Film Marhuľový ostrov diváka vtiahne do víru vášní. Dej sa odohráva na južnom Slovensku, na samote ukrytej v marhuľových sadoch, a rozpráva podmanivý príbeh ženy skúšanej životom plným vášne, krutosti osudu a nespútanej lásky. Je to príbeh silnej ženy, ktorá miluje a túži byť milovaná - tak ako my všetci.
Základná zápletka
Na opustenej samote ukrytej v marhuľovom sade sa odohráva príbeh mladej ženy, ktorá rozpúta vášne medzi dvoma bratmi. Nikto z okolia netuší, čo sa medzi nimi deje, obyvatelia blízkej dediny sledujú ich životy z diaľky, z tepla svojich domovov. Jediným svedkom ich utajenej a prudko prebudenej lásky, ktorá ich beznádejne ženie k tragickému koncu, je len nádherná príroda v okolí dunajských ramien. Svitania a západy slnka, horúce leto, zrelé marhule, široký, lenivo tečúci Dunaj a láska vo všetkých jej tragických, no i komických polohách sa spoja do jedného celku a ponúknu divákovi výtvarne i obsahovo sugestívny film. Film veselo i vážne rozpráva o dvoch národoch, dvoch odlišných kultúrach, ktoré hrou osudu žijú vedľa seba a nikde inde už žiť nemôžu.
Príbeh lásky a hľadania
Hrdinkou príbehu je mestská žena Babika, ktorá stretne muža z juhoslovenského vidieka a zamiluje sa doňho. Keď sa ich stretávanie preruší, Babika sa ho vydá hľadať. Zavedie ju to až na slovensko-maďarské pomedzie, na majer, kde muž žil. Teraz tam však zostali už iba jeho dvaja synovia - Lajcsi a Jancsi. Spočiatku to neplánuje, ale napokon s nimi Babika zostane. A začne ju priťahovať starší Lajcsi, ktorý sa vraj podal na svojho otca. Napokon sa za neho vydá. Príbeh sleduje vášeň troch mužov k jednej osudovej žene a jej lásku k nim, so všetkými strasťami a radosťami, ktoré dokáže priniesť len život. Slunce, vůně dozrávajících meruněk a hledání vlastního štěstí si vás získají v příběhu silné ženy.
Herecké výkony a réžia
Strhujúci i dojemný, silný príbeh prináša krásny herecký koncert Szidi Tobias o moci vášne a neskutočnej hĺbke lásky, dávajúci mestskej dívke, ktorú okrem osamelosti celkom nič netrápi, silu zvoliť a prijať krutý osud. Scenár, napísaný doslova na telo, dal vyniknúť celej škále polôh Szidinho herectva, ktoré je nedocenené.
Režisér Peter Bebjak mal doteraz skúsenosti s televíznymi formátmi, ale Marhuľový ostrov je pre neho prvý celovečerný kinofilm. V spolupráci s kameramanom Martinom Žiaranom tu zvolil zaujímavé kompozičné riešenia a inscenoval viacero pôsobivých scén. Rozprávanie spontánne vďaka postavám Lajcsiho a Jancsiho, ktorí sú výborne obsadení. Attila Mokos opäť zúročil svoj výrazový potenciál a nesileným spôsobom stvárnil mačovsky založeného chlapíka, ktorý bez problémov zapadá do dedinskej komunity.
Prečítajte si tiež: Peter Bebjak a jeho Marhuľový ostrov
Audiovizuálna stránka
Snímka s divákom komunikuje najmä v rovine zmyslov. Svitania a západy slnka, horúce leto, zrelé marhule, široký, lenivo tečúci Dunaj - to všetko sa spája do jedného celku. Dobre sa počúva aj hudba, akurát vzniká dojem, že je nadužívaná. Tvorcovia po nej pričasto siahajú, aby podčiarkli emocionálne vyznenie udalostí a už beztak výraznej obrazovej atmosféry.
Kritika a zamyslenie
Úvodné scény filmu sprevádza poeticky ladený komentár Babiky/Szidi Tobias, ktorý sa snaží opísať hrdinkine pocity a zrod jej lásky. Miestami pôsobí až gýčovo. Našťastie, tvorcovia od tohto postupu včas ustúpili.
Problematickým sa javí najmä koncept postáv a s tým súvisiace rozprávanie. Babike totiž chýba zázemie, divák netuší, odkiaľ vychádza, kde pracuje, čo má nažité vo svojom pôvodnom svete. Jednoducho sa objaví a vrhá sa do vzťahov. Vlastne všetky ústredné postavy sa tu nechajú vláčiť citmi a pudmi, akoby odovzdané osudu. S tým súvisí aj redukcia rozhovorov. Nemusela byť na škodu, keby to opäť neubližovalo postavám. Ich správanie sa zjednodušuje a niekedy pôsobí nemotivovane. Akoby hrdinov odrazu prepadlo nejaké volanie, túžba či nálada a oni sa tomu podvolili. Rozhodovanie má podobu prudkých rezov, bez príprav, bez uvažovania, bez slov.
Marhuľový ostrov sa zaradil k tým slovenským filmom, ktoré ukazujú, že sme ľudia silných emócií, prepojení s krajinou, potužovaní alkoholom a v povahe máme akosi zakorenené baladické cítenie. Táto snímka sa opäť viac orientuje na kochavé zobrazovanie krajiny, atmosféru a emocionálne výbuchy postáv ako na presvedčivé prenikanie dovnútra vzťahov a uvažovania ľudí, ktoré sa v tunajších končinách nevidí často. V tomto smere nie je film Marhuľový ostrov svojbytným ostrovom.
Prečítajte si tiež: O filme Marhuľový ostrov
Prečítajte si tiež: Recenzia: Peter Bebjak – Marhuľový ostrov