Marlín čierny (Istiompax indica) je majestátna ryba, ktorá si získala pozornosť nielen rybárov, ale aj spisovateľov a milovníkov prírody. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na túto fascinujúcu rybu, od jej vzhľadu a správania až po jej význam v kultúre a rybolove.
Úvod do sveta marlínov
Z police sme vytiahli čarovnú knihu našej ponuky. Keďže z nej vyberáme zaujímavé riadky pravidelne, nepotrebovala veľa oprašovať. Dnes načrieme hlbšie do kapitoly exotických rýb a predstavíme vám štyri slávne osobnosti oceánov, ktoré sú dostupné aj z udržateľných lovov. Poznáte dobre ryby, ktoré vám pravidelne krájame na steaky? Dozviete sa, čo majú spoločné, v čom sa líšia, a ktoré z nich sú vlastne nie tak vzdialení príbuzní.
Marlín čierny je jedným z najrýchlejších a najväčších druhov rýb v oceáne. Je známy pre svoju silu, rýchlosť a eleganciu. Vďaka týmto vlastnostiam sa stal obľúbeným cieľom športových rybárov po celom svete. Okrem toho, jeho prítomnosť v literatúre a filmoch mu zabezpečila miesto v populárnej kultúre.
Charakteristické znaky a vzhľad
Marlín čierny patrí medzi mečiarovité ryby, čo znamená, že má predĺžený horný čeľusť, ktorý tvorí charakteristický meč. Jeho telo je sivasté s tmavým modrým chrbtom. Chrbtová plutva je vysoká a špicatá v prednej časti, potom sa zužuje smerom k chvostu.
Talent na rýchlosť možno prisúdiť dlhému telu v tvare vretena - úzke, rozširujúce sa len v strednej časti. V porovnaní s mečiarom či plachetníkom je jeho meč najkratší, no na nabodnutie potravy slúži rovnako dobre.
Prečítajte si tiež: Kvalitný sypaný čaj
Jeho drobné šupiny majú ostrý tvar a jemne pichajú. Kožu zo steakov však možno veľmi ľahko oddeliť, potom už nič nebráni v jeho príprave.
Výskyt a správanie
Marlín čierny obýva teplé vody Tichého a Indického oceána. V porovnaní s tuniakom je menej spoločenský, najradšej pláva v páre alebo sám.
V prípade, že sa v teplých vodách Tichého a Indického oceána stretne s malými tuniakmi, využije príležitosť a pokúsi sa jedného uloviť. Trúfne si aj na koryfénu, kranasa, makrely, sépie, kalmary, chobotnice a veľké kôrovce.
Marlín v kuchyni
Mäso marlína čierneho je svetloružové, má vyšší podiel tuku, mäsitú štruktúru, chuť s letmým nádychom sladkosti je často opisovaná ako iná či výrazná - v dobrom! V dovolenkových destináciách je populárny hlavne ako údený, no odporúča sa aj do hustých polievok alebo kari, a pokiaľ túžite po steaku z marlína, odporúčame ho pripraviť na rôzne exotické spôsoby pomocou širokej škály marinád: medové, citrusové, bylinkové, korenisté.
Ak hľadáte na panvicu či gril niečo nové, jednoducho vyskúšajte marlína. Tip od nás je marlín na grécky spôsob - rozohrejte maslo, pridajte paradajky nakrájané na malé kúsky, bazalku, citrónovú šťavu a chvíľu povarte. Trochou tejto omáčky môžete potrieť steak z marlína, ktorý samostatne opečiete na panvici. Hotový podávajte so zvyškom omáčky, syrom feta a olivami. Aby sme nediskriminovali rúry, prezradíme, že rovnakým spôsobom možno steak pripraviť niekoľkominútovým pečením na 180 °C.
Prečítajte si tiež: Všetko o čiernom čaji a kofeíne
Rýchlosť a sila
Marlín čierny je známy svojou výnimočnou rýchlosťou. Hoci presná rýchlosť nie je presne stanovená, odhaduje sa, že dokáže plávať rýchlosťou až 130 km/h, čo z neho robí jedného z najrýchlejších obyvateľov mora. Táto rýchlosť mu umožňuje efektívne loviť svoju korisť a unikať pred nebezpečenstvom.
Rybolov a ochrana
Marlín čierny je obľúbeným cieľom športových rybárov, ktorí ho lovia pre jeho veľkosť, silu a bojovnosť. Avšak, nadmerný rybolov môže viesť k zníženiu populácie tohto druhu. Preto je dôležité, aby rybolov bol udržateľný a regulovaný.
Marlín v kultúre a literatúre
Literárnu celebritu sme nedávno predstavili ako jednu z našich pultových noviniek. Kto by nevyužil možnosť mať na tanieri rybu z románu Mať či nemať? Známym sa stal nielen vďaka Hemingwayovi a športovým rybárom, ale aj vďaka lámaniu rekordov v rýchlosti, veľkosti či váhe.
Marlín čierny sa objavil v mnohých literárnych dielach a filmoch, kde symbolizuje silu, vytrvalosť a slobodu. Jeho prítomnosť v týchto dielach prispela k jeho popularite a uznaniu.
Príbeh značky Fin-Nor a lov marlínov
Začiatky značky FIN-NOR siahajú späť do čias slávy lovu veľkých rýb, keď slávne osobnosti ako Ernest Hemingway, Tommy Gifford a Alfred Glassel Jr. rozšírili športové horizonty rybárstva. Značka sa zrodila v Miami v strojárskom obchode vlastnenom pánmi Finley a Norwood, ktorí vyrobili ich prvý naviják pre lov veľkých rýb v roku 1933. Vážil 35 libier a bol veľký ako vedro.
Prečítajte si tiež: Čierny čaj: Pomocník alebo nepriateľ pri vysokom tlaku?
Reputácia FIN-NOR vzrástla s rekordným úlovkom Alfreda Glassella Jr. s jeho 707kg (1560 libier) ťažkým black marlin v Cabo Blanco, Peru v roku 1953. Chytený počas natáčania filmu Starec a more podľa rovnomenného románu slávneho spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny Ernesta Hemingwaya, rovnako aj vášnivého rybára.
Príbeh značky FIN-NOR je o najväčších rybách, exotických miestach, legendárnych osobnostiach a mechanickom čarodejníctve. Ale FIN-NOR je viac ako len značka navijakov, ktoré sa stali známe ako "Zlatý štandard" medzi morskými navijákmi. Je to príbeh, ktorý viedol vývoj značky FIN-NOR k novým ideám v rybárstve, hnaný objavovaním gigantických, a preto nepolapiteľných tuniakov a merlinov.
FIN-NOR je viac ako značka! Je to rybárske náčinie jedinečné svojho druhu. Žiadna značka nemá kvalitu svojej produkcie overenú toľkými svetovými rekordami gigantických rýb. Bolo zaznamenaných veľa ulovených rekordných rýb komerčnými alebo rekreačnými rybármi, ale ryby neboli zdolané s pravidlami IGFA. Nasledovné obrázky sú najväčšie oficiálne zdolané ryby.
Fin-Nor® sa zrodil v čase, keď sa legendárni rybári, kapitáni a autori spolu stretli pri stíhaní skutočných monštier, hlavne merlinov, tuniakov a gigantických sladkovodných rýb sumcov, výz apod. FIN-NOR® High-Tech produkty nekompromisnej kvality s dlhou tradíciou pre použitie v extrémnych situáciach. S absolútnym rešpektom k svetovým tradíciám lovu veľkých rýb Big Game Fishing môžeme povedať, že navijáky a multiplikátory FIN-NOR píšu históriu lovu trofejných rýb od roku 1933.
Séria Santiago je skutočným svedectvom najväčšieho pokroku moderných technológií v oblasti rybolovu. Rám navijaku bol vypracovaný z jedného kusa hliníka, kovaná hliníková cievka, štyri keramicko/hybridné guličkové ložiská, dvojrýchlostný prevodový systém s tlačidlom a uvoľňovacím kotúčom a klasický FIN-NOR zlatom anodizovaný povrch, odolný voči korózii, nedovolia žiadne pochybnosti o sile a životnosti multiplikátorov Santiago. Ich páková brzda môže byť jemne doladená v širokom rozsahu. Je navrhnutá pre neuveriteľne hladký chod od voľnej cievky až po úplné dotiahnutie, ak je to potrebné. Jej extrémna brzdná sila dosahuje až neuveriteľných 70 libier, preto Fin-Nor® doporučuje, aby úplné dotiahnutie brzdy bolo nastavené po uvážení s maximálnou opatrnosťou, pretože pri veľkých rybách vám hrozí stiahnutie cez palubu lode. Celkovo je v sérii Santiago dodávaných 9 modelov, pričom najväčší z nich má kapacitu neuveriteľných 1100 metrov vlasca s priemerom až 1,1 mm.
Keď prichádza k zdolávaniu skutočne veľkej ryby, nestačia bežné navijaky. To, čo rybár potrebuje je navijak, ktorý ho nenechá nikdy v štichu. Vtedy sa môžete spoľahnúť na FIN-NOR Offshore, pretože Offshore nie je módny doplnok, je to mašina! U FIN-NOR totiž považujú za bežné: pevné hliníkové telo, bočné kryty a rotor, veľký hlavný prevod z nehrdzavejúcej ocele s mosadzným pastorkom, extrémne hrubú a pevnú hlavnú os a kľučku z nehrdzavejúcej ocele, štyri obojstranne kryté nehrdzavejúce guličkové ložiská, silné kovové prevody, kovanú hliníkovú cievku a veľký diskový Offshore brzdový systém z ocele, karbónu a hliníka. FIN-NOR Offshore, to je nebezpečný bojový stroj. Jeho neuveriteľná brzdná sila 65 libier vás dokáže pri veľkej rybe doslova vystreliť z člna!
FIN-NOR Inshore Spinning je svetový šampión v morskej a sladkovodnej prívlači. Táto séria 4 špičkových navijakov, špeciálne navrhnutých aj pre morský lov, má všetky komponenty odolné voči slanej vode. Robustný dizajn umožňuje bezproblémové použitie monofilu aj spletaných šnúr. Kovová cievka má špeciálnu protišmykovú úpravu jadra, takže šnúru môžete navíjať priamo na ňu, bez obáv, že by sa vám pri zdolávaní ryby šnúra na cievke kĺzala. Vodotesný brzdový systém osadený karbónovými trecími segmentami Magnum, poskytuje rybárovi excelentnú kontrolu nad zdolávanou rybou. FIN-NOR Inshore Spinning má ľahké, ale robustné kovové telo, za studena kovanú kovovú cievku, päť obojstranne krytých guličkových ložísk z nehrdzavejúcej ocele, Megalock - stop systém spätného chodu navijaka a veľkú rukoväť pre optimálny prenos sily.
Rýchlosť v prírode: Marlín a ďalší rekordéri
Slovensko sa nemôže pochváliť najväčšími zvieratami sveta. Žiadne slony, nosorožce či hrochy u nás nežijú. Nevadí. Pochváliť sa môže čímsi iným. A to dvojicou najrýchlejších zvierat. Nemáme na mysli dvojicu patriacu medzi najrýchlejšie živočíchy na svete, ale tvory, ktoré v pomyselnom rebríčku rýchlosti so značným odstupom obsadzujú prvú a druhú priečku. Uhádnete, ktoré? Nie, nejde o žiadneho cicavca. A ako ste si určite správne domysleli, ani o obojživelníka, rybu či jaštericu. Neohrozenými kráľmi rýchleho pohybu sú operenci. Rekordérom je s najväčšou pravdepodobnosťou sokol sťahovavý. Tento vo viacerých poddruhoch celosvetovo rozšírený tvor patrí medzi menšie až stredne veľké dravce. Jeho rozpätie krídel dosahuje 70 - 120 cm, pričom väčšie sú samice (o tretinu, a u niektorých poddruhov až o polovicu). Ba čo viac, veľké samice môžu vážiť až päťkrát viac, ako malé samce (1.500 g vs 300 g). Meno tvora je mierne zavádzajúce. Sokoly sťahovavé len zriedka počas zimy migrujú do teplých krajín. Pravidelne tak robia len populácie obývajúce Arktídu. Ledaže by sa „sťahovaním“ myslelo čoraz výraznejšie zastúpenie druhu v mestskom prostredí. Sokol sťahovavý je najrýchlejší živočích na planéte. Počas lovu najprv vystúpi do veľkej výšky a potom sa pustí strmhlav dolu v ústrety potenciálnej koristi. Vrazí do nej na spôsob živého torpéda v rýchlosti viac ako 320 km/h. Pravda, zrážka s trupom by vážne zranila aj samotného sokola. Vták preto vráža do krídel obetí. Riziko pre dravca nepredstavuje len samotná zrážka s trupom koristi. Tlak vzduchu by mu mohol vážne poškodiť pľúca (vtáky majú na rozdiel od cicavcov iba malé, neflexibilné pľúca, hlavnú „prácu“ pri dýchaní odvádzajú rozsiahle vaky na ne napojené). Pri strmhlavom torpédovaní preto silný vzdušný prúd od nozdier odvádzajú drobné kostené hrbolčeky. Vzdušný prúd by mohol poškodiť aj oči, v tomto prípade mu zraniteľné miesto chránia tretie očné viečka, ktoré priebežne zvlhčujú buľvy roztieraním sĺz a odstraňujú nečistoty. Často uvádzaná rýchlosť 320 km/h nepredstavuje hornú hranicu jeho schopností. V roku 2005 sa pri jednom sokolovi podarilo zaznamenať rýchlosť ohromných 389 km/h. A ani to nemusí byť jeho limitom. Na druhom mieste skončil operenec známejší viac majestátnosťou, ako rýchlym pohybom. Orol skalný. Tento vták s impozantným, vražedným zobákom a pazúrmi, ktoré evokujú spomienku na jeho predkov z radov mäsožravých dinosaurov (velociraptor) môže dosahovať hmotnosť až 7 kg a rozpätie krídel vyše 230 cm. Je šikovný lovec a skolí aj korisť s dvoj- až trojnásobnou váhou. Na Slovensku žije približne 250 jedincov. Počas letu napriek svojej veľkosti pôsobí veľmi ľahko a elegantne. A bez väčších problémov dosiahne rýchlosť takmer 200 km/h. A to nehovoríme o strmhlavom vrhaní sa na korisť. Hoci sa mu v tomto smere venuje menej pozornosti ako sokolovi sťahovavému, keď sa so stiahnutými krídlami rúti v ústrety obeti, dosahuje rýchlosť 240 - 320 km/h. Vynechajme v našom pomyselnom rebríčku priečky, ktoré obsadzujú operenci a narazíme na ďalšie prekvapenie: najrýchlejší obyvateľ mora tromfne najrýchlejšieho suchozemca, a to superrýchla ryba marlin čierny (Istiompax indica). Nejde o žiadneho drobca. Na prvý pohľad vyzerá ako mečiar (ryba), jeho horná čeľusť premenená na bodák však dosahuje kratšiu dĺžku. Obvykle loví iné ryby, kôrovce či hlavonožce a kvôli veľkosti a charakteristickému vzhľadu patrí k obľúbeným úlovkom rybárov. Keďže sa zdržiava v blízkosti pevnín a koralových útesov (no nie ďaleko na otvorenom oceáne), rybárom prácu výraznejšie nesťažuje. Práve im vďačíme za zistenie, ako rýchlo sa dokáže pohybovať. U mnohých zvierat sa podarilo zaznamenať podstatne vyššiu rýchlosť pohybu, než sa im v populárnych knihách, dokumentárnych filmoch či časopisoch prisudzuje. Tak napríklad levy a antilopy gnu (pakone) dokážu vyvinúť rýchlosť až 80 km/h. A hoci sa napríklad často spomína, že pštros dokáže bežať rýchlosťou 70 km/h, v skutočnosti dosiahne rýchlosť až takmer 100 km/h, a tak po gepardovi je druhým najrýchlejším tvorom na pevnej zemi. Samotný gepard, celkovo 11. najrýchlejšie zviera na svete (po deviatich vtákoch a jednej rybe), kedysi rozšírený od Juhoafrickej republiky až po Indiu, dnes prežíva len v Iráne (posledných 70 jedincov) a subsaharskej Afrike. Nie je príbuzný žiadnej inej veľkej mačke, ktorá obýva Euráziu alebo Afriku. Jeho najbližších žijúcich príbuzných nájdeme v Amerike. Medzi mačkovitými šelmami je gepard nápadný pomerne malou hlavou, štíhlym, pretiahnutým telom s dlhými končatinami a len čiastočne zatiahnuteľnými pazúrmi. Pri love sa snaží dobehnúť korisť (antilopy, zajace…) a nejde im po krku, ale najprv ich, takpovediac, potkne.
Morský rybolov: Vybavenie a zážitky
Všetko pre morský rybolov, Norsko, Malé Divy, tropické a studené moria. Morský program pozostávajúci z morských nástrah ako sú: pilkery, morské nadväzce, gumenné nástrahy,… Predstavíme Vám aj Svetové jednotky na mori ako sú Van Staal, Fin Nor a oblečenie Geoff Anderson. Úzka špecializácia týchto značiek na morský rybolov je garanciou TOP kvality ich produktov potrebných pri morskom rybolove. Obrovský sortiment ktorý ponúka velkosklad SPORTS sa pokúsime teraz prefiltrovať len na rybarsku ponuku produktov určených k morskému rybolovu. Van Staal - svetová jednotka medzi rybarskymi navijakmi. Rybárska značka Fin Nor siaha späť do čias slávy lovu veľkých rýb, keď slávne osobnosti ako Ernest Hemingway, Tommy Gifford a Alfred Glassel Jr. rozšírili športové horizonty rybárstva. Táto dnes svetoznáma značka sa zrodila v Miami v strojárskom obchode vlastnenom pánmi Finleym a Norwoodom. Prvý rybarsky multiplikátor na lov veľkých rýb vyrobili v roku 1933. Navijak bol veľký ako vedro a mal neskutočnú hmotnosť 35libier. Fin-Nor onedlho zažiaril ďalším svetovým úspechom, bol to rekordný úlovko Alfreda Glassella Jr. a jeho 1560 libier ťažkým black marlin v Cabo Blanco, Peru v roku 1953. Príbeh značky Fin-Nor je o najväčších rybách, exotických miestach, legendárnych osobnostiach a mechanickom čarodejníctve. Ale Fin-Nor je viac ako len značka navijakov, ktoré sa stali známe ako "Zlatý štandard" medzi morskými navijákmi. Je to príbeh, ktorý vývoj značky Fin-Nor viedol k novým ideám v rybárstve. Bol hnaný objavovaním gigantických a preto nepolapiteľných tuniakov a merlinov. Príbeh značky Fin-Nor je fascinujúca éra, ktorá začala v časoch dávno minulých a pokračuje dodnes. Pod vedením súčasného majiteľa - spoločnosti W.C. Bradley Corporation, ktorá vlastní ďalšie svetové značky ako Van Staal a Quantum PT, pokračuje v odkaz Fin-Nor v majstrovskom opracovaní a bezkonkurenčnej odolnosti. VIDEO: FinNor multiplikator Offshore Stardrag obj.č. Mega morské, celokovové multiplikátory k lovu na mori. Je to niečo neskutočné! Ak chcete chytať tie najväčšie ryby na svete určite neobídte Santiago multiplikátor.
Cesta za marlínom: Dobrodružstvo v Austrálii
Letíme po osi Viedeň- Dubaj- Perth- Lermounth, kde pristávame na bývalom vojenskom letisku s jednou pristávacou dráhou. Odtiaľ je to autobusom iba 40 km do Exmouthu. Už len vymenovať hlavné body cesty je zdĺhavé, ale ani osemnásť hodín vo vzduchu nás neodradilo od dobrodružnej cesty, lebo vieme, že Austrália nikdy bližšie k Slovensku nebude.
Západná Austrália: Krajina s riedkym osídlením
Ľudí ako šafránu. Moja predstava málo obývanej krajiny bolo vždy Mongolsko (1,5 mil. km² a 3,2 mil. obyvateľov), ale Západná Austrália, tá má ešte o milión km² viac, no o milión obyvateľov menej. Z toho keď odrátame, že 2 mil. obyvateľov žije v hlavnom meste Perth, tak nám z toho vyjde, ako keby na Slovensku žil v každej obci, či meste iba jeden jediný občan. Dosť bolo vlastivedného okienka, ideme na ryby!
Stretnutie s austrálskou pohostinnosťou
Hneď po príchode ma prekvapila milá povaha Austrálčanov. Staršia dáma (60+) za pultom v potravinách veselo vlní bokmi v rytme rockovej pesničky a s úsmevom nám blokuje tovar. Dievča na recepcii je usmiate od ucha k uchu a prívetivo nám odpovedá na naše otázky, ako keby tam bola iba pre nás. Je vidieť, že pohostinstvo tu majú ľudia v krvi.
Plavba za dobrodružstvom
Prvú noc po dlhej ceste sme prespali v hoteli, aby sme čerství a plní elánu nastúpili na trinásť a pol metrové plavidlo s poschodím, odkiaľ je výhľad na hladinu a nástrahy ťahané za nami. Všetko je tu konštruované tak, aby spĺňalo podmienky na morský rybolov. Táto loď bude nasledujúcich osem dní naším domovom. Brendon je jej majiteľom a zároveň kapitánom. O kuchyňu a poriadok sa stará jeh o partnerka Janel, ktorá nie je iba dobrou kuchárkou, ale na jar tohto roku sa umiestnila v ženskej kategórii na druhom mieste v love marlínov. Profesionálnu posádku dopĺňa Ben, ktorý sa celý deň stará o prípravu nástrah a pomáha pri vylovovaní a značkovaní ulovených rýb pred ich opätovným pustením na slobodu.
V predvečer odchodu na oceán nás Brendon oboznámil s plánom safari. Vyplávame k ostrovom v oceáne vzdialených od pevniny viac ako sto kilometrov. Cestou tam i späť budeme trolovať a v cieli cesty sa budeme štyri dni venovať aktívnemu rybolovu na povrchovú prívlač - poppingu a na vertikálnu prívlač jiging.
Lov marlínov: Techniky a zážitky
Vyrážame. Dvetisíc koní v podpalubí tryskom vyrazilo do vĺn. Keď sa nám už pevnina strácala z dohľadu, spomalíme na sedem uzlov za hodinu a vypúšťame do vody nástrahy. Plnou parou vpred. Pripravené do akcie. Šťastný lovec a jeho prvý marlín.
Hattrick hneď v prvý deň
Troling je na môj vkus príliš pasívny typ rybolovu, ale v austrálskom športovom ponímaní je to úplne iná trieda. Na hladine za loďou poskakujú návnady. Šesť gumených sépií a na konci obrovská plastová chobotnica. Celá táto zostava je bez háčikov. Úlohou tohto vábidla je iba čeriť vodu a prilákať marlína. Na palube sú prichystané dve udice, na ktorých sú prešité nástrahové dvadsaťpäťcentimetrové ryby. Zavesené sú na kruhovom háčiku, ktorý je ukončený „orlím drápkom“. Ideálny typ háčika na zachytenie sa v kútiku papule ryby.
Uprene sledujeme spenený priestor za loďou a v okamihu, keď zbadáme chrbtovú plutvu ryby, hodíme do vody nástrahu a snažíme sa s ňou dostať do priestoru, kde sme videli plachetníka alebo marlína. Zrazu sa od kormidla ozve hlas Brendona - „Marlín napravo!“ Neverím vlastným očiam. Veľká ryba sa objavila iba dva metre od našej nástrahy a bez problémov pláva pätnásťkilometrovou rýchlosťou presne tak, ako naša loď. Útok vidíme v priamom prenose a je veľmi nenápadný. Ryba sa priblíži k nástrahe a v okamihu ju prehltáva. Otvorená cievka navijaka sa rýchlo odvíja a po pár sekundách, keď je už ryba aj stopäťdesiat metrov za loďou, preklápame oblúk navijaka. Len čo útočník pocíti, že niečo nie je v poriadku, nasleduje séria výskokov. Paráda. Prvé tri zábery sme nezvládli a ryby sme stratili práve pri týchto saltách, ale štvrtý marlín už dostal červenú. Juraj ho postupne priťahoval k lodi a evidentne jednému i druhému už ubúdali sily. Keď sa u nás povie mečúň, marlín, alebo plachetník, každý si predstaví niekoľko stokilovú rybu. No aj tieto obry začínajú od nuly. Práve takéhoto juniora sme mali na udici. Po pritiahnutí k lodi Ben označil rybu malou anténkou, ktorá jej zostala zapichnutá v boku. Vypísal všetky údaje do tlačiva o úlovku (miesto, spôsob, zdravotný stav atď…). Zvyčajne sa úlovok púšťa priamo vo vode, ale keďže to bol náš prvý marlín čierny, urobil výnimku a my sme si cvakli zopár fotiek na palube. Ďalej nasledovali dorádo a plachetník. Ten už mal cez dva a pol metra. Takto sme si splnili naše austrálske predsavzatia hneď v prvý deň. Pekný hattrick na začiatok.
Náš prechodný domov. Bojovník, ktorý sa len tak nevzdá. Plachetník ako sa patrí.
Ostrov atómových pokusov
Večer kotvíme v zátoke pri malom ostrove z červených skál. „Doplávate? Určite tam nájdete poklady“ - vraví s úsmevom Janel. Premeriam si očami vzdialenosť (300 m) a prikyvujem na súhlas. „Dávajte si pozor na žraloky a nič nechytajte, môže to byť jedovaté! Inak je všetko bezpečné“ - dodala. Toto sú mimoriadne povzbudzujúce slová pred naším prvým kúpaním. Preplávali sme a Janel skutočne neklamala. Na piesku, som okrem hromady mušieľ, našiel rybársky nôž a zachovalý vobler. Maťo objavil potápačské okuliare a Juraj nám ukázal v piesku vlnovkovité stopy od hadov a jamy po vyliahnutých korytnačkách. Naozaj nenavštevovaný ostrov v divočine. Po návrate na loď sme sa dozvedeli o ďalšom neviditeľnom poklade. „Chalani“ - vraví Janel - „Toto je ten ostrov, na ktorom Francúzi po vojne robili pokusy s atómovými výbuchmi!“.