Maliny, egreše, josty, liesky, malinojahody, rôzne druhy bobuľového ovocia a v neposlednom rade rajčiny - všetky tieto plodiny si zaslúžia pozornosť v každej záhrade. Článok sa venuje ich pestovaniu, správnej starostlivosti a tipom, ako dosiahnuť bohatú úrodu.
Maliny: Obľúbené a nenáročné ovocie
Maliny sú obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú, preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia.
Výsadba malín
Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.
Starostlivosť o maliny
Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
Kedy vysádzať maliny?
Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla.
Prečítajte si tiež: Zdravé chudnutie po pôrode
Rez malín
Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.
Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi.
Oporné systémy pre maliny
Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.
Egreše: Chutné bobuľoviny s tradičným šarmom
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.
Odrody egrešov
Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať správnu pleťovú masku?
Výsadba egrešov
Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu.
Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.
Stanovisko a pôda pre egreše
V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde.
Kedy sadiť egreše?
Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar.
Rez egrešov
Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere.
Prečítajte si tiež: Ako zemiaky ovplyvňujú život divých zvierat
Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek.
Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.
Josta: Kríženec s mnohými výhodami
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých.
Vzhľad a pestovanie josty
Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád. Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy.
Stanovisko a výsadba josty
Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni. Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.
Starostlivosť o jostu
Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
Lieska: Orechy a estetika v jednom
Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov.
Pestovanie liesky
Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami. Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova.
Odrody liesky
Tento rod obsahuje približne dvadsať jednotlivých druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v miernom až subtropickom pásme. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti - dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad. Ker tejto odrody je často veľmi rozvetvený, vďaka čomu získame bohatý zber veľkých a chutných plodov. Potrebuje dostatok priestoru, rastie do výšky asi 4 metre, na šírku potom zaberie približne dva až tri metre. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči väčšine chorôb. Kultivar sa dorastá do pomerne veľkých rozmerov, a tak sa hodí skôr do väčších záhrad, parkov či iných priestranstiev. Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté. Používa sa na opeľovanie iných odrôd. Patrí medzi samoopelivé liesky. Červenolistá odroda liesky, ktorá sa využíva aj ako okrasná. Úroda býva bohatá, ker plodí stredne veľké orechy. Od ostatných odrôd sa Contorta líši skrútenými vetvičkami, ktoré pripomínajú vetvy krútené vŕby. V čase kvetu sa na kríku objavujú žlté, veľké jahňady.
Výsadba a využitie liesky
Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba. Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady. Do plotu volíme rýchlo rastúce, mrazuvzdorné a ľahko tvarovateľné odrody. Ani tak nie je nutné plot strihať niekoľkokrát ročne, ako je to pri iných druhoch. Kríky nevyžadujú použitie chemických prostriedkov na ochranu proti škodcom a chorobám, čo prispieva k udržateľnosti životného prostredia.
Prerezávanie liesky
Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.
Malinojahoda: Zaujímavý kríženec
Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov.
Vzhľad a pestovanie malinojahody
Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Rovnako ako každý druh však má svoje preferencie - pokiaľ malinojahode ponúknete optimálne podmienky pre rast.
Bobuľové ovocie: Zdravie a chuť v jednom
Bobule patria medzi najobľúbenejšie ovocie, a ich najväčší boom je hlavne v lete. Bodujú predovšetkým svojou vyslovene aromatickou chuťou. Pod pojmom bobule sú zahrnuté rôzne druhy ovocia. K spoločným znakom bobúľ patrí ich malý, okrúhly tvar a tiež mäkká konzistencia. Je nutné rozlišovať medzi bobuľami a bobuľovým ovocím. Z botanického hľadiska je napríklad paradajka bobuľou. Kvôli jej jednoročnosti sa však považuje za zeleninu.
Botanické hľadisko bobúľ
Treba totiž rozlišovať, či hovoríme o bobuliach laicky, hovorovo alebo z botanického hľadiska. Maliny a černice sú z botanického hľadiska takzvané súplodie kôstkovičiek a jahoda je takzvané plodstvo. Brusnice, egreše a čučoriedky sú ale pravé bobule, pretože ich dužina obklopuje semená. Aj paradajka sa z botanického hľadiska považuje za bobuľu. Keďže ale ide o jednoročnú rastlinu, patrí medzi zeleninu a nie k bobuľovému ovociu. Aj banány, kivi, melón, pomaranč a dokonca citróny v skutočnosti patria medzi bobule, rovnako ako tekvica, baklažán, paprika a cuketa spomedzi zeleniny.
Výhody konzumácie bobúľ
Malé a sladké bobule obsahujú životne dôležité vitamíny, predovšetkým vitamín C. Čerstvé bobule obsahujú najviac živín. Pretože ako veľa iných potravín, aj bobule strácajú pri zohrievaní, pečení alebo zaváraní väčšinu živín. Preto je potrebné bobule jesť čo možno najčastejšie priamo po zakúpení. Tieto drobné pochúťky sú plné minerálnych látok, vitamínov a rastlinných látok. Antioxidanty posilňujú náš imunitný systém a zachytávajú voľné radikály, ktoré by nám inak doslova spôsobili zostarnutý vzhľad. Každodenná porcia bobúľ nás tiež môže ochrániť pred rakovinou a ochoreniami srdcovo-cievneho systému, a okrem toho je to aj prevencia proti dne, reume a cukrovke. Bobule majú nízky obsah kalórií, vďaka poriadnej porcii vlákniny ale dokážu zasýtiť a okrem toho podporujú aj zdravie čriev.
Skladovanie a spracovanie bobúľ
Žiaľ, čím dlhšie sa bobule skladujú, tým viac prichádzajú o svoje vitamíny a živiny. Najzdravšie je teda konzumovať ich čo najskôr, ideálne hneď po odtrhnutí, čo platí pre väčšinu druhov ovocia. Pri zamrazení ihneď po zbere sa však takisto zachová väčšina živín a vitamínov. Hlbokozmrazené bobule teda môžu byť v konečnom dôsledku zdravšie ako čerstvé, ktoré sa dlho skladovali. Dávajte si však pozor, pretože niekedy sa do hlbokozmrazeného ovocia pridáva cukor. Preto si nezabudnite prečítať zloženie na obale. Ďalšou možnosťou je mrazom sušené ovocie: šetrným spôsobom sa pritom z bobúľ odstráni voda, čím sa predĺži ich trvanlivosť a zachovajú si väčšinu živín.
Jedovaté bobule
Nie všetky drobné, farebné bobule sú však zdravé. Práve naopak. Aj v našich zemepisných šírkach sa nájdu také, ktoré spôsobujú nepríjemné nevoľnosti a kŕče v žalúdku a (najmä pre deti) môže byť otrava nimi dokonca smrteľná. Medzi takéto bobule patrí baza chabzdová, brečtan, tis obyčajný, vranovec štvorlistý, vtáčí zob, bršlen európsky, zemolez obyčajný, kalina, imelovník, lykovec, cezmína, ľuľkovec zlomocný, skalník, kokorík mnohokvetý a posed.
Zloženie bobúľ
To trochu závisí od toho, z akého hľadiska sa na bobule pozrieme. Všetky totiž obsahujú rozmanité množstvá dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Najideálnejšia je preto zmes bobúľ, ktorá dodá telu optimálnu kombináciu živín. A keby sme si mali vybrať? Černice sú vďaka vysokému podielu antioxidantov skutočnou domácou superpotravinou a tajnou zbraňou proti starnutiu.
Druhy bobúľ
Veľkou hviezdou medzi bobuľami sú bezpochyby jahody (fragaria), ku ktorým patrí približne 20 druhov. Jahodám sa darí v miernych klimatických oblastiach severnej pologule. Jahodami sa ľudia živili už v dobe kamennej. V stredoveku sa pestovali v Európe lesné jahody. S čilskými a virgínskymi jahodami si našli v 17. a 18. storočí cestu do Európy aj americké druhy jahôd. Ich krížením vznikla v roku 1750 jahoda záhradná. Pestované čučoriedky vznikli z amerických, a nie z európskych čučoriedok. Nespôsobujú zmodranie jazyka, pretože majú svetlú dužinu. Ďalšie obľúbené druhy bobúľ sú maliny (Rubus idaeus), ktoré patria k ružovitým rastlinám. Sú rozšírené v Európe a na západnej Sibíri. V dávnych časoch sa používali ako liečivá bylina a boli pestované v mnohých kláštorných záhradách. Záhradné ríbezle pochádzajú zo severnej Ázie a Európy. Egreše patria k rodu Ribes a sú rozšírené v Európe, Ázii a severnej Afrike. Ako bobuľové ovocie sa pestujú od 16. Čoraz väčšej popularite sa pritom tešia rôzne hybridné odrody, napríklad josta (vznikla krížením ríbezlí a egrešov), ktorá má obdivuhodne vysoký obsah vitamínu C. Okrem toho si môžete pochutiť aj na ostružine Loganovej, ktorá je hybridom černíc a malín.
Zber bobúľ
Černice sa zberajú na konci leta. Zber čučoriedok prebieha od júla do septembra. Zrelé plody malín sa zberajú od konca júna do polovice septembra, naproti tomu ríbezle sa zberajú iba od konca júna do konca júla. Čerstvé bobule sú lesklé a žiaria sýtymi farbami. Čučoriedky majú na povrchu bielu vrstvu, ktorá ale takisto svedčí o ich čerstvosti. Najlepšie je riadiť sa pri nákupe čuchom. Bobule by totiž nikdy nemali byť zatuchnuté, ale mali by mať prirodzenú vôňu. Keď sú naozaj čerstvé a zrelé, šíria okolo seba arómu, pri ktorej sa vám hneď začnú zbiehať slinky.
Spracovanie a skladovanie bobúľ
Černice je najlepšie konzumovať čerstvé, pretože rýchlo mäknú. V chladničke možno bobule skladovať do troch dní. Černice sa veľmi dobre hodia na dezerty a sladké jedlá. Okrem toho sa používajú do želé z červeného ovocia, rôsolov, džemov, koláčov, tort, sorbetov, zmrzliny, na víno a likéry. Jahody vydržia po odtrhnutí čerstvé len niekoľko dní. Mimoriadne obľúbené sú surové jahody so šľahačkou alebo ako prísada do ovocného šalátu alebo jahodovej torty. Aj jahodová zmrzlina a jahodové džemy sú často predávané produkty. Bobule sa ďalej používajú v nápojoch, ako je ovocie nakladané v rume alebo bowle. Jahody tiež nájdete medzi mrazeným tovarom a konzervami. Čučoriedky možno uchovávať v chladničke až desať dní. Mimoriadne dobre chutia, keď sa nejaký čas pred konzumáciou vyberú z chladničky. Možno ich dochutiť trochou šľahačky. Obľúbené sú tiež palacinky s čučoriedkami. Keď sú maliny chránené pred vlhkosťou, možno ich skladovať v chladničke tri dni. Takisto ich možno zamraziť. Maliny sa odporúča pred konzumáciou ponoriť do vody a nechať ich usušiť. Maliny chutia najlepšie surové. Možno ich však konzumovať aj ako prísadu v tortách a tiež ako želé, kompót alebo džem. Ríbezle sú buď červené alebo čierne. Malé plody majú kyslastú chuť a zo všetkých bobúľ majú najväčší obsah kyseliny. Čierne ríbezle sú obľúbené pre ich trpkú arómu. Zatiaľ čo sa červené ríbezle jedia surové, čierne ríbezle sa konzumujú väčšinou ako želé, kompót, džem alebo šťava.
Manipulácia a skladovanie bobúľ
Bobule neobľubujú vlhkosť, preto ich umyte vždy až tesne pred konzumáciou. Sú tiež nesmierne citlivé na tlak a už drobné defekty môžu rýchlo spôsobiť hnitie. Manipulujte s nimi preto opatrne a šetrne. To znamená: Nedávajte na ne v nákupnej taške žiadne ďalšie veci a v chladničke ich skladujte tak, aby mali prísun vzduchu. Vhodné je pritom dať ich na tanier, nie do misky. Mrazené bobule môžete skladovať aj rok. Mrazom sušené bobule vydržia vo vzduchotesnom obale niekoľko rokov, a to dokonca aj bez chladenia. Keďže z nich bola odstránená všetka voda, majú vyššiu koncentráciu živín ako v čerstvom stave, ale aj viac cukru. Odborníci odporúčajú vzhľadom na možnú prítomnosť pôvodcov hepatitídy A a riziku infekcie norovírusmi zahriať hlboko zmrazené bobule pred konzumáciou najmenej na 90 stupňov Celzia. Platí to najmä pre staršie osoby, tehotné ženy, chorých ľudí a malé deti. Samozrejme, ak ste si zamrazili bobule z vlastnej záhrady, nemusíte ich zahrievať.
Bobuľové ovocie v záhrade
Úroda ovocia z vlastnej záhrady je snom mnohých domácich záhradkárov. Keďže miesto na jablone, čerešne alebo iné stromy často nie je k dispozícii, bobuľové ovocie je obľúbenou alternatívou. Niektoré druhy rastlín, ktoré sú v tradičnom zmysle považované za bobule, sú v skutočnosti príbuzné s inými druhmi rastlín. Napriek tomu možno jahody alebo bazu pestovať v záhrade rovnako jednoducho a bez komplikácií ako aj černice či maliny. Čučoriedky či rakytník si naopak od vás a vašej záhrady žiadajú o niečo viac. O odrode bobúľ, ktorú chcete pestovať, však napokon rozhodnú vaše osobné preferencie. Bobuľové ovocie si môžete vychutnať čerstvé, mrazené alebo sušené - všetky formy sú zdravé. Väčšina bobúľ je bohatá na antioxidanty, vitamíny a minerály, ako aj vlákninu. Pre dobré zdravie a prevenciu chorôb je mimoriadne dôležitý denný príjem vitamínov a minerálov. Doplniť si ich môžete aj prostredníctvom bobuľového ovocia, ktoré je nabité antioxidantmi. Bobule sú bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty, ktoré prispievajú k nášmu celkovému zdraviu. Ponúkajú množstvo nutričných výhod vďaka ich bohatému obsahu vitamínov, minerálov, vlákniny, antioxidantov a nízkemu celkovému obsahu kalórií. Antioxidanty: Bobule sú plné antioxidantov, ako sú antokyány, flavonoidy, resveratrol a polyfenoly, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály v tele, bojujú proti oxidačnému stresu a podporujú zdravú zápalovú reakciu. Vitamíny a minerály: Bobule sú výborným zdrojom vitamínu C, ako aj mangánu a ďalších základných minerálov. Zdravie srdca: Antioxidanty spolu s vlákninou prispievajú k zdraviu srdca tým, že pomáhajú udržiavať zdravý krvný tlak a hladinu cholesterolu. Zdravie mozgu: Pomáhajú chrániť mozgové bunky pred oxidačným stresom, potenciálne znížiť riziko kognitívneho poklesu súvisiaceho s vekom a podporovať pamäť a kognitívne funkcie.
Kedy sadiť bobuľové kríky?
Najlepší čas na zasadenie bobuľových kríkov je jeseň, pretože tak narastú ešte pred zimou a svoju energiu môžu na jar využiť na vyháňanie výhonkov. Pokiaľ ide o kontajnerové rastliny, čas na zasadenie nie je dôležitý: môžete ich sadiť od jari do jesene. Na rozdiel od ostatných bobuľových kríkov sa tieto rastliny pestujú väčšinou v skleníkoch a ich pestovanie je pomerne náročné. Rastú tam v kvetináčoch a v čase sadenia sú už dobre zakorenené. Bobuľové kríky s výraznými koreňmi absorbujú živiny a vodu hneď od začiatku optimálnym spôsobom.
#