Slovenská republika, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, upravuje predaj potravín, vrátane domácich cestovín, prostredníctvom rozsiahlej legislatívy. Táto legislatíva sa zameriava na zabezpečenie bezpečnosti potravín, ochranu zdravia spotrebiteľov a informovanosť o produktoch. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové aspekty predaja domácich cestovín na Slovensku, vrátane predaja z dvora, legislatívnych zmien týkajúcich sa dátumu minimálnej trvanlivosti a rozdielov medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby.
Domáce cestoviny a slovenský trh
Na slovenskom trhu pôsobí množstvo výrobcov domácich cestovín, od malých rodinných firiem až po väčších producentov. Jedným z príkladov je rodinná firma MIGAMI s.r.o., ktorá vznikla v roku 2015 v Slovenskom Grobe. Táto firma ponúka široký sortiment domácich cestovín, vrátane bezvaječných, vaječných, celozrnných, semolinových, strukovinových (fazuľových, hrachových a šošovicových), ražných, pohánkových, špaldových a amarantových cestovín, pričom z každého druhu múky vyrába 18 tvarov. V ich ponuke nájdeme vlásenky, niťovky, polievkové rezance, tarhoňu malú, abecedu, mušličky, malé, stredné aj veľké fliačky, rezance, mušle veľké, malé aj veľké kolienka, vrtuľky, tarhoňu, slovenskú ryžu a tagliatelle. Múku na výrobu cestovín nakupujú u slovenských výrobcov, ako sú MLYN ZRNO a Mlyn PD Sokolce.
Podpora slovenských výrobkov a výrobcov je dôležitá pre udržanie a rozvoj domáceho potravinárskeho priemyslu. Iniciatívy ako "Ochutnaj #praveslovenske" majú za cieľ propagovať kvalitné slovenské potraviny a ich výrobcov.
Predaj z dvora: Alternatívna cesta pre domácich producentov
Premýšľate nad podnikaním a máte radi prácu v záhrade? Možno tomu neuveríte, ale všetky spomenuté činnosti je možné zosúladiť do tzv. predaja z dvora. Predaj z dvora predstavuje alternatívny spôsob predaja potravín, ktorý umožňuje malým producentom predávať svoje výrobky priamo spotrebiteľom. Domáce cestoviny môžu byť tiež predávané týmto spôsobom, avšak za dodržania určitých pravidiel a legislatívnych požiadaviek.
Čo je predaj z dvora?
Predaj z dvora je presne definovaný a predávajúci musí byť prvovýrobca. Môže ísť o predaj produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu, prípadne výrobkov. Musí však ísť o predaj vo vlastnom mene, na vlastný účet a konečnému príjemcovi. Ak predávate produkty, na ktoré ste si kúpili suroviny, porušujete pravidlá. Budete si musieť založiť živnosť aj prevádzku, pretože prestávate byť prvovýrobcom.
Prečítajte si tiež: Overený recept
Legislatíva a predpisy pre predaj z dvora
Predaj z dvora sa riadi Nariadením vlády SR č. 100/2016, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 360/2011 Z.z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarňam.
Ak predávate z dvora ako nepodnikateľ postačí, ak budete pri predávaní tovaru vystavovať len príjmové doklady a budete si viesť evidenciu príjmov aj výdavkov. Predaj z dvora nevyžaduje povolenie na podnikanie, a preto ani registračnú pokladnicu. Nutnou podmienkou je ale registrácia na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z.z. ustanovuje požiadavky na niektoré prevádzkarne (s malým objemom výroby) a hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, pričom prevádzkovateľ (aj FO-nepodnikateľ) je na vykonávanie činností ustanovených týmto nariadením vlády osobitne zaregistrovaný alebo schválený podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti.
Ak FO - nepodnikateľ nebude sústavne vykonávať činnosť a prioritne za účelom dosahovania zisku, tak sa podľa § 3 ods. 4 živnostenského zákona takáto činnosť nepovažuje za živnosť a nie je ani podnikaním podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pretože nie je naplnený znak účelu a obvykle ani sústavnosti.
Obmedzenia množstva predávaného tovaru
Legislatíva stanovuje limity na množstvo tovaru, ktoré je možné predať formou predaja z dvora za rok. Medzi tieto limity patrí:
Prečítajte si tiež: Tipy na pečenie špaldového pečiva
- Zrno obilnín, z každého druhu do 500 kg
- Zrno pohánky, ciroku, prosa a kultúrnych druhov láskavca do 500 kg
- Suché strukoviny do 500 kg
- Olejniny do 500 kg
- Konzumné zemiaky do 2 000 kg
- Hlúbovú zeleninu do 2 000 kg
- Plodovú zeleninu, z každého druhu do 500 kg
- Koreňovú zeleninu, z každého druhu do 500 kg
- Cibuľovú zeleninu do 200 kg
- Strukovú zeleninu do 300 kg
- Listovú zeleninu do 150 kg
- Jadrové ovocie do 2 000 kg
- Kôstkové ovocie do 1 000 kg
- Bobuľové ovocie vrátane hrozna stolového alebo muštového na priamy konzum do 250 kg
- Škrupinové ovocie nelúpané do 700 kg
- Byliny do 50 kg
- Pestované huby do 50 kg
- Spracované ovocie do 1 250 kg hmotnosti suroviny, najmä lekvár, džem, kompót
- Spracovanú zeleninu do 1 250 kg hmotnosti suroviny, najmä nakladanú zeleninu, sterilizovanú zeleninu
- Kvasenú kapustu do 500 kg hmotnosti suroviny
- Pestované konzervované huby do 50 kg hmotnosti suroviny
- Pestované sušené huby do 50 kg hmotnosti suroviny
- Sirupy, ovocné šťavy a zeleninové šťavy do 1 250 kg hmotnosti suroviny
- Sušené kuchynské byliny do 50 kg hmotnosti suroviny
- Spracované produkty z obilia a zemiakov do 400 kg hmotnosti suroviny, najmä lokše, pagáče, cestoviny
- Pochutiny na báze spracovaného ovocia a zeleniny do 100 kg hmotnosti hotového výrobku, najmä sušené ochutené semená olejnín
- Ovocné čaje a ovocné octy do 200l
Čo môžete a nemôžete predávať?
Ak chcete predávať vajíčka, musíte mať zaregistrovaný chov na veterinárnej správe. Rastlinné produkty môžete predávať v surovom stave, prípadne ich môžete spracovávať v kuchyni na vlastnej farme. Takto môžete ponúkať napr. aj kompóty, zeleninové šťavy, lekvár, pagáče, lokše alebo sirupy. Musíte byť ale držiteľom potravinárskeho preukazu. V prípade rastlinných produktov je nutné evidovať množstvo, dátum a druhy.
Predaj mlieka je špecifický podobne, ako predaj vajec. Okrem podmienky evidovania chovu na veterinárnej správe, máte stanovenú aj kvótu. Čakajú na vás aj prísne hygienické nariadenia a množstvo potrebnej administratívy, ktorej sa nevyhnete. Predaj mlieka musí prebiehať v inej miestnosti, ako chováte zvieratá. Priestor musí byť vybavený chladiacim zariadením. Mlieko je možné predať aj do tzv. zberní, resp. prevádzok, ktoré sa sústreďujú na jeho spracovanie. Rátajte však ešte s prísnejšími hygienickými nariadeniami.
Tieto produkty predávať nesmiete:
- Filetované ryby
- Ovocné šťavy
- Výrobky z mlieka - tvaroh, syr, maslo
- Balené a roztriedené vajíčka
- Klobásy, párky a ďalšie mäsové produkty
- Balenú, krájanú a lúpanú zeleninu
Dôležité upozornenia
Ryby môže prvovýrobca dodávať len z vlastných fariem akvakultúr - teda chované. Nemôže dodávať aj ryby lovené na vodných tokoch. Komerčný lov rýb z vodných tokov nie je podľa zákona č. 216/2018 Z.z. Prvovýrobca dodávajúci med z vlastnej produkcie priamo konečnému spotrebiteľovi nemôže vyrábať a dodávať aj medovinu. Nariadenie 360/2011 Z.z ustanovuje hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov. Nariadenie vlády 360/2011 neupravuje, či do výrobkov vyrobených podľa § 7a je alebo nie je možné pridávať iné zložky. Z praktickej aplikácie však vyplýva, že bez pridania inej zložky, ktorá nepochádza z vlastnej pestovateľskej činnosti, napr. soli do cesta, by bol výrobok pre spotrebiteľa chuťovo neakceptovateľný.
Predaj cez internet
V zmysle zákona 22/2004 patrí takáto komunikácia medzi služby informačnej spoločnosti, t.j. spadá pod elektronický obchod, ktorý je pre malé množstvá zakázaný.
Prečítajte si tiež: Korenie na steaky bez zbytočnej soli
Krmivo pre zvieratá
Nariadenie vlády SR č. 360/2011 v platnom znení ustanovuje požiadavky na priamy predaj potravín, nie krmív, konečnému spotrebiteľovi.
Dátum minimálnej trvanlivosti vs. dátum spotreby
Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby sú dva rôzne pojmy, ktoré sa často zamieňajú. Je dôležité rozumieť rozdielu medzi nimi, aby spotrebitelia vedeli, ako správne nakladať s potravinami a minimalizovať plytvanie.
Dátum minimálnej trvanlivosti
Dátum minimálnej trvanlivosti označuje obdobie, počas ktorého si potravina uchováva svoje špecifické vlastnosti (t. j. svoju predpokladanú kvalitu). Po uplynutí tohto dátumu môže potravina stratiť svoju chuť, vôňu a textúru, ale zvyčajne je stále bezpečná na konzumáciu, ak boli dodržané podmienky jej skladovania a obal je nepoškodený. Dátum minimálnej trvanlivosti sa z hľadiska bezpečnosti už jesť neodporúča. Ide o mrazené, konzervované a iné trvanlivé potraviny (napr. ryža, cestoviny, káva, čaj).
Dátum spotreby
Dátum spotreby označuje dátum, do ktorého je bezpečné potravinu konzumovať (zjesť). Po uplynutí tohto dátumu už potravina nie je zo zdravotného hľadiska bezpečná, t. j. konzumovať. Ide o čerstvé a rýchlo kaziacich sa potravín (napr. mäso, mliečne výrobky). Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú. Spotreby nemal zjesť, aj keď bol v chlade. Ak je celá skonzumovaná (napr. netrvanlivé mlieko), je nutné dodržiavať pokyny na skladovanie (napr. počtu dní po otvorení (napr. spotrebovať do troch dní po otvorení).
Zmeny v legislatíve týkajúce sa predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti
Od 1. júla 2022 je účinná novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá priniesla viaceré zmeny v oblasti predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Kľúčové zmeny
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí:
- Zákaz používania potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti ako zložiek pri výrobe potravín.
- Umožnenie predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Podmienky predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti
Pri predaji potravín „po záruke“ od 1. júla platí, že ak chce predajca predávať potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti, môže tak urobiť len ak sú splnené tieto zákonné požiadavky:
- Len ak sú takéto potraviny bezpečné (t. j. nesmú byť zdraviu škodlivé a musia byť vhodné na ľudskú konzumáciu).
- Len vo svojich vlastných prevádzkach (t. j. iba v prevádzke, v ktorej sa potraviny nachádzali pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti).
- Len konečnému spotrebiteľovi.
- Len ak sú takéto potraviny zreteľne oddelene umiestnené od ostatných potravín, pričom miesto predaja musí byť zreteľne označené týmito údajmi:
- Informácia, že ide o potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti.
- Upozornenie na skutočnosť, že chuťové alebo výživové parametre môžu byť zmenené.
- Informácia o poslednom znížení predajnej ceny.
- Najviac po dobu 45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti.
Cieľ novely zákona
Cieľom tejto novely je znížiť množstvo potravinového odpadu a umožniť spotrebiteľom nakúpiť potraviny za nižšie ceny. Podľa OSN, okolo 30% celosvetovo vyprodukovaných potravín sa neskonzumuje, ale skončí v odpade. Jedným z opatrení je európska legislatíva, ktorá umožní členským krajinám EÚ odstrániť z obalov vybraných trvanlivých potravín dátum minimálnej trvanlivosti.
Sebestačnosť Slovenska v potravinách
Predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory varujú pred zlým stavom v hrubej potravinovej sebestačnosti Slovenska. Tá totiž podľa nich dosahuje necelých 59 percent pri zarátaní výroby základných potravín. Ako navyše upozorňujú, bezpečná hranica sebestačnosti sa začína niekde pri hranici 80 percent.
Oproti predchádzajúcemu roku totiž údajne došlo k päť percentnému poklesu ponuky slovenských výrobkov v obchodných prevádzkach. K obrovskému prepadu došlo v tomto roku napríklad v ponuke mäsa, kečupov, lekvárov, olejov, mliečnych výrobkov, ale aj cestovín, pečivá, čokolády. Jediným pozitívom je nárast zastúpenia domácich dodávateľov pri kvasenej kapuste a zeleninových či ovocných štiav. Spotrebiteľský patriotizmus slovenského zákazníka je minimálny.