Husacia pečeň a iné synonymá: Cesta k zdraviu a tradíciám v stravovaní

sabor peruano
Rate this post

S jedlom sa spájame so svojim prostredím a so Zemou samou, spoločným jedlom sa prepájame navzájom ako ľudské spoločenstvo. V minulosti sa o jedlo, jeho zaobstarávanie, spracovanie a prípravu starali hospodári: gazdiná a gazda. Boli vážení, ctení a uzemnení - v spojení so Zemou ju vnímali - cítili, čo potrebujeme. Ako sa teda stravovať a prečo je dôležité poznať tradičné postupy prípravy jedál?

Jedlo v minulosti a dnes

Predovšetkým si ľudia jedlo vážili, stôl bol posvätným miestom, rovnako ako pec a oheň, kde sa jedlo pripravovalo. S poliami, lúkami a lesmi mali ľudia osobný vzťah, ako aj so zvieratami a rastlinami - cítili ich, vnímali, cenili si ich a ctili. Zaobchádzali s nimi úsporne - tak, aby z nich mali čo najširší osoh a straty životnej sily boli čo najmenšie. Jedli domáci kváskový chlieb, rôzne kaše, kyslú kapustu, veľmi cenená bola slanina, klobásy a syry nechávali vyzrieť za pôsobenia ušľachtilých plesní, mlieko píjali kyslé, varili polievky. Jedli to, čo dané obdobie práve ponúkalo, pestovali veľmi veľa druhov ovocia, ktoré rôzne uchovávali a pripravovali. Naši sedliacki predkovia semená pred jedením zbavovali ochranných prostriedkov - protivýživových látok, ktoré semená prirodzene obsahujú. Semiačko si totiž v prvom rade praje vyklíčiť a nebyť dovtedy zjedené. Orechy, strukoviny a zrná preto obsahujú látky, ktoré v tele živočíchov narúšajú správnu činnosť trávenia a znemožňujú tak využiť niektoré v semene obsiahnuté živiny. Z tohto dôvodu sa obilniny a semená v minulosti vždy pred použitím nechávali napučať či naklíčiť, pražili sa alebo kvasili, prípadne sa mleli na múku, z ktorej sa spravilo cesto, ktoré kyslo a potom sa pieklo. Dnes sa namiesto riadneho kvasenia nepriaznivé látky zo zŕn odstraňujú spravidla strojovým spracovaním.

Kvasenie a jeho význam

Nielen semená sa kvasili - aj zelenina často prechádzala mliečnym druhom kvasenia. Bunky rastlín majú totiž odolnú bunkovú stenu a väčšina živín je vnútri nich - práve kvasenie alebo aj varenie bunkové steny rozruší a živiny uvoľní. Do kyslých polievok sa vtedy nepridával ocot - kyslosť bola dôsledkom prirodzeného kvasenia po tom, ako sa polievka nechala na teplej peci. Kvasenie je tiež výborný spôsob dlhodobého uchovávania potravín - nie len kapustu je možné naložiť, možností je neobmedzene! Základom kvasenia je živá kultúra mliečneho kvasenia - tá sa buď vytvorí z mikroorganizmov prirodzene poletujúcich v ovzduší a žijúcich na koreňoch rastlín či povrchu plodov - alebo tomu môžeme pomôcť. Výborným prostriedkom pre rýchle podnietenie kvasenia naloženej zeleniny je napríklad kultúra obsiahnutá v kefírovej srvátke.

Mlieko - áno alebo nie?

Mlieko je pre mnohých kontroverzná potravina. Surové mlieko totiž pre väčšinu dospelých ľudí nie je vhodné, pretože už nemajú enzým pre štiepenie mliečneho cukru - laktózy. Ťažkosti môže spôsobovať aj mliečna bielkovina kazeín, ktorá je ťažko stráviteľná - hlavne ak bolo mlieko pasterizované: ohrev totiž zničí v mlieku prirodzene obsiahnuté enzýmy, ktoré by nám inak s jeho trávením pomohli. Mlieko nám potom vo väčšom množstve vyslovene škodí. Keď už piť mlieko, tak kysnuté! Kyslé mlieko je výsledkom práce jednobunkových mikroorganizmov, ktoré tie pre nás nepriaznivé látky v mlieku trávia a premieňajú. Takéto kyslé, baktériami riadne spracované mlieko, je pre nás už vhodnejšie a môže nám prospievať - aj keď aj voči tomu sú výhrady a neplatí to pre každého. Je samozrejme veľký rozdiel v tom, aká živá kultúra mlieko kvasí: jeden kmeň baktérií jogurtu toho spraví oveľa menej ako druhovo veľmi rôznorodý mikrobióm kefíru. Čerstvo nadojené mlieko, ako ho poznali naši prarodičia, bývalo samovoľne osídľované pestrou mikroflórou prirodzene sa nachádzajúcou na vemene zdravej kravy. Kysnutie tiež podporovali kultúry, ktoré žili a samo sa zušľachťovali na dlhodobo opakovane používaných nádobách. Pred rozšírením priemyselného potravinárstva v 21. storočí sa mlieko nikdy pred výrobou syrov, kefíru či pred kysnutím nepreváralo. Ohrev či pasterizácia síce ničí prípadné choroboplodné zárodky - zároveň však zničí aj živú mikroflóru mlieka, ktorá predstavuje prirodzenú ochranu mlieka pred cudzorodými zárodkami. Keď dlhšie necháš na teple pasterizované mlieko, ono neskysne, ale začne smrdieť - pokazí sa. Ohrev tiež znižuje dostupnosť vitamínov B6 a B12 a zhoršuje už zmienenú stráviteľnosť mlieka, pretože ničí enzýmy. V praveku sa kvasilo v mechoch z bachorov prežúvavcov, v ich črevách alebo v hlinených nádobách na teple pri ohni, či jednoducho v jame v zemi vystlanej listami. Kvasenie a kysnutie - cudzím slovom fermentácia - je vlastne vonkajší druh trávenia, ktorý ľudia využívali odjakživa. Kvasením a zrením nezriedka nechávali prechádzať aj mäso rýb či diviny.

Spracovanie potravín a zachovanie živín

Je dôležité rozlišovať medzi technikami spracovania potravín, ktoré uchovávajú či zvyšujú množstvo živín v potrave, a tými, ktoré nás o ne pripravujú. Mrazenie všeobecne väčšinu živín uchováva, nakladanie, fermentovanie a pridávanie bakteriálnych kultúr podľa tradičných spôsobov zvyšuje dostupnosť množstva živín tým, že zosilňuje aktivitu enzýmov. Sušenie na slnku je prastarým spôsobom konzervovania potravín, ktorý živiny uchováva a dokonca ich množstvo zvyšuje. Mali by sme sa ale vyhýbať potravinám spracovaným metódami, medzi ktoré patria vysoké teploty vrátane pasterizácie, sušenia za vysokých teplôt, spracovania obilia za vysokých teplôt a tlaku (extrudovanie) a tiež olejom získavaným extrakciou za vysokých teplôt a pomocou rozpúšťadiel. Za celým zázrakom kvasenia stoja mikróby druhovo príbuzné či totožné s tými, ktoré máme sami v našom tráviacom ústrojenstve. Kvasené potraviny nám prospievajú vlastne aj spätne: posilňujú náš črevný mikrobióm - to spoločenstvo malých bytostí vnútri nás. Týchto máme v sebe viac, ako je buniek nášho tela - črevné mikróby sú totiž oveľa menšie ako ľudské bunky. Naša črevná sústava je vstupnou bránou do nášho tela a jej povrch je väčší ako ten našej kože. Je teda pochopiteľné, že tráviaca sústava je veľmi úzko previazaná s obranným imunitným systémom. Platí, že čím je črevná mikroflóra zdravšia, tým sme aj my voči chorobám odolnejší a celkovo zdravší.

Prečítajte si tiež: Recepty z husacej pečene

Kváskový chlieb vs. drožďový

Done­dávna sa pri kys­nutí ces­ta nepouží­val z drož­dia vyrobený kvá­sok ale divo vypesto­vaný kvások, o ktorý sa starali v každej domác­nos­ti či pekárni. Zák­ladom takého­to kvásku sú jed­nobunkové bytosti pri­rodzene sa vysky­tujúce v pro­stredí, na zrne a na koreňoch rastlín. Tieto rôznorodé mikroor­ga­nizmy pre nás dokážu spra­covať obil­nú mú­ku oveľa dokonale­jšie ako jeden kmeň kvas­níc nachá­dzajúci sa v droždí. Okrem iného, dokážu pod­statne znížiť obsah lep­ku. Droždie sa zača­lo použí­vať pre­to, že pod­ni­eti rých­le a ľahko pred­ví­dateľné kysnu­tie, ktoré nemusí pre­biehať na dva razy, ako je tomu u kvás­ku - výrob­covia potom ľahšie dodrži­ava­jú zabehnutú nor­mu. Avšak, prá­ca chvat­ná málo plat­ná: naše telo po­tom zís­ka z chle­ba oveľa menej živín. Droždie nezvlá­da roz­ložiť všetky ne­prospešné látky, ktoré sa v zrne prirodzene vysky­tu­jú - pri­na­j­menšom pri celozrn­nom pečive je dô­ležité použiť doma chovaný divý kvá­sok.

Odporúča sa použí­vať rôzne druhy celozrn­ného obil­ia, ale s dôležitým varovaním. Fos­for v otrubách celých zŕn je viazaný v látke zvanej kyseli­na fytová. Kyseli­na fytová sa viaže so žele­zom, váp­nikom, horčíkom, meďou a zinkom v črevnom trak­te a bráni ich vstre­bá­va­niu. Celozrn­né obilie tiež obsahu­je inhibí­to­ry (rušiče) enzý­mov, ktoré môžu narušiť tráve­nie obil­ia. Tradičné spoločnos­ti obvyk­le svo­je obilie pred konzumá­ciou namáčali či fer­men­to­vali, čo sú pos­tupy, ktoré neu­tral­izu­jú fytá­ty a inhibí­to­ry enzý­mov a majú ten úči­nok, že natrávia obilie tak, aby všetky jeho živiny boli dos­tup­né. Klíčením, namáčaním cez noc a staro­módnym kva­sením kváskom možno docieliť tohto pro­ce­su natrá­venia v našich vlast­ných kuchy­ni­ach.

Chlieb ako dar

Chlieb je viac ako len základ­ná potra­vina za pár eur zo sa­mo­ob­sluhy: ctili sa ním hos­tia, je to boží dar! Peče­nie chle­ba býva­lo niekedy hrdou výsadou slo­bod­ných ľudí. V koreňoslovných slovníkoch sa dočí­taš, že anglické vý­ra­zy pre šľachti­cov, pre paniu a pána, úzko súvisia s chle­bom. Slová „lady“ a „lord“ obsa­hujú staroan­glický slovný koreň „hlaf“, ktorý má v sú­čas­nej anglič­tine tvar „loaf“, s výz­namom: peceň (chle­ba). Pôvod­ný tvar slo­va lady do­slova zna­me­nal „tá čo pečie chlieb“ a slo­vo lord sa v pôvod­nej podobe vyk­ladá ako „stráž­ca chle­ba“ - bolo to oslove­nie pre gaz­du - hospodára. Slo­bo­da súvisí so samo­správou a hmot­nou a duchov­nou sebestačnosťou - s nezávis­losťou na cud­zích pánoch. Pred nás­tupom feu­dal­iz­mu sme žili v rodovej demokracii - v spoločnos­ti dedín a občín, kde každý muž a žena spravu­jú­ci vlast­nú hospodársku jed­notku boli slobod­ný­mi ľuď­mi. Znak­mi šľachty sú práve slo­bo­da a samo­sprá­va - hrdých a slo­bod­ných ľudí dopre­vádza­li dlhé vlasy a po­bočná zbraň, v staršej dobe sek­era či pal­i­ca. Šľach­ta súvisí so šľacht­ením: s vlast­ným rodom, ras­tom, rozvo­jom a zu­šľach­ťo­va­ním. Slo­bo­da nie je právom - ona je výsadou, na ktorú tre­ba vyrásť, vyspieť, dozrieť. Pred­pokladom slo­body je pochope­nie samého seba - chá­panie sa, pri­jí­manie sa, vlast­ná celistvosť. Do celku nás prepá­ja duša, telo a duch. Ako celiství a spo­jení s vlast­ným telom, zemou, prí­tom­nosťou - vtedy sme vedomí - vtedy vieme!

Cesta k slobode a zdraviu

Keď vykročíš k slo­bode - keď sa vzchopíš a pre­vezmeš zod­poved­nosť za vlast­né zdravie a stravu - tvo­je telo ťa samo navedie k tomu, čo je pre teba zrov­na dobré jesť. Dobrý spô­sob pre prečis­te­nie je dočas­né úplné vylú­čenie biele­ho peči­va, bielej ryže a rafi­no­vaných potravín: ole­jov a cukru. Môže to byť výzvou! Oveľa ľahšie býva vylúčiť zo svo­ho jedál­nič­ka mäsové výrobky: na ne totiž nebý­va vytvorená sil­ná závis­losť. Pod­sta­tou škodlivosti a návykovosti výrobkov z bielej múky a biele­ho cukru je prud­ký výkyv hla­di­ny cuk­rov v kr­vi a násled­ný stav opo­je­nia, ktorý vyvola­jú. Cukry sa dostanú do krvi príliš rých­lo, lebo ich neza­brz­dia iné lát­ky, ktoré v prirodzenej strave cukry dopre­vádzajú. Rafi­nované - prečis­tené - prie­myselné výrobky sú zbavené min­erálov, vita­mínov a en­zý­mov, kto­ré sú nevy­h­nut­né pre správne stráve­nie cukrov. Pri trávení musia byť po­tom tieto chýba­júce výživové zložky dodané z telesných zásob. Koho by napad­lo, že na tanie­ri môže byť chy­ba nie len u mä­sa, ale v prílo­he? Že nie vajce je ťažkosťou, ale biely chlie­b? Dôvod, prečo sú obchody plné biele­ho pe­čiva, ces­tovín, cu­kroviniek a sladených nápo­jov je ten, že tieto dlho vy­držia na poli­ci­ach a v skladoch. Za choro­by, ale aj za niče­nie ži­votného prostre­dia, môže viac ako jede­nie pocti­vých živo­číšnych výrobkov práve mono­kultúrne pesto­vanie obil­nín a stru­kovín a do­pyt po výrob­koch z nich: po bielej múke, bielej ryža, sóji, cukre či rafi­no­vaných ole­joch. Sprá­vne vedené pasienky môžu Zemi pro­spievať!

Pôst a spoločné jedenie

Výborným pomoc­níkom pri zmene stravo­vacích zvy­kov je spomenutý jednodňový pôst. Na za­čiatku si to pýta pevnú vôľu, neskôr to už pôjde samo: telo si zvykne a raz za čas si samo očis­tu vypý­ta. V deň pôs­tu ne­bývam hlad­ný a čo viac, do­sta­vujú sa prí­jem­né poc­i­ty šťas­tia. Pôs­tom sa čistí nie len telo ale aj duch. Skús raz obedovať ako vte­dy, keď hostiny boli lie­čivým­i slávnosťa­mi. Vtedy, keď nebol každý zvlášť pono­rený do svo­ho osob­ného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spolo­čného - veď sme jed­na veľká rod­i­na! Obe­to­vali sme jed­lo spoločné­mu celku, zo spoločných mís sme si lyži­cou na­čie­rali, zdieľali sme pokr­my. Videli sme, ako sme si všet­ci podob­ní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a potre­by spolu vzájomne pre­vi­azané, v kole dáva­nia a pri­jí­ma­nia… Sku­točným bohat­stvom je zdravie a živé napĺňa­júce vzťa­hy - tak si dopra­jme!

Prečítajte si tiež: Domáca husacia paštéta pre gurmánov

Živočíšne tuky a ich význam

V časoch poľnohospodárstva si ľudia najviac cenili živočíšne tuky - mali na to dobrý dôvod: svoje veľa-tisícročné skúsenosti. V týchto tukoch je obsiahnutých veľa živín nevyhnutných pre zdravý vývoj človeka - živín, ktoré si ľudské telo z rastlinnej potravy vytvoriť nedokáže alebo dokáže len veľmi obmedzene. Naši predkovia vtedy vedeli, že pre silu a zdravie celého kmeňa je potrebné, aby predovšetkým mladomanželia, tehotné ženy a deti dostávali túto hodnotnú potravu. Dokonca to siahalo až tak ďaleko, že boli kvôli tomu ochotní podnikať ozbrojené výpravy či nasadiť vlastný život pri nebezpečnom love. Neskôr, v časoch poľnohospodárstva a chovu dobytka boli najväčším majetkom stáda dobytka - a tí, čo ich pásli a strážili ich, požívali veľkú úctu. Napríklad sviniar - lesný pastier svíň - bol v stredoveku váženým a uznávaným človekom, podobne aj bača.

Obrat v názore na tuky

Názor na tuky sa obrátil v dobách priemyselného hospodárstva. Stroje umožnili ľahko obrobiť veľké polia a dopestovať aj veľké množstvo zrna a olejnatých semien. Lacnejšie ako preháňať zvieratá po pasienkoch bolo držať ich v maštali a kŕmiť pokosenou suchou trávou, zrnom a olejnatými semenami. Prvým dôsledkom je, že tuk a mlieko zvierat, ktoré sa neživia vonku ich prirodzenou potravou nie sú tak zdravé a hodnotné ako živočíšne výrobky pochádzajúce od ich šťastnejších príbuzných. Druhým dôsledkom bolo, že priemysel sa musel starať aj o odbyt nových rafinovaných rastlinných olejov a tukov. V záujme týchto spoločností bolo podporovať a platiť vedecké štúdie, ktoré by očiernili živočíšne tuky v prospech rastlinných olejov a margarínov. Ruka v ruke z tým šla široká masmediálna kampaň vychvaľujúca hydrogenizované margaríny ako zdravé pre srdce. Dnes vieme, že vtedajšie margaríny, teda stužené rastlinné oleje, boli vyslovene jedovaté.

Husacie hody a ich alternatívy

Jeseň je obľúbenou sezónou gurmánov. Okrem tekvíc a vína sú to aj husacie hody, ktoré robia toto obdobie doslova magické. Tradícia husacích hodov sa spája so svätým Martinom Tourským. História husacích hodov vo vyhlásenom slovenskom Slovenskom Grobe sa viaže s hospodárskou krízou na začiatku 20. storočia. Územie obce bolo pokryté jazierkami a močariskami, čo je pre husi a kačky dokonalé prostredie. Každý piatok sa tak piekli husi v hlinených nádobách určených na pečenie chleba. Takto gazdiné dokázali vypiecť operenca do krásnej zlatohnedej farby a gurmánsky chrumkavej kože. Pečené husi a kačice sa stali tak vyhlásenými, že si postupne gazdiné museli zaobstarať vlastné pece, pôvodne piekli u pekára. Začali hostiť mlsných záujemcov vo vlastných obývačkách, postupne vyčlenili špeciálnu miestnosť len pre hostí. Dnes sú husacie hody najmä o udržiavaní tradícií. A sú skutočne populárne. Jesenný gurmánsky zážitok si každoročne užívajú všetky generácie. Zaujímavosťou je, že sa husacie a kačacie hody stali tak vyhlásenými, že zahraniční turisti považujú husacinu za Slovenské národné jedlo. Je to z toho dôvodu, že sa na jeseň pečú husi z južného Slovenska tradičnými spôsobmi a výsledná chuť je absolútne odlišná od tej, ktorú majú husi či kačky zo supermarketov.

Jesenné tradičné hodovanie sa síce nazýva husacie, no bežne sa rozhodujeme medzi husou a kačkou.

  • Hus: Mäso je menej mastné a má charakteristickú výraznejšiu chuť než kačica. Mäso je tmavšie a môže byť suchšie. Je väčšia, teda má aj viac mäsa. Vzhľadom k nižšiemu obsahu tuku môže byť jej príprava náročnejšia na dosiahnutie šťavnatosti.
  • Kačica: Toto mäso je šťavnatejšie, mastnejšie a mäkšie s mierne sladkastým nádychom. Je známe svojou jemnou a lahodnou chuťou. Je menšia a ideálna pre menšie skupiny hodujúcich. Kačacie mäso sa často smaží alebo pečie s kožou, aby sa zachovala jej šťavnatosť.

Vzhľadom na väčšie množstvo tuku, jednoduchšiu prípravu a veľkosti operenca preferujeme skôr kačicu než hus. Pri výbere husi alebo kačky na pečenie vám pomôže, ak sa budete vedieť zorientovať aj podľa plemena. Každé môže mať inú chuť mäsa, veľkosť a obsahovať iné množstvo tuku. Toto sú niektoré z najobľúbenejších plemien husí a kačíc na pečenie:

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť restovanú husaciu pečeň

  • Toulouská hus: Je to tradičné francúzske plemeno známe pre svoje lahodne chutné mäso.
  • Pekinská kačica: Je asi najznámejšie plemeno kačice na pečenie, s jemným a mäkkým mäsom.
  • Kačica Rouen: Toto plemeno má mäso podobné mallardskej kačici, no kačice sú väčšie a majú viac tuku.
  • Kačica Barbarie (alebo pižmovka): Je menej mastná v porovnaní s inými plemenami kačíc a má pevnejšiu textúru mäsa.

Pri výbere husi alebo kačice na pečenie je dobré zohľadniť množstvo tuku, pretože niektoré plemená môžu byť mastnejšie ako iné. Husacie a kačacie mäso má sklon byť mastnejšie ako iné druhy hydiny. Hus je v kulinárskom svete považovaná za jedno z najluxusnejších mäsitých pokrmov. Upiecť si hus v štýle husacích hodov v prvom rade znamená zabudnúť na hus zo supermarketu. Musíte si dať tú námahu a vyhľadať lokálneho farmára. Vyhlásene husi sú na južnom Slovensku, z tejto lokality kupujú husi aj majstri zo Slovenského Grobu. Skúsení šéfkuchári odporúčajú ako hus tak kačicu piecť skôr po častiach. Dôvod je ten, že rôzne časti operenca sú dokonale upečené v rôzny čas.

Husacie hody bez husacej pečene, by neboli husacie hody. Táto svetová delikatesa sa servíruje ako predjedlo. Má bohatú krémovú chuť a dokonale sa hodí s čerstvo upečenému chlebu. Pečeň musí byť dôkladne zbavená žiliek a tepelne sa upravuje ponorená do husacieho tuku. Ako príloha k hlavnému chodu môže byť už spomenutý chlieb, no populárnejšie sú zemiakové lokše. Ako inak, omastené tukom z husi alebo kačice. Nesmie chýbať nakladaná zelenina, uhorky, kapusta alma papriky, či baranie rohy. Ako teplá príloha sa servíruje červená dusená kapusta, ktorá je pripravená na sladko. Sladkou bodkou sú štrúdle. Zvyk podávať jablkovú štrúdľu na husacích hodoch pravdepodobne pochádza z kombinácie kulinárskych tradícií strednej Európy. Husacie hody sa konajú na jeseň, čo je tiež sezóna zberu jabĺk. Ostatne, je to skutočne porcia pre skupinu ľudí.

Alternatívy husacích stehien:

  • Stehná v portskom víne: Stehná sa marinujú v marináde z portského vína, cesnaku, čerstvého rozmarínu a korenia.
  • Ázijské kačacie stehná: Stehná sa marinujú v sójovej omáčke, mede, cesnaku, zázvore a chilli. Pečú sa v rúre a podávajú s ryžou alebo rezancami.
  • Prsia na pomarančoch (Canard à l’orange): Kačacie prsia sa pečú do chrumkava, omáčka sa pripravuje z pomarančov, cukru, octu a vývaru.

Pomenovanie Mulard, čo je skutočný názov husokačky, je kačica vyšľachtená vo Francúzsku. Miestni gurmáni sa do šľachtenia pustili, aby získali väčšiu pečeň operenca. Lahodné mäso je doslova vedľajší produkt. Rodičmi sú kačica Barbarie a kačica pekinská.

Zladenie jedla s nápojmi

Dokonalá hostina? Nesmie chýbať zladenie jedla s nápojmi. Taktika pre výber je jednoduchá. Nápoje musia vyvážiť chodový profil jedál. K predjedlám, teda najmä k husacej pečeni, sa hodia dezertné vína. Samotná pečeň má mierne sladkastú chuť, preto takýto výber. Víno by malo mať vysoký zvyškový cukor a primeraný obsah kyseliniek. Siahnuť môžete po ľadových vínach alebo sa spoľahnúť na overený Tokaj. K samotnej husi či kačke? Dnes sa striktným pravidlom o výbere vína podľa farby mäsa riadi len málo kto. Myslite však na to, že husacie hody sú aj o „ťažkých jedlách“ preto skôr vyberajte svieže vína, možno trochu viac kyselkavé. Z bielych vín nespravíte chybu s rizlingom alebo chardonnay, z tých červených bude dobrou voľbou Pinot Noir, teda Rulanské modré, alebo merlot.

  • Jablkový mušt: Svojou prirodzenou kyslosťou a ovocnými tónmi dobre vyváži tučnosť husacieho mäsa. Môžete si vybrať aj iné ovocné mušty.

Ako si užiť husacie hody

Husacie hody si môžete vychutnať s priateľmi alebo kolegami v niektorej z reštaurácií, ktoré ponúkajú jesenné menu. Alebo si môžete toto hodovanie spraviť presne podľa seba. Doma, na chate alebo kdekoľvek, kde sa budete vedieť realizovať a bude dostatok miesta pre početnejšiu skupinu.

  • Pripravte sa: Ako sme už v časti o tom, ako sa hus pečie spomenuli, upiecť hus trvá dva dni. Myslite na to. Lokše sú hotové skôr, no sú pomerné prácné, kapusta udusíte rýchlo. Náš tip však je, mať všetky prílohy aj štrúdľu hotové už deň vopred. Hus dopečte tak, aby ste ju z rúry mohli položiť rovno na stôl.
  • Prehľadné pozvánky: Ak rozposielate pozvánky, uveďte všetky dôležité informácie. Buďte struční a všetko komunikujte jasne. Aby hostia nemuseli premýšľať kedy vlastne majú prísť. Počítajte s tým, že hostia budú postupne prichádzať približne hodinu od času uvedeného na pozvánke. Pripravte na ten čas welcome drink.
  • Stolujte neformálne: Husacie hody si najviac vychutnáte, keď sa pri jedle uvoľníte. Inými slovami, pokojne povzbuďte hostí, nech jedia rukami. Musíte preto okrem tradičného stolovania pripraviť aj misky s citrónovou vodou na umývanie a dostatok utierok.
  • Neplytvajte: Rovnako riad a poháre by nemali byť jednorazové. Okrem toho, že nechcete produkovať zbytočný odpad, chcete hosťom ponúknuť istú úroveň pohodlia a noblesy.
  • Pitný režim pre všetkých: Myslite aj na šoférov. Okrem dostatku vína zabezpečte aj dostatok nealka. Dokonca aj milovníci vína, si počas večere radi doprajú pár pohárov vody.
  • Extra zábava: Samotné hodovanie je veľmi príjemné, no netrvá večne a vy chcete svojich hostí zabávať celý večer. Zabezpečte preto hudbu, spoločenské hry, či ak robíte väčšiu akciu aj foto kútik. Tematické plátno a pár rekvizít sa dajú dnes jednoducho aj požičať.

Po husacích hodoch môže ostať veľa zvyškov. Môžete ich vynaliezavo využiť, aby ste minimalizovali odpad a maximálne zužitkovali to, čo ste pripravili.

  • Husacia polievka: Zvyšky mäsa a kosti môžete využiť na prípravu výdatnej polievky.
  • Šaláty s husacinou: Nakrájajte zvyšné mäso na tenšie prúžky a pridajte do zeleninových alebo ovocných šalátov.
  • Husací tuk: Tuk, ktorý zostane po pečení husi, je vynikajúci na varenie a pečenie.

Zdravie a výživa: Rozhovor s odborníčkou

Jesť ryby alebo iné mäso? Klasické maslo alebo rastlinné náhrady? Ktoré oleje používať a ktorému tuku sa vyhýbať? Koľko krokov denne treba prejsť a ako sa majú správne počítať? Odpovedá dlhoročná lekárka internistka a odborníčka na obezitu a chudnutie Kateřina Cajthamlová.

Prečo vlastne potrebujeme mať optimálny krvný tlak?

Aby sa nám prekrvovali orgány. Ak tlak príliš klesá, orgány sa prekrvujú nedostatočne, ak príliš stúpa, orgány sa môžu zničiť.

Ako správne merať krvný tlak?

V prvom rade musí človek v pokoji sedieť asi 10 minút. Nemá zmysel merať ho, hneď ako prídete domov, k lekárovi či po fyzickej námahe. Zároveň človek musí mlčať, pokojne dýchať, ideálne je mať zatvorené oči.

Čo ak lekár nameria vyšší tlak?

Ak lekár takému pacientovi zistí normálny tlak, je to v poriadku. Ak však nameria vyšší tlak, nemal by z toho hneď robiť závery, ale počkať a zmerať tlak s odstupom ešte aspoň dvakrát. Mimochodom, vysoký krvný tlak môže mať veľmi veľa príčin. Ak ho chce lekár liečiť, musí nájsť tú správnu.