Zvyky a tradície mali v minulosti, a v niektorých rodinách majú dodnes, počas Štedrého dňa veľký význam. Hoci mnohé z nich zanikli, niektoré prežili až do súčasnosti. Jednou z nich je aj povera spojená s chlebom zabudnutým v peci.
Prípravy na Štedrý večer a ranné zvyky
Štedrý deň nebol len o večernom hodovaní a radosti. Ráno naši predkovia vstávali skoro, aby stihli všetko pripraviť. Ak chceli ovplyvniť budúci rok, bolo potrebné dodržiavať rôzne tradície už od skorého rána. Gazdinky začali piecť a variť, aby pripravili všetky chody na štedrovečernú tabuľu.
Hneď po prebudení sa ľudia išli opláchnuť k studni studenou čistou vodou, čo im malo zabezpečiť pevné zdravie. Kto sa od rána postil, mal uvidieť na stene zlaté prasiatko. Tento zvyk pochádza z pohanských čias, kedy sa oslavoval zimný slnovrat a jeho symbolom bolo zlaté prasa. Pôst bol tiež motiváciou pre deti, aby vydržali celý deň.
Myslelo sa aj na zvieratá a ovocné stromy. Ovocné stromy dostávali ku koreňom kosti od večere, aby budúci rok hojne plodili. V niektorých krajoch gazdiná pohladila vareškou alebo kopistom, ktorým zarábala na chlieb, ovocné stromy, dokonca aj plané, aby začali rodiť. Kohút dostával cesnak a sliepky hrach. Rozhodne sa nesmeli čistiť chlievy, aby zvieratá nezačali krívať.
Zákazy a obmedzenia na Štedrý deň
Na Štedrý deň platilo nemálo zákazov. Ich porušenie malo priniesť negatívne následky. Nesmelo sa nič vynášať ani požičiavať z domu, aby z neho neodišlo šťastie. Taktiež sa nemalo priniesť nič požičané do domu, aby do neho nepreniklo zlo. Iba v poľských tradíciách bola povolená obojstranná výmena, aby sa tak dialo aj po celý ďalší rok.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Vo sviatočné dni platil pokoj od práce ako symbol božej úcty. Zákaz platil aj na textilné práce, ako šitie, pradenie a pranie bielizne, aby sa nespôsobila neúroda a choroby dobytka. Zahrčanie kolovratu by mohlo spôsobiť neplodnosť ovocných stromov. Hlučné práce privolávali búrku a krupobitie. Pokiaľ niekto napísal na Štedrý deň list, mohol sa čoskoro rozísť. Za žiadnu cenu sa nesmelo chodiť do krčmy alebo hrať hazardné hry. Bolo zakázané kliať, nadávať a brať Božie meno nadarmo.
Tradície a zvyky pri štedrovečernom stole
Pred samotnou večerou sa dodržiavali zvyky a tradície, ktoré mali zaistiť zdravie a šťastie rodiny na celý rok. Stôl sa prestieral pre párny počet ľudí, lebo sa hovorilo, že Smrť obchádza každý stôl a tam, kde nájde nepárny počet ľudí, sa v budúcom roku pre jedného z členov rodiny vráti. Kto po sadnutí k stolu nevrhal tieň na stenu alebo ho mal pokrivený, mal v nasledujúcom roku zomrieť.
Na stôl sa prestieral biely obrus a nesmel chýbať dožinkový veniec, bochník chleba, cesnak a hrnček medu. Niekde bola prítomná šatka s devätero druhmi jedla (ovocie a orechy). Inde sa do každého rohu stola dávala ošatka. V prvej bol bochník chleba, aby bol zaistený dostatok jedla pre rodinu. Do druhého sa dávala úroda zo záhradky a z poľa, aby aj budúci rok bola dobrá úroda. Do tretej šatky prišli peniaze ako symbol blahobytu a štvrtá sa plnila kúskami potravy pre dobytok a hydinu.
K sviatočnému stolu sa sadalo vo sviatočnom oblečení. Pod každý tanier sa dávala minca či šupina z kapra, to aby sa v rodine udržali peniaze. Niektorí ľudia si šupinku z kapra nechávajú pre šťastie.
S východom prvej hviezdy začínala gazdinka nosiť na stôl, hospodár zapálil sviečky, všetci sa pomodlili a zasadli k stolu. Hospodár pri stole rozkrojil jablko na toľko dielikov, koľko bolo členov rodiny. Každý člen potom svoj dielik zjedol, aby každý z nich trafil domov a všetci sa zase o rok zišli. Potom hospodár nakrájal na malé kúsočky chlieb, každý kúsok namazal medom a rozdal každému dieťaťu po jednom kúsku. K tomu sa hovorilo: „Krajem chlieb, mažem medom, aby ste všetci boli po celý rok takí dobrí, ako ten med je“. Jedli sa jedlá z jednej spoločnej misy. Začínalo sa hrachom, ktorý spájal rodinu v dobrom aj v zlom, potom polievka kvôli sile, šošovica pre hojnosť a peniaze, nakoniec sa jedol hubový kuba, ryba alebo iný mäsitý pokrm, to kvôli radosti a pohode. Kým sa jedlo, nesmel nikto vstať od štedrovečerného stola. Ak by totiž vstal, znamenalo by to, že sa už budúci rok na Vianoce rodina nezíde celá v rovnakom zložení.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Veštby a povery na Štedrý deň
Štedrému večeru aj následnej noci sú pripisované magické sily, preto sa tieto chvíle hodili na veštenie budúcnosti. Mladých zaujímala svadba, starých ďalšie roky života a hospodára úroda v ďalšom roku. Po večeri nasypalo dievča drobčeky vtákom a sledovalo, z akej strany priletí prvý vták, odtiaľ sa mal dostaviť aj ženích. Búchalo sa na kurník, a pokiaľ sa kohút ozval, znamenalo to, že sa má dievča pripravovať na svadbu. Keď dievča zatriaslo plotom či bazou a ozval sa pes, potom zo smeru, odkiaľ bol počuť, mal prísť ženích. Dlhé okrojky z jabĺk sa hádzali za hlavu a podľa tvaru sa hádalo, akým písmenom bude začínať meno nastávajúceho. Hádzalo sa aj črievicou. Ak jej špička ukazovala po dopade k dverám, znamenalo to, že dotyčný odíde z domu. Ak ukazuje dovnútra izby, dotyčná osoba zostane.
Na stôl sa postavilo sedem hrnčekov dnom nahor. Pod každý hrnček sa vložil určitý symbol, napríklad pre smrť hlina, peniaz pre bohatstvo, pre nastávajúceho rodiča obrázok atď. Každý potom obrátil hrnček a odkryl svoj symbol do budúcnosti. Pod jeden z hrnčekov sa nedávalo nič a ak ho niekto otočil, potom to znamenalo, že vypustil biedu. Dym stúpajúci nahor zo sfúknutej sviece značil pevné zdravie na budúci rok. Keď smeroval do kúta či k peci, mal dotyčný radšej zostať doma, pokiaľ šiel niekomu dym k dverám, mal sa nachystať na odchod z domova. Horúce olovo sa nalialo do vody a podľa tvaru, ktorý vznikol, sa hádala budúcnosť. Rovné čiary veštili pokojný a spokojný život, dva spojené kruhy zase znamenali svadbu, pokiaľ to boli dva prerušené kruhy, značilo to rozchod s blízkou osobou. Pravidelný štvorec bol symbolom života v súlade s prírodou a ľuďmi. Ak sa utvoril kríž, veštil smrť, dva kríže zase zaistenou starobu, pravidelný trojuholník bol predzvesťou nečakaného šťastia v podnikaní atď.
Keď niekto rozlúskol vlašský orech a našiel vo vnútri tmavé jadro, značilo to jeho skorú smrť. Orechy sa zbavili jadra, do jedného sa vložila minca, do druhého kúsoček chleba a tretí sa naplnil hlinou. Škrupiny sa zlepili zase späť k sebe a všetky tri orechy sa vložili medzi ostatných. Akonáhle nastala polnoc, každý si musel z misy vybrať jeden orech. Ten, kto našiel orech s hlinou, mohol očakávať, že ho dostihne chudoba, orech s mincou veštil hojnosť a ten s chlebom zase spokojnosť. Veštiť sa dalo zo šupiek z cibule, z hviezdnej nočnej oblohy alebo aj z vodnej hladiny, v ktorej malo dievča uvidieť tvár svojho milého.
Chlieb ako symbol úcty a požehnania
Chlieb mal v živote ľudí osobitné postavenie. Bol považovaný za dar Boží a prejavovala sa mu úcta pri každej príležitosti. Gazdiná, keď zamiesila na chlieb, cesto rukou krížom žehnala a keď prvý peceň sádzala do pece, zase ho žehnala krížom. Keď chlieb vyťahovala z pece, znova ho žehnala a z prvého odlomila kúsok a hádzala do ohňa vraj „za dušičky“. Kto vzal chlieb do ruky, aby ho načal nožom, najprv ho prežehnal krížom. Chlieb nikto nepohodil, ba pohodený na ceste ho zodvihli a aspoň položili na podstienok, aby nebol pošliapaný a zneuctený.
Povera o zabudnutom chlebe v peci
Existuje povera, ktorá sa týka zabudnutého chleba v peci. Ak gazdiná zabudla na chlieb v peci a ten zhorel, znamenalo to nešťastie pre rodinu. Táto povera mohla mať rôzne interpretácie. Niektorí verili, že to predpovedá hlad alebo chudobu, iní zase, že to znamená smrť v rodine.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
Spoločenská a duchovná kultúra ľudu
Spoločenská a duchovná kultúra ľudu odrážala sociálne a ekonomické pomery minulosti. Medzi šíriteľov nábožensky orientovanej kultúry patrili duchovní, ktorí sa venovali aj kultúrno-vzdelávateľkej činnosti. O kultúrne povznesenie obce sa usiloval aj odbor Matice Slovenskej, založený v roku 1921. Mal vlastnú knižnicu a javisko. Pre kultúrne účely slúžila aj sála v obchodnom dome.
Zložité hospodárske a sociálne podmienky vývoja tohto regiónu spôsobili značnú retardáciu aj na úseku spôsobu života a kultúry jeho ľudu. Napriek pomerne častým kontaktom časti obyvateľstva s inými oblasťami sa zachovalo v živote ľudí až do polovice 20. storočia množstvo archaických javov, ktoré v iných oblastiach Slovenska zanikli už dávnejšie. Súčasné zmeny v spôsobe života a kultúry ľudu spôsobujú rýchly zánik alebo zmenu väčšiny javov tradičnej ľudovej kultúry.
Ľudová slovesnosť a hudobná kultúra
Z prozaických útvarov ústnej ľudovej slovesnosti poznáme z okolia nemonologické a fantastické rozprávky, povesti, zo súčasnosti najmä rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie. Najbohatšiu skupinu ľudovej poézie tvoria ľudové piesne. V nich sa výrazne odrážajú sociálne pomery v minulosti. V minulosti pomerne rozsiahlou skupinou boli rôzne drobné druhy ústnej slovesnosti, najmä detský folklór, hádanky, vyčítanky, posmešné veršíky a podobne. Z ľudových dramatických prejavov sa väčšina viazala k fašiangovým a vianočným zvykom a k svadobnému obradu.
Z etnomuzikologického hľadiska sa obec zaraďuje ku kysuckému hudobnému dialektu, ktorý patrí do skupiny hudobných nárečí pastierskej kultúry stredného a severného Slovenska. Pastierska ľudová kultúra mala veľký vplyv na zjednotenie prevažnej časti piesňových žánrov. Jej melodika sa stala základom piesňovej tvorby nielen v piesňach spojených so zamestnaním a spôsobom života pastierov, ale aj v ostatných piesňových žánroch. Charakteristická pre ne je viachlasnosť, ktorá zaraďuje túto oblasť medzi najvyspelejšie vokálne oblasti Slovenska. Ľudová tanečná kultúra bola zastúpená krútivými tancami.
Rodinný život a zvyky
Z hľadiska štruktúry možno pre 19. storočie predpokladať rozšírenú formu viacgeneračnej rodiny. Pri častej neprítomnosti mužov - drotárov, zabezpečujúcich vedľajšie zdroje obživy, väčšinu poľnohospodárskych prác vykonávali ženy. Okrem toho zabezpečovali aj všetky domáce práce. Deti sa zapájali do pracovného procesu od najmladšieho veku. Medziosobné vzťahy možno charakterizovať ekonomickou nadradenosťou rodičov voči deťom, podriadenosťou žien mužom. Archaický spôsob života rodín sprevádzalo množstvo rozmanitých, tradíciou uchovaných zvykov, obyčají a poverových predstáv, ktoré sprevádzali človeka pri významnejších rodinných udalostiach, výročných sviatkoch i pri práci počas celého hospodárskeho roka.
Veľmi rozmanité sú výročné zvyky, najmä zvykoslovie zimného obdobia. K predvianočnému obdobiu sa viažu mnohé praktiky ľúbostnej mágie. Bohaté sú aj zvyky vianočného obdobia, najmä na Štedrý deň. Pri večeri sa dávali na stôl ovos a zemiaky, aby sa ich v nasledujúcom roku urodil dostatok. Najzábavnejšie prvky poskytovali zvyky fašiangového obdobia. Rozsiahlu skupinu ľudových zvykov tvorili zvyky spojené s pracovnou činnosťou.
Ľudová strava a odev
Naturálne a polonaturálne hospodárenie rodín sa prejavilo aj v ľudovej strave. V nej sa prevažne vyskytovali také potraviny, ktoré bolo možné dopestovať na rodinnom hospodárstve. V zásade bola strava v minulosti jednoduchá a značne jednotvárna, väčšinou zemiaky, kapusta. Mäso sa konzumovalo len vo významné výročné a rodinné sviatky. Bežné boli halušky s tvarohom, bryndzou a kapustou, placky z postrúhaných uvarených zemiakov, múky, vajcia a mlieka. Zapíjali sa domácou kyškou.
Tradičný ľudový odev mužov a žien odrážal spoločenské pomery tohto regiónu. Kroj bol jednoduchý a chudobný. Muži sa obliekali do bielych valašských nohavíc, plátenej košele so širokými rukávmi a cez plece mali prehodenú huňu. Za obuv im slúžili krpce. Na hlave nosili klobúk so širokou strechou. Huňa chránila pred zimou a dažďom. Neskôr ju nahradil kabát. Ženy sa obliekali tiež skromne. Kroj pozostával z čiernobieleho odevu: čierny hodvábny lajblík (kábatik) s matnou vzorkou, vyzdobený na golieri, výložkách a rukávoch ozdobnými čipkami. Vpredu okolo pásu prepásaná čierna zápuna z tej istej látky ako lajblík a pod ňou čistobiela hrubo riasená zápuna.
Ľudová architektúra
Základným materiálom na stavbu obytných aj hospodárskych objektov bolo drevo. Miesto na stavbu vyrovnávali kamennou podmurovkou. Sedlovú strechu a ostrešie pokrývali šindľom, neskôr plechom. Odkvapy striech boli pomerne široké a využívajú sa na uskladnenie dreva na zimu alebo náradia. Podlaha všetkých priestorov domu bola pôvodne všade hlinená. Neskôr sa začala, spočiatku len v izbách, robiť dosková podlaha. Z hľadiska pôdorysu bol v tejto oblasti najrozšírenejší trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a bočnou komorou vedľa obývacej izby, v oplotenom dvore so zrubovými hospodárskymi budovami. Hlavným obytným a jediným vykurovaným priestorom domu bola izba. V rohu tejto miestnosti bolo umiestnené vykurovacie zariadenie. Vedľa pece bývala zavesená polička na riad a na klincoch rôzne kuchynské náradie.V protiľahlom rohu izby boli umiestnené dve lavice a stôl so zdobenými trojnožkovými nohami a zásuvkou. Nad stolom bolo miesto pre kultový kút s obrazmi a plastikami zobrazujúcimi náboženské motívy, resp. postavy svätcov.