Spoločenská a duchovná kultúra ľudu vo Veľkom Rovnom odrážala sociálne a ekonomické pomery minulosti. Obec Veľké Rovné je príkladom voľného reťazového sídelného typu s kopaničiarskymi osadami rozptýlenej zástavby.
Kultúrne Povznesenie Obce v Minulosti
O kultúrne povznesenie obce sa programovo usiloval aj odbor obce Matice Slovenskej, založený v roku 1921. Mal vlastnú knižnicu a javisko. V roku 1926 zanikla jeho činnosť. Svoju knižnicu daroval obecnej knižnici, založenej roku 1923. V roku 1928 bola ustanovujúca schôdza, na ktorej bol miestny odbor MS obnovený. V roku 1930 zahájil svoju činnosť ochotnícky divadelný krúžok. Ochotníci zahrali veľké množstvo predstavení a zúčastnili sa niekoľkých súťaží. Pre nedostatok mladých nadšencov však v 80-tych rokoch zanikol. V časti Veľké Rovné - pod Ivorom sa o kultúrny rast zaslúžil najmä František Šuma. Pod jeho vedením bol založený r. Veľké Rovné nemalo do roku 1971 vlastné kultúrne zariadenie. Od 23. januára 1971 sa v novom kultúrnom dome sústreďujú rôzne kultúrne podujatia v obci. Pre kultúrne účely slúži i sála v obchodnom dome - Ivor. O kultúrny rast v obci sa zaslúžilo v značnej miere aj kino “Drotár”, založené v r.
Šírenie Kultúry Prostredníctvom Médií
Kultúra sa šíri v značnej miere aj vďaka masmediálnym prostriedkom, ako sú rozhlas a televízia. Prvé rádio v obci mal správca ľudovej školy pod Ivorom Štefan Kuhajdík. Ten si ho zakúpil 25.10.1926. Prvý televízor bol zakúpený Ľudovou tvorbou v roku 1960. Takmer súčasne si ho kúpil aj Karol Pavelčík. V apríli 1971 z iniciatívi členov družstva Svetom vznikol 15 členný súbor dychovej hudby. Účinkoval pri rozličných podujatiach obce.
Zachovanie Archaických Javov a Zánik Tradičnej Kultúry
Zložité hospodárske a sociálne podmienky vývoja tohto regiónu spôsobili značnú retardáciu aj na úseku spôsobu života a kultúry jeho ľudu. Napriek pomerne častým kontaktom časti obyvateľstva, drotármi, s inými oblasťami sa zachovalo v živote rovnianskych ľudí až do polovice 20. storočia a miestami až do súčasnosti množstvo archaických javov, ktoré v iných oblastiach Slovenska zanikli už dávnejšie. Súčasné zmeny v spôsobe života a kultúry ľudu tejto oblasti spôsobujú rýchly zánik alebo zmenu väčšiny javov tradičnej ľudovej kultúry. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa v súčasnosti etnografickému a folkloristickému výskumu tejto oblasti začína venovať zvýšená pozornosť.
Ústna Ľudová Slovesnosť a Ľudová Poézia
Z prozaických útvarov ústnej ľudovej slovesnosti poznáme z okolia Veľkého Rovného nemonologické a fantastické rozprávky, povesti, zo súčasnosti najmä rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie. Najbohatšiu skupinu ľudovej poézie tvoria ľudové piesne. V nich sa výrazne odrážajú sociálne pomery v minulosti. V minulosti pomerne rozsiahlou skupinou boli rôzne drobné druhy ústnej slovesnosti, najmä detský folklór, hádanky, vyčítanky, posmešné veršíky a podobne. Z ľudových dramatických prejavov sa väčšina viazala k fašiangovým a vianočným zvykom a k svadobnému obradu. Z etnomuzikologického hľadiska sa obec Veľké Rovné zaraďuje ku kysuckému hudobnému dialektu, ktorý patrí do skupiny hudobných nárečí pastierskej kultúry stredného a severného Slovenska. Pastierska ľudová kultúra mala veľký vplyv na zjednotenie prevažnej časti piesňových žánrov. Jej melodika sa stala základom piesňovej tvorby nielen v piesňach spojených so zamestnaním a spôsobom života pastierov, ale aj v ostatných piesňových žánroch. Charakteristická pre ne je viachlasnosť, ktorá zaraďuje túto oblasť medzi najvyspelejšie vokálne oblasti Slovenska. Ľudová tanečná kultúra bola zastúpená krútivými tancami. Naša obec i okolie je kraj bohatý na folklór.
Prečítajte si tiež: Recept na vegánsku bielu čokoládu
Folklórny Súbor Rovňan
Folklórny súbor Rovňan vznikol v roku 1957 vo výrobnom družstve Ľudová Tvorba. Zásluhou profesionality umeleckých vedúcich ako i zanietenosti vedenia a členov súboru sa tento zakrátko vypracoval na vysokú umeleckú úroveň. Ich najväčším úspechom bolo prvé miesto na celoštátnej prehliadke folklórnych súborov výrobných družstiev v pražskej Lucerne v roku 1959. Novodobý FS Rovňan sa sformoval vo februári 2001. Niekoľko mladých ľudí, sa rozhodlo pokúsiť obnoviť túto tradíciu.
Rodinný Život a Zvyky
Z hľadiska štruktúry možno pre 19. storočie predpokladať rozšírenú formu viacgeneračnej rodiny, najmä rodinu skladajúcu sa z rodičov, ich nesobášených detí a jedného zo sobášených synov s manželkou a ich deťmi. Napriek existencii početných doplnkových zdrojov obživy, v Rovnom hlavne drotárstva, bola pre spôsob života rodiny rozhodujúca práca na rodinnom hospodárstve. Pri častej neprítomnosti mužov - drotárov, zabezpečujúcich vedľajšie zdroje obživy, väčšinu poľnohospodárskych prác vykonávali ženy. Okrem toho zabezpečovali aj všetky domáce práce. Deti sa zapájali do pracovného procesu od najmladšieho veku. Pásli a kŕmili hydinu a dobytok, pomáhali pri jednoduchších poľných prácach. Dospievajúci chlapci robili už väčšinu mužských prác. Medziosobné vzťahy možno charakterizovať ekonomickou nadradenosťou rodičov voči deťom, podriadenosťou žien mužom. Archaický spôsob života rodín sprevádzalo množstvo rozmanitých, tradíciou uchovaných zvykov, obyčají a poverových predstáv, ktoré sprevádzali človeka pri významnejších rodinných udalostiach, výročných sviatkoch i pri práci počas celého hospodárskeho roka. Veľmi rozmanité sú výročné zvyky, najmä zvykoslovie zimného obdobia. K predvianočnému obdobiu sa viažu mnohé praktiky ľúbostnej mágie. Bohaté sú aj zvyky vianočného obdobia, najmä na Štedrý deň. Pri večeri sa dávali na stôl ovos a zemiaky, aby sa ich v nasledujúcom roku urodil dostatok. Najzábavnejšie prvky poskytovali zvyky fašiangového obdobia. Fašiang vyvrcholil posledné tri dni pred popolcovou stredou. Večer v nedeľu a v pondelok sa konali veselé zábavy v maskách, v utorok poobede šiel organizovaný sprievod z Horevsia, obyčajne to bol svadobný sprievod. Ponavštevovali viaceré krčmy. Nakoniec sa sústredili v krčme u Buchcára. Tam prišli aj ľudia v maskách z vedľajších dedín (Kotešová, Dlhé Pole, Kolárovice…). Pred polnocou zábava finišovala pochovávaním basy. Rozsiahlu skupinu ľudových zvykov tvorili zvyky spojené s pracovnou činnosťou. Naturálne a polonaturálne hospodárenie rovnianskych rodín sa v minulosti prejavilo aj v ľudovej strave. V nej sa prevažne vyskytovali také potraviny, ktoré bolo možné dopestovať na rodinnom hospodárstve. V dávnej minulosti, keď ešte v obci neboli ani jeden mlyn, obilie sa drvilo v stupách. Bežné bolo mletie v ručných kamenných mlynčekoch, žarnovoch. V zásade bola strava v minulosti jednoduchá a značne jednotvárna, väčšinou zemiaky, kapusta. Mäso sa konzumovalo len vo významné výročné a rodinné sviatky. V rovnianskych rodinách sa často varili “púčky” (halušky) s tvarohom, bryndzou a kapustou, “beleše” - placky z postrúhaných uvarených zemiakov, múky, vajcia a mlieka. Zapíjali sa domácou kyškou.
Ľudový Odev
Vplyvom rozsiahlych spoločenských, hospodárskych a kultúrnych premien obce úplne zanikol tradičný ľudový odev mužov a žien. Ten odrážal v minulosti spoločenské pomery tohto regiónu. Kroj bol jednoduchý a chudobný. Muži sa obliekali do bielych valašských nohavíc, plátenej košele so širokými rukávmi a cez plece mali prehodenú huňu. Za obuv im slúžili krpce. Na hlave nosili “štrkáč” - klobúk so širokou strechou. Huňa chránila pred zimou a dažďom. Neskôr ju nahradil “hubertúz” - tmavý kabát. Ženy sa obliekali tiež skromne. Kroj pozostával z čiernobieleho odevu: čierny hodvábny lajblík (kábatik) s matnou vzorkou, vyzdobený na golieri, výložkách a rukávoch ozdobnými čipkami. Vpredu okolo pásu prepásaná čierna zápuna z tej istej látky ako lajblík a pod ňou čistobiela hrubo riasená zápuna. Na opúšťanie tradičných odevných súčiastok a prenikanie nových prvkov ľudového odevu mali značný vplyv styky obyvateľstva s inými oblasťami a mestským prostredím, do ktorých sa dostávali najmä počas sezónnych poľnohospodárskych prác. Nový lesk do obliekania priniesli tiež drotári z rôznych končín sveta. Od druhej polovice 19. storočia, a najmä po prvej svetovej vojne, akiste aj pod vplyvom textilnej továrne v Žiline, začali prenikať do ľudového odevu továrensky vyrábané materiály a konfekcia.
Svadobné Zvyky
Veselo a hlučno bývalo kedysi na svadbách u nás. Zišla sa tam takmer celá rodina a zabavili sa spoločne. No nielen zabavili, ale i spoločne podporili mladý pár, aby akosi ľahšie kráčal na ceste novým životom. Bola to udalosť v rodine, na ktorú sa celé príbuzenstvo náležite chystalo a celá ulica úfala, lebo i susedom a chudobným sa ušlo pohostenia. Keď prišiel deň svadby - nestačil im, predĺžili veselie až na tri dni. Ale poďme od začiatku!
Nahováranie a Prípravy
Keď si už mládenec našiel svoju vyvolenú, poslal za jej rodičmi obyčajne svoju matku alebo blízku rodinu, aby mu ju nahovorili. Ale to bolo už vlastne len dokončenie nahovárok, dohodnutie, kedy sa pôjde na faru na zápis, ako aj dohodnutie okolo vena mladuchy. Vlastné nahovárky odbavili dávno predtým už susedky, kmotry a krstné mamky, keď vídali mládenca častejšie chodiť k dievčaťu na návštevy. Keď bolo po nahovárkach, išli mladí v sprievode rodičov na faru na zápis. Po zápise si dievča už chystalo výbavu, pod ktorou sa vtedy rozumeli najpotrebnejšie šaty a bielizeň. Čo sa nábytku týkalo, obyčajne sa kúpila na jarmoku truhla (skriňa) na šaty, niekedy aj posteľ. Ostatný nábytok bol či už u mladuchy alebo u mladého zaťa. Bolo totiž zvykom, že mladý pár po sobáši bárs líhal osve v komôrke, ale cez deň bývali pohromade s ostatnými domácimi. Nepotrebovali teda vlastný stôl, stoličky a iný dnes vyžadovaný nábytok. Stačila teda pre mladuchu posteľ a skriňa na šaty zvaná truhla. Pri nákupe výbavy kúpila mladucha mladému zaťovi košeľu, mašľu a topánky, on jej zas dal veniec, závoj, topánky a hodvábnu šatku na hlavu.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Prípravy na Svadobnú Hostinu
Vo štvrtok pred svadbou sa začalo piecť a aj príbuzní začali nosiť rôzne potreby na svadobnú hostinu. Bolo to najmä maslo, syr, vajcia, mlieko, žito, víno, pálené (lieh). U mladuchy im nakládli do košov rôznych “osúchov a kachličiek” a počastovali ich. Nezabudli ich tiež ešte raz pozvať na svadbu. Vo štvrtok sa vraj preto začalo piecť, lebo v piatok bol zlý začiatok a v sobotu bolo už neskoro. Piekla pozvaná kuchárka, ktorých bolo v dedine niekoľko. Piekli sa syrové (tvarohové) kachličky, makové rožky, baby (bábovky) plnené škoricou alebo hrozienkami a veľké pletené koláče. Tieto baby a koláče bývali obyčajne dobré, chutné, lebo kuchárky neľutovali masla, veď ho mali dosť, a aj preto, lebo tieto koláče a…
Svätomartinské Zvyky a Ich Súvislosť so Svadbou
- novembra máme v kalendári meno Martin, je to meno jedného z najznámejších a najpopulárnejších svätcov rímskokatolíckej cirkvi. V umeleckých vyobrazeniach sa Martin objavuje s dvoma atribútmi, s ohnivou guľou alebo husou. Historické knihy a vitráže chrámov (Tours, Chartres, Beauvais, Bourges) s obľubou zobrazujú výjav sediaceho Martina na bielom koni, ako sa delí o svoj plášť so žobrákom. Atribút husi sa objavil až v 15. storočí. Legenda hovorí, že sa ukryl medzi húskami pred jeho veriacimi, ktorí chceli z neho urobiť biskupa. Martina poznáme aj pod menom Martin Tourský. Narodil sa začiatkom 4. storočia (316-317?) v pohanskej rodine, rímskeho dôstojníka rímskej provincii Hornej Panónie. Vzdelanie nadobudol na severe Talianska v Pávii. Tam sa aj po prvýkrát zoznamuje s novým cirkevným hnutím - kresťanstvom. Legenda spomína, že ako mladý 15-17 ročný branec v cisárskom jazdectve, počas jednej chladnej noci v Amiens videl premrznutého a nahého žobráka, ktorému podaroval polovicu svojho plášťa. V noci sa mu po tomto dobročinnom skutku zjavil Kristus s druhou polovicou jeho plášťa a on uveril v Ježiša. Vďaka tejto udalosti ho katolícka cirkev považuje za ochrancu pred chudobou a patróna vojakov, koňov, jazdcov, husí a vinárov. Vo veku 22. rokov bol prepustený z vojenskej služby a jeho kroky viedli do Talianska a Dalmácie. Nakoniec zakotvil vo Francúzsku, kde pobudol zvyšok svojho života. Prečo sv. Martin na bielom? Prečo svätomartinská hus? Existuje niekoľko legiend, prečo je tomu asi tak… Každopádne hus patrila na určitých územiach k hlavným pokrmom a rozdeľovanie jej mäsa malo určené poradie. Zaujímavosťou je, že koža z husích nôh sa dávala do lodičiek pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká. Prečo svätomartinské pečivo? Na sv. Martina gazdinky pripravovali plnené rožky s lekvárom alebo makom. Slobodné dievčence nimi obdarovali svojich milých. Prečo svätomartinské vína? Ide o mladé vína svieže a ovocné vína, ktorá zreli iba niekoľko týždňov, ale za túto dobu stačili získať svoj osobitý charakter.
Architektúra a Usadlosti
Obec Veľké Rovné je príkladom voľného reťazového sídelného typu s kopaničiarskymi osadami rozptýlenej zástavby. Jednotlivé usadlosti sú umiestnené pozdĺž hlavnej alebo vedľajšej cesty. Pozemky hospodárstiev sa tiahnu v dlhom súvislom páse naprieč dolinou, a to kolmo na sídelnú os často po celej šírke chotára. Základným materiálom na stavbu obytných aj hospodárskych objektov bolo drevo. Miesto na stavbu vyrovnávali kamennou podmurovkou. Sedlovú strechu a ostrešie pokrývali šindľom, neskôr plechom. Odkvapy striech boli pomerne široké a využívajú sa na uskladnenie dreva na zimu alebo náradia. Podlaha všetkých priestorov domu bola pôvodne všade hlinená. Neskôr sa začala, spočiatku len v izbách, robiť dosková podlaha. Na zárubní dverí býval spravidla vyrytý dátum výstavby domu a meno alebo iniciálky stavebníka a christogram, príp. Z hľadiska pôdorysu bol v tejto oblasti najrozšírenejší trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a bočnou komorou vedľa obývacej izby, v oplotenom dvore so zrubovými hospodárskymi budovami. Vytvárajú tak jeden celok. Značné zastúpenie mal aj tzv. dom s dvoma koncami (koncový dvojdom), ktorého vznik sa viaže na zlé sociálno-ekonomické podmienky obyvateľstva. Hlavným obytným a jediným vykurovaným priestorom domu bola izba. V rohu tejto miestnosti, a to v rohu vedľa dverí pri stene deliacej izbu od bočnej komory, bolo umiestnené vykurovacie zariadenie. Vedľa pece bývala zavesená polička na riad a na klincoch rôzne kuchynské náradie.V protiľahlom rohu izby, šikmo od pece, boli umiestnené dve lavice a stôl so zdobenými trojnožkovými nohami a zásuvkou. Nad stolom bolo miesto pre tzv. kultový kút s obrazmi a plastikami zobrazujúcimi náboženské motívy, resp. postavy svätcov. Zvyklo tam byť zavesené aj zrkadlo. Vedľa dverí oproti peci bola posteľ jednoduchej konštrukcie, zbitá z dosák. Nad ňou v rohu bola primitívna kolíska. Prostý interiér izby dopĺňali ešte nízke stolce, ojedinele aj stoličky s vyrezávanými operadlami. Pretože izba bola v minulosti jediným vykurovaným priestorom domu, život rodiny sa sústreďoval prevažne v nej. Podstatne menej funkcií plnila komora a pitvor. Pitvor bol vstupnou miestnosťou, v komore bývali najmä truhly na odkladanie šatstva, police a tiež aj nádoby s uskladnenými potravinami, napr. Objekty usadlosti dopĺňali hospodárske stavby, najmä maštale a stodoly stavané takisto z dreva zrubovou technikou. Slúžili na ustajnenie dobytka a iných zvierat, resp. uskladnenie krmiva a uloženie poľnohospodárskych pracovných nástrojov, vozových súčasti. Výskyt a veľkosť hospodárskych objektov záviseli od majetkových pomerov rodiny. V 1. polovici 20. storočia sa začali stavať murované domy so znakmi vyznievajúcej secesie na fasádach.
Významné Osobnosti a Kultúrna História
Každá oblasť, kraj, dedina či mesto Slovenska má svojich významných rodákov, ktorí región preslávili. A nie je to inak ani vo Veľkom Rovnom. Napriek niekdajšej neopísateľnej biede pospolitého ľudu, Veľké Rovné má svoju kultúrnu históriu. Medzi drotármi sa objavili aj takí, ktorí vo voľných chvíľach brávali do ruky pero. K týmto amatérskym spisovateľom patria: Jozef Džavík - písal články, petície, básne, pamäti Jozef Ferko - písal pamäti, básne, piesne Pavel Ferdinand Ježišík - spomedzi nich zjavne vyniká. K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré zviditeľnili Veľké Rovné patria najmä spisovatelia Vladimír Ferko a jeho mladší brat Milan Ferko. Vo svojich dielach sa často vracali k rodnému kraju. Publicista, prozaik, autor literatúry faktu a diel pre deti a mládež, Vladimír Ferko sa narodil 10.8.1925 vo Veľkom Rovnom. Časť jeho rozsiahlej literárnej tvorby venoval drotárstvu a rodnej obci - Svetom, moje, svetom , román Ako divé husi (spolu so synom Andrejom), ktorý bol predlohou pre rovnomenný film. Jeho mladší brat, básnik, prozaik, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež Milan Ferko sa narodil 14.12.1929 vo Veľkom Rovnom. Milan Ferko je skutočne mimoriadne plodný autor žánrovo pestrých básnických zbierok, prozaických i dramatických rozhlasových diel, určených deťom, mládeži a dospelých.
Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou