Trávenie je komplexný proces, ktorý umožňuje zvieratám získavať živiny z potravy. U mäsožravcov, ako sú psy a mačky, je tento proces prispôsobený na efektívne spracovanie mäsa, ktoré je pre nich primárnym zdrojom energie a stavebných látok. Tento článok sa zameriava na proces trávenia mäsa u zvierat, s dôrazom na psy a prežúvavce, a skúma rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú túto dôležitú funkciu.
Dôležitosť tráviaceho traktu pre zdravie
Zdravý tráviaci trakt je pre zvieratá nevyhnutný na udržanie celkového zdravia a pohody. U psov sa v tráviacom trakte nachádza až 70 % imunitných buniek. Tieto bunky chránia telo pred toxínmi a vytvárajú bariéru, ktorá zabraňuje prenikaniu škodlivých mikróbov. Imunitný systém psa pomáha bojovať proti prechladnutiu, chorobám a infekciám.
Občasné tráviace problémy, ako sú hnačka a mäkká stolica, môžu byť prirodzenými príznakmi nerovnováhy v črevnej flóre. Ak však pes trpí hnačkou častejšie, príčinou môže byť potravinová intolerancia alebo alergia. Pri prechode na nové krmivo je dôležité postupovať postupne, pretože rýchle zmeny môžu viesť k dočasným tráviacim problémom. Ak má pes riedku stolicu alebo trpí nadmernou plynatosťou, je vhodné poradiť sa s veterinárom, aby sa vylúčili iné príčiny, ako sú alergické reakcie, bakteriálne a vírusové infekcie, vnútorné parazity alebo zápalové ochorenia čriev.
Kvalita výkalov je dobrým ukazovateľom kvality krmiva. Vysokokvalitné zložky krmiva pomáhajú znížiť záťaž čriev psa. Správne spracované zložky vytvárajú ľahšie stráviteľné krmivo, najmä ak obsahuje prebiotiká, ktoré podporujú zdravie čriev. Pes, ktorý dostáva takéto krmivo, bude mať normálny objem stolice a dobre formované výkaly.
Pri výbere krmiva je dôležité zvážiť aj jeho príchuť. Psy si môžu spájať tráviace ťažkosti s určitou príchuťou, čo môže viesť k vyhýbaniu sa alebo odmietaniu určitých potravín. Keď sa nájde vhodné krmivo, pes si naň musí navyknúť postupne, aby sa predišlo náhlym zmenám.
Prečítajte si tiež: Účinky čajov na trávenie
Živiny a ich význam
Konzumáciou jedla telo prijíma živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast a zachovanie optimálneho zdravotného stavu. Kŕmna dávka musí obsahovať vodu, bielkoviny, tuky (lipidy), sacharidy, minerálne látky a vitamíny. Tieto živiny možno rozdeliť podľa ich fyziologického účinku, chemického zloženia alebo podľa toho, či si ich organizmus vie vytvoriť sám.
Podľa fyziologického účinku sa živiny delia do štyroch skupín:
- Stavebné: Bielkoviny a niektoré minerálne látky (vápnik a fosfor) sú potrebné na tvorbu novej hmoty a bunečnú regeneráciu.
- Energetické: Sacharidy a tuky zabezpečujú energiu pre životné procesy, ako je trávenie, pohyb a dýchanie.
- Náhradné: Voda a minerálne látky nahrádzajú stratené živiny v dôsledku životných pochodov organizmu.
- Riadiace: Vitamíny a minerálne látky riadia biochemické procesy v tele.
Podľa chemického zloženia sa živiny delia na organické (dusíkaté a bezdusíkaté) a anorganické (minerálne látky).
Podľa schopnosti organizmu syntetizovať živiny sa delia na esenciálne (ktoré si organizmus nedokáže vytvoriť a musia byť dodané krmivom) a neesenciálne (ktoré si telo vie syntetizovať, ale môžu byť dodané aj krmivom).
Proces trávenia
Trávenie je proces spracovania zložitých živín na jednoduchšie formy, ktoré sa môžu vstrebať a využiť. Tento proces začína v ústnej dutine a končí v rekte. Najprv sa potrava mechanicky spracuje trhaním, drvením, hryzením alebo žuvaním. Krmivo sa rozdrví na menšie kúsky a premieša so slinami. Potrava sa za pomoci peristaltiky posúva do ďalších častí tráviacej sústavy, kde dochádza ku chemickému tráveniu a absorpcii živín.
Prečítajte si tiež: Ako ovsená kaša podporuje zdravé trávenie
Tráviaci aparát psa sa skladá z:
- Dutiny ústnej
- Hltana
- Tráviaceho traktu (pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo)
- Pečene
- Pankreasu
- Rektum
Po prijatí krmiva dochádza k jeho spracovaniu na základe jeho zloženia. Každé krmivo sa skladá z vody a sušiny, ktorá sa delí na anorganické látky (minerálne látky) a organické látky (biologicky účinné látky, bezdusíkaté látky - sacharidy a lipidy, a dusíkaté látky - bielkoviny).
Trávenie živín u mäsožravcov
Trávenie je prispôsobené druhu potravy, ktorú jedinec prijíma. Pes je mäsožravec, ktorého trávenie dokáže spracovať aj rastlinné zložky, avšak základ tvorí mäso. Trávenie psa je prispôsobené tak, aby po skonzumovaní surových častí iných zvierat nedošlo ku intoxikácii. Pes má veľmi dobrý detoxikačný systém a mikroflóru, ktorá chráni vnútorné steny tráviaceho traktu.
Vo všeobecnosti sa trávenie delí na enzymatické a mikrobiálne. U mäsožravcov prevažuje enzymatický typ trávenia. Začiatok trávenia sa uskutočňuje už v dutine ústnej, kde sa sliny premiešavajú s potravou, čo uľahčuje prehltnutie. Sliny pomáhajú detekovať chuť krmiva, rozpúšťajú niektoré látky a udržiavajú dutinu ústnu v čistote.
Potrava je privádzaná do žalúdka peristaltickými pohybmi pažeráka. Zo sliznice pažeráka je produkovaný hlien pre zvlhčenie krmiva, ktoré prichádza do žalúdka. Na konci pažeráka je zvierač, ktorý zabraňuje návratu potravy zo žalúdka späť.
Prečítajte si tiež: Recepty na zlepšenie trávenia
Žalúdok psa je objemný a slúži ako rezervoár, čo umožňuje psovi prijať aj viac krmiva naraz. Začína sa tu chemické trávenie bielkovín pepsínom, ktorý je produkovaný žalúdočnou šťavou. Žalúdočnú šťavu produkujú bunky žalúdočných stien. Zloženie šťavy je uspôsobené tak, aby dokázalo tráviť potravu, no zároveň aj ochrániť telo pred sebanatrávením. Takúto funkciu zabezpečuje mucín, ktorý ochraňuje sliznicu žalúdka a zvlhčuje potravu. Množstvo šťavy a jej koncentrácia závisí od zloženia krmiva v žalúdku.
Miešanie krmiva so šťavou a následný pohyb hmoty je zabezpečený peristaltickými pohybmi žalúdka. Táto polotekutá masa sa nazýva chýmus a pripravuje sa na prívod do tenkého čreva. Rýchlosť vyprázdňovania obsahu žalúdka závisí od osmotického tlaku, hustoty, stupňa kyslosti, veľkosti častíc chýmu a celkového objemu. Čím väčšie sú kusy prijatej potravy, tým pomalšie je vyprázdňovanie. Krmivo bohaté na tuky tiež spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka.
Hlavná časť chemického trávenia a absorpcie prebieha v tenkom čreve. Na rozdiel od bielkovín, sacharidy a tuky nachádzajúce sa v chýme sú takmer nezmenené. Predná časť tenkého čreva, dvanástnik, dokáže tráviť chýmus za pomoci pankreasu a pečene. Dvanástnik, pankreas a pečeň spolu produkujú sekréty, ktoré sú na sebe závislé. Sekrét dvanástnika má za úlohu ochrániť stenu čreva pred agresívnou kyselinou zo žalúdka a nariediť masu krmiva. Pridaním žlče produkovanej pečeňou sa aktivuje pankreatická lipáza a emulzifikácia tukov prítomných v diéte. Hydrolýza tuku, škrobu a glykogénu na jednoduchšie zložky je uskutočnená pankreatickou lipázou a amylázou. Črevné klky následne absorbujú produkty trávenia.
Tenké črevo má vďaka klkom veľký povrch s rôznymi druhmi buniek, ktoré zabezpečujú efektívne vstrebávanie živín. Sú tu absorbované tuky, vitamíny, sacharidy, minerály a dokončuje sa tu vstrebávanie bielkovín.
Finálna fáza prebieha v hrubom čreve, kde dochádza k úplnej absorpcii tukov a sacharidov. Hmota, ktorá prichádza do hrubého čreva je odolná voči účinku enzýmov v tenkom čreve. V duodéne nie sú produkované enzýmy, nie sú prítomné ani klky a absorpčná kapacita je nízka s výnimkou absorpcie vody a elektrolytov. Trávia sa tu látky, ktoré sa v tenkom čreve nestrávili, vďaka enzýmom, ktoré pochádzajú z tenkého čreva. Enzýmy z tenkého čreva sú zmiešané s mikroorganizmami prítomnými v duodéne (laktobacily, streptokoky, koliformné kvasinky, bacteroides, klostrídie).
V hrubom čreve dochádza ku fermentácii, proces pri ktorom mikroorganizmy premieňajú organické látky na enzýmy. Výsledkom fermentácie je produkcia indolu, skatolu, fenolov, sírovodíka, amidov, amoniaku, mastných kyselín, oxidu uhličitého, vodíka a metánu. V hrubom čreve tiež dochádza k baktériálnej syntéze vitamínov skupiny B a syntéze esenciálnych aminokyselín, ktoré neboli primárne absorbované v tenkom čreve. Ak sa nestihnú dostatočne spracovať a absorbovať, nazývame tieto živiny ako nestrávené zvyšky a tie sú organizmom vylúčené vo forme výkalov. Vzhľad, aróma a konzistencia výkalov závisí od stráviteľnosti krmiva. Plynatosť a výrazný zápach exkrementu môže byť výsledkom skrmovania nedostatočne stráviteľnej potravy.
Zloženie tráviacich štiav:
- Sliny: 99% voda, mucín, anorganické soli.
- Žalúdočná šťava: voda, kyselina chlorovodíková, pepsín (proteolytický enzým), anorganické soli, mucín a vnútorný faktor (intrinsic faktor nevyhnutný pre absorpciu vitamínu B12 v TČ).
- Sekrét tenkého čreva: alkalický sekrét.
- Pečeňová žlč: sodné a draselné soli, žlčové kyseliny (glykocholová, taurocholová), bilirubín, biliverdín, cholesterol a sliz.
- Pankreatická šťava: voda, bikarbonátové ióny, tráviace enzýmy: lipáza, amyláza, proteáza (trypsín, chymotripsín, karboxypeptidáza, nukleáza…).
Mikroflóra a jej význam
Prospešné baktérie sú neoddeliteľnou súčasťou trávenia. Prítomnosť mikroflóry zabezpečuje ochranu vo forme mikrobiálneho ekofilmu, ktorý pokrýva všetky sliznice tráviaceho traktu, od úst až po konečník, vrátane dýchacích či močovo-pohlavných ciest. Mikroflóru tvorí veľké množstvo baktérií, vírusov, húb a prvkov. Spolu predstavujú komplexný ekosystém s druhovou individualitou. Zloženie je rôzne v každej časti traktu, s najvyššiu koncentráciou v hrubom čreve. Mikroflóra je ovplyvnená zložením potravy a kvalitou procesov trávenia.
Funkcie mikroflóry:
- Predstavuje bariéru pre patogény a endotoxíny.
- Vytvára prostredie, ktoré je nevhodné pre baktérie, ktoré sa nevyskytujú prirodzene v tráviacom trakte.
- Pomáha pri rozvoji fyziologickej štruktúry sliznice a zodpovedá za jej ochranu.
Správna strava zabezpečuje správnu mikroflóru a tým zabezpečujeme aj správne trávenie psa, aby organizmus dokázal bojovať proti škodlivým baktériám, likvidovať vírusy a odstraňovať toxíny z tela von. Zdravá a vyvážená strava prospieva aj imunite a až 70% imunitného systému sa nachádza v črevách nášho chlpatého spoločníka.
Prežúvavce a ich unikátne trávenie
Prežúvavce, ako sú kravy, ovce a kozy, majú unikátny spôsob trávenia, ktorý im umožňuje maximálne využiť živiny z rastlinnej potravy. Prispôsobili sa na trávenie celulózy, látky obsiahnutej v rastlinách, ktorú väčšina ostatných živočíchov nie je schopná efektívne spracovať.
Prežúvanie (ruminácia) je charakteristickým znakom prežúvavcov. Tento proces prebieha v dvoch fázach. Najskôr zviera prijme a rozžuje potravu, ktorú následne prehltne. Po určitej dobe sa potrava vráti späť do ústnej dutiny, kde ju prežúvavec znovu žuje a rozdrví ju na ešte jemnejšie čiastočky. Týmto spôsobom je umožnené dôkladnejšie natrávenie potravy a lepšie využitie obsiahnutých živín.
Krava nemá štyri oddelené žalúdky, ale jeden žalúdok rozdelený na štyri časti: bachor, čepiec, kniha a sliez.
- Bachor: Najväčšia časť žalúdka, kde dochádza k fermentácii potravy. V bachore sa nachádzajú miliardy mikroorganizmov, ktoré pomáhajú rozkladať celulózu a ďalšie zložité sacharidy na jednoduchšie látky.
- Čepec: Tu dochádza k zachytávaniu a triedeniu potravy. Čepec tiež zaisťuje, že niektoré väčšie časti potravy sa vrátia späť do ústnej dutiny k opätovnému prežúvaniu.
- Kniha: Táto časť má na starosti vytláčanie prebytočnej vody z trávenej potravy, čím sa koncentruje obsah živín.
- Zliez: Zliez je podobný žalúdku, aký poznáme u iných živočíchov. Tu dochádza k enzymatickému tráveniu potravy a konečnému rozkladu živín, ktoré sa potom vstrebávajú do krvného obehu.
Tento zložitý tráviaci systém umožňuje prežúvavcom efektívne rozkladať rastlinnú hmotu a získať z nej maximum živín. Celý proces je zaistený pomocou symbiotických mikroorganizmov, ktorí v bachore rozkladajú celulózu na jednoduché cukry, ktoré potom zviera môže využiť ako zdroj energie. Vďaka tomuto systému sú prežúvavce schopní žiť z potravy, ktorá by pre iné zvieratá nebola stráviteľná. Tráva, seno alebo slama obsahujú celulózu, ktorú môžu prežúvavci efektívne tráviť a premieňať na energiu. Tento spôsob trávenia im umožňuje žiť v prostredí, kde je nedostatok iných ľahko dostupných zdrojov potravy.
Výživa psa: Mäsožravec alebo všežravec?
Psy sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich životov, pričom sa čoraz viac zaujímame o ich výživu za účelom ich dlhovekosti a prosperity. O výžive psov, stravovacích návykoch a potrebách sa vedú diskusie už celé desaťročia. Otázka, či je pes mäsožravec, alebo všežravec, je prítomná najmä od doby, kedy sa objavili komerčné krmivá pre zvieratá.
Biológia nás neoklame: termín, Carnivora, čiže mäsožrvec, zahŕňa až 12 “rodín” kde spolu patrí viac než 260 druhov zvierat, a aj pes domáci (Canis lupus familiaris). Nie všetky druhy sú čisté mäsožravce - niektoré druhy, ako napríklad medvede, konzumujú aj rastlinnú potravu. To znamená, že správanie týchto druhov nemusí mať výlučne mäsožravý charakter ale môžu vykazovať aj znaky správania všežravcov. Napriek tomu však všetky tieto zvieratá zdieľajú určité spoločné znaky, ktoré ich predurčujú na konzumáciu predovšetkým živočíšnej potravy.
Mäsožravce, ako mačky, vlci alebo aj psy, sa rozdeľujú na dva typy: obligatórne mäsožravce a fakultatívne mäsožravce. Obligatórne mäsožravce sú zvieratá, ktoré sa potrebujú živiť výlučne mäsom, teda iným živočíchom. Tieto „pravé“ mäsožravce nepotrebujú rastlinnú potravu a nie sú efektívne v jej spracovávaní. Pes patrí do druhej kategórie, teda k fakultatívnym mäsožravcom.
Medzi prvý dôkaz, že pes je mäsožravec, patrí jeho špecifický chrup. Zuby psa sú prispôsobené na uchopenie, prerezanie, vytrhnutie, strihanie mäsa a tkanív. Na rozdiel od bylinožravcov, ktorých zuby sú určené na drvenie a mletie potravy. Zuby psa dokážu efektívne uchopiť a prerezať tkanivá iných zvierat. Okrem toho psy nemajú v ústnej dutine enzým, Amyláza, ktorý je zodpovedný za rozklad sacharidov. U psov, amyláza nastupuje až funkciou pankreasu aby zložené sacharidy rozbila na jednoduchšie, na rozdiel od všežravcov, kde tento enzým pôsobí už v ústach - slinách. Sliny psov sú taktiež vybavené silnými antibakteriálnymi baktériami, ktoré ich chránia v časoch, keď konzumujú tzv. pozostatky - mršiny.
Tráviaci systém psa je krátky, neustále pracujúci a rýchly, čo je ideálne pre spracovanie živočíšnej potravy. Kyslé prostredie žalúdka, (schopné dosiahnuť < pH 1.0, podobnú kyslosť má batéria v aute), je ďalším faktorom, ktorý zaručuje, že potenciálne patogény z mäsa sú zabíjané skôr, než stihnú napáchať škodu. ich žalúdok má schopnosť nárazovej distancie vďaka ktorej dokáže prijať veľký objem krmiva naraz. Mäsožravce, nemajú nutričnú potrebu pre sacharidy, pretože sú schopné produkovať potrebné sacharidy samé. Napríklad sú schopné vytvoriť si glukózu, hlavný zdroj energie, z proteínov a tukov procesom, ktorý sa nazýva glukoneogenéza. Proces, ktorý je u psov neustále aktívny. Ďalej nám o tom dokazuje aj mikroflóra a bakteriálne obsadenie v črevách adaptované pre trávenie prevažne živočíšnej, vysoko bielkovinovej, stravy. Mentalita, pohybové zručnosti a celkové exteriérové prevedenie psov, pri malých či veľkých rasách, je takistodôkazom, že sú schopné byť oportunistickým predátorom. Najbližším príbuzným druhom ku psovi domácemu sú vlci, (Canis lupus), ktoré sú tiež mäsožravce.
Poďme si teda porovnať stravu vlka a komerčné krmivo psa. Vlk sa živí hlavne mäsom, konzumuje až 85-90 % mäsa - konkrétne celé telo koristi, ktoré zahŕňa svalovinu, kosti, vnútornosti, žľazy, srsť/perie, pazúre, zobáky, krv či iné tekutiny. Zvyšných 10-15 % tvorí rastlinná strava, ako napríklad obsah žalúdka bylinožravých zvierat ale aj lesné plody, a dokonca aj trávy, orechy, semienka v prípade, že to organizmus potrebuje. Táto strava je výživovo veľmi bohatá: približne 50 % tvoria bielkoviny, 44 % tuky a iba 6 % sacharidy. Podobne by to malo byť aj u psa, ktorý je prispôsobený na využívanie predovšetkým živočíšnych zdrojov.
Avšak to, čo sa nachádza v komerčných krmivách, je často veľmi odlišné. Priemerný obsah v granulách pre psa je: 25 % bielkovín, 35 % tukov a až 40 % sacharidov. Rozdiel je markantný a bohužiaľ, v niektorých prípadoch je podiel sacharidov v granulách aj viac než 40%. Na etikete, komerčných krmív, je vždy rozpísaný percentuálny podiel bielkovín, tukov, niektorých vitamínov alebo aj minerálov ale, sacharidy sú vynechané. Inak povedané karbohydráty - najmä komplexné cukry ako sú napríklad škroby, teda obilniny, zemiaky, ryža a pod. - sú lacným a účinným zdrojom energie. Používajú sa aj ako „pojivo“ v krmive, aby sa udržala jeho štruktúra a dlhšia trvanlivosť. Tieto vysoko spracované sacharidy sú však ďaleko od prirodzenej stravy psa, sú ťažko stráviteľné a ich nadbytok sa ukladá vo forme glykogénu alebo tuku.
Sacharidy sú teda zdrojom energie ale to sú aj cukríky. Otázka znie, bude tento mäsožravec na takomto krmive prosperovať? Nadbytok ťažko strávených sacharidov zaťažuje trávenie psa na základe čoho môžu vznikať ďalšie zdravotné komplikácie. Pes na takomto krmive prežije ale nemusí prosperova.
Trávenie psa je schopné spracovať aj rastlinnú stravu, do určitej miery. Dôvodom pravdepodobne je, že pečeň a pankreas psov produkuje pečeňovú glukokinázu (GCK), čo je enzým, ktorý sa podieľa na spracovaní cukru. Obligatórne, pravé, mäsožravce ako mačka, sova či delfín túto funkciu nemajú. Psy okrem toho majú aj viac kópií génov pre spracovanie komplexných sacharidov na rozdiel od divo žijúcich vlkov. Niektoré plemená psov, vďaka evolúcii a domestikácii, disponujú kópiami tohto génu, AMY2B, ktorý umožňuje produkciu amylázy v pankrease, čo im pomáha tráviť komplexné sacharidy - škroby ako sú zemiaky, pšenica, ryža a iné. To všetko iba obmedzene. Tento gén sa však líši, na základe plemena a jeho pôvodu. Nie všetky plemená majú tento gén v rovnakom počte, závisí to od toho, v akej oblasti sa dané plemeno vyvinulo. Takisto je pre psa veľmi prospešná vláknina, tá tiež patrí medzi sacharidy, no je potrebná iba v malom množstve a pôsobí hlavne na trávenie a tráviaci mikrobióm.
Toto je pár malých dôkazov, že pes je schopný využiť a spracovať sacharidy iba o čosi lepšie než obligatórne mäsožravce, veď práve kvôli tomu je zaradený do kategórie fakultatívnych mäsožravcov. Aj keď pes dokáže stráviť určité množstvo sacharidov, jeho primárna výživa by mala obsahovať živočíšne zdroje, ako je mäso, ryby, vnútornosti a kosti. Komerčné krmivá, ktoré obsahujú vysoký podiel škrobov a spracovaných sacharidov, nespĺňajú prirodzené nutričné požiadavky psa. Aj keď sa vďaka domestikácii dokázalo dosiahnuť širokú diverzifikáciu exteriérových znakov medzi plemenami, anatómia trávenia a nutričná potreba sa nezmenila skoro vôbec. Domestikácia prebieha minimálne 30 000 rokov, posledných 70 až 100 rokov - odkedy máme prítomné komerčné krmivá, určite nebude vykazovať markantné zmeny v tráviacom trakte aby sa z mäsožravca stal všežravec. Preto ak vám naozaj záleží na tom, aby váš pes prosperoval a mal dostatok energie na celý život, rozhodne je dôležité zvoliť stravu, ktorá sa čo najviac podobá jeho prírodnej strave - strave bohatšej na živočíšne bielkoviny a tuky, a ochudobnenej na škroby a obilniny.
Alternatívne spôsoby výživy: B.A.R.F.
Pokiaľ sa nachádzate na našich stránkach a čítate tieto riadky, predpokladám, že so skratkou B.A.R.F. Pri tomto spôsobe výživy kŕmite vaše zvieratko čo možno najprirodzenejším spôsobom - prírodnou, čerstvou, surovou stravou, ktorá vychádza z jeho biologických predispozícií, a teda je prispôsobená požiadavkám jeho tráviaceho traktu. V určitých prípadoch však možno kŕmenie upraviť a skrmovať masko a prílohy vo varenej forme. Psy a mačky sú mäsožravci a aj keď je pravda, že v milej čivavke dnes už len ťažko hľadáte šelmu, ich tráviaci trakt sa z doho šelmieho vyvíjal celé tisícročia. Ak by ste predsa len odmietali predstavu, že váš ratlík je šelma, stačí sa mu pozrieť na zúbok. Jediný pohľad do jeho papuľky vás presvedčí, že sú v nej stále zuby šelmy :), uspôsobené na trhanie a drtenie koristi. Prostredie žalúdkov našich domácich maznákov je svojou kyslosťou (pH 1-2) plne stavané na trávenie čerstvej živočíšnej potravy. Aby trávenie psíkov a mačičiek fungovalo správne, je pre ne veľmi dôležitý prísun mäsa, vďaka ktorému sa aktivujú tráviace enzýmy, ktoré potravu efektívne zúžitkujú. Keďže proces trávenia trvá len 12-24 hodín je veľmi dôležité, aby potrava bola výživná a využitá na maximum.
Určite nie je naším cieľom odrádzať niekoho od granulových krmív. Vôbec si nemyslíme, že kŕmením granulami svojmu zvieratku vyslovene ubližujete. Myslíme si však, že čerstvé potraviny sú tým najlepším, čo môžete pre psíka, alebo mačičku (a v konečnom dôsledku aj sami pre seba) urobiť. Máto nesporne veľa výhod od toho, že ide o prirodzený spôsob kŕmenia, cez to, že sami vydíte, čo a v akej kvalite svojmu zvieratku dávate, až po radosť, ktorú má z jedla samotný konzument.