odborné rady lekárov o spôsoboch aplikácie piešťanských termálnych vôd a liečivého bahna podľa vtedajšej úrovne lekárskej vedy a praxe. Jednu s prvých takýchto rád uviedol Johann Crato de Kraftheim, lekár troch cisárov, vo svojom diele Päť kníh lekárskych rád z roku 1571. Tu sa má ponoriť do teplého kúpeľa, prípadne si pokryť bahnom celú dolnú časť. Keď bahno zaschne, treba ho polievať termálnou vodou, alebo vymeniť. Celá liečebná kúra má trvať mesiac alebo 40 dní. Na takúto liečbu sú najlepšie sírne horúce pramene, ktoré svojou teplotou rozpúšťajú usadeniny v údoch. Do Piešťan neprichádzali len baróni. Chudobní ľudia nemali peniaze na konzultácie s lekárom a pokladali vody za univerzálny spôsob liečby. Často sa kúpali niekoľko dní a horúca voda vykonala svoje. Prípady úmrtia vzbudili nedôveru v liečivú účinnosť piešťanských term. Vraniča biskupovi Jánovi Lszthymu. Prostý ľud si vysvetľoval vec po svojom a vytvoril si poveru „ svätá voda počas troch dní ukáže, kto sa tu uzdraví a kto musí zomrieť.“ Všetko uviedol na správnu mieru Tomáš Jordan z Klausenburgu. On prvý opísal kúpele, spôsoby liečby a urobil rozbory moravských minerálnych vôd. Vďaka Wernherovej, Cratovej i Jordanovej publicite sa dobrý chýr o Piešťanoch niesol ďaleko za hranice Uhorska. Koncom 16. storočia boli medzi kúpeľnými hosťami aj prominentné osobnosti, ktorých návšteva pridávala lesk a slávu dobrému menu kúpeľov. Ešte po polstoročí spomína Adam Trajan na návštevu vojvodu z Parmy, ktorý sa tu liečil v roku 1589 po boji z Belgickom. V 16. a 17. storočí navštívili kúpele aj Stanislav Turzo, či Pavol Pálfy alebo kardinál Peter Pazmáň. Dobrá povesť Piešťan prenikla až do Talianska, do krajiny renesancie kúpeľníctva a až na Pápežský dvor. Osobný lekár pápeža Sixta V. to dosvedčuje v sedemzväzkovom diele O termách a kúpeľoch celého sveta. V druhom vydaní z roku 1588 je jeho správa o teplých prameňoch pri Piešťanoch v Uhorsku podrobná. Opiera sa o Wernhera, ale aj o svedectvo františkánskeho mnícha s Piešťan. Bacciova zmienka o Piešťanoch je pozoruhodná najmä tým, že „horúce a bahenné vody ponúkajú trojakú možnosť využitia.“ V prvom rade sa používajú na liečivé kúpele pre chorých, ale pri strednej teplote tak veľmi osviežujú, že ich radi využívajú aj zdraví ľudia. Tretí spôsob využitia spočíva v natieraní sa liečivým bahnom, na ktoré sú piešťanské kúpele naozaj bohaté. V druhej polovici 16. storočia Piešťany debutovali ako medzinárodné kúpele. Ľudia často nedbali na dlhé a namáhavé cesty ku kúpeľom, neľutovali ani námahu, ani peniaze. Bola tu však hrozba tureckých vpádov. Trvala počas celého 16. storočia. Ukázalo sa, že neprestajný strach kúpeľných hostí bol opodstatnený. O tejto udalosti píše uhorský historik Mikuláš Ištvánfi vo svojom historickom diele Tridsaťštyri kníh dejín Uhorska. Po vpáde Turkov nasledovalo vyvrcholenie hospodárskej a politickej krízy, prehraná bitka pri Moháči, boje med…