Sladké pokrmy, kedysi synonymom luxusu, sa vďaka objavom a inováciám stali dostupnejšími. História čokolády Alpia je prepojená s vývojom cukrovinárstva v Európe a na Slovensku, od prvých cukrovarov až po modernú výrobu.
Začiatky cukrovinárstva v Európe a na Slovensku
Novodobá výroba cukroviniek sa datuje od objavných ciest v 15. až 17. storočí, kedy moreplavci priniesli do Európy cukrovú trstinu a kakaové bôby. Z kakaových bôbov pripravovali pôvodní obyvatelia Ameriky ostrý nápoj, z ktorého aztéckeho názvu vznikol aj pojem čokoláda. Horký nápoj sa rýchlo rozšíril v urodzených kruhoch a v 18. storočí sa dostal aj do Viedne a miest habsburskej monarchie.
V strednej Európe sa pre cukrovarníctvo stala najdôležitejšou biela repa. Medzi priekopníkov jej šľachtenia a spracovania na cukor sa zaradil prešovský lekárnik Samuel J. Gertinger. Ako prvý v Uhorsku získal v roku 1801 z jedného funta repy (560 g) jeden lót (1 780 g) tvrdého cukru. S továrenskou výrobou začal o tridsať rokov neskôr podnikateľ Ján Lačný v prvých cukrovaroch Uhorska vo Veľkých Úľahoch a vo Vojniciach na juhu Slovenska. Naše územie sa nadlho stalo hlavnou základňou výroby cukru v Uhorsku. Postupne vznikali cukrovary v Trnave, Šuranoch, Pohronskom Ruskove, Diószgu (Sládkovičove), Trenčianskej Teplej, Trebišove a inde. Cukor ako základný kameň výroby cukroviniek a jedna z hlavných ingrediencií na prípravu novodobej čokolády sa v podmienkach Slovenska začal využívať až od konca 19. storočia.
Franz Stollwerck a jeho prínos pre čokoládový priemysel
Jednou z legiend svetovej výroby čokolády a cukroviniek sa stal Nemec Franz Stollwerck. V roku 1839 založil v Kolíne nad Rýnom závod na výrobu cukríkov proti kašľu a sortiment rozširoval aj o čokoládu, marcipán a perníky. Štafetu prevzalo jeho päť synov. Firmu pozdvihli na úroveň medzinárodného koncernu a otvárali úspešné pobočky -- v americkom Stamforde, Londýne, vo Viedni, v rumunskom Brašove, Budapešti a roku 1896 aj v Bratislave.
V roku 1896 založila spoločnosť továreň v Bratislave na Račianskej ceste. Bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku - vyrábala čokoládové výrobky, kakao a cukrovinky. Zamestnávala 58 úradníkov a asi 400 až 900 robotníkov, prevažne žien. Vyrábalo sa tu najmä na export a to do západoeurópskych štátov a na Balkán. Dodnes sa zachovali niektoré objekty pôvodnej továrne.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo ste chceli vedieť o čokoláde
Kvalitný, ale cenovo náročnejší tovar mal v chudobnom Uhorsku spočiatku problémy s odbytom. Firma preto sortiment rozšírila o nové druhy čokolády a cukroviniek, ktoré boli cenovo prístupnejšie. Továreň Stollwerck vyrábala tiež cmúľacie cukríky. Pretože si na nich nejeden konzument vylámal zuby, vžilo sa ľudové porekadlo "tvrdý ako štolverk". To sa neskôr začalo používať aj v prenesenom zmysle.
Vývoj cukrovinárstva na Slovensku v 20. storočí
V roku 1906 sa výroba cukroviniek u nás rozšírila o nový závod domácej firmy Adolf Fischer a synovia v Trnave. Vojnové pomery rokov 1914 -- 1918 výrobe luxusného cukrovinkového tovaru nepriali. Čokoláda a cukríky začali v uliciach slovenských miest opäť rozvoniavať v 20. rokoch. Čokoládovne v Bratislave a Trnave modernizovali prevádzky so strojovou výrobou tabuľovej čokolády, bonbónov a figúrok. Napredoval najmä trnavský Fischer. Špecialitou firmy bola jemná čokoláda značky Figaro. Uvedenú značku si trnavský podnik zvolil roku 1934 ako svoj oficiálny názov. Nové druhy cukroviniek zaviedol aj Stollwerck Bratislava. Z ďalších "sladkých" podnikov treba spomenúť bratislavskú firmu Peter K. Cukrovinky však pre väčšinu obyvateľov zostávali luxusom.
Po roku 1945 sa hlavné závody v Bratislave, Trnave a Piešťanoch znárodnili a v roku 1958 ich zlúčili do jedného podniku Figaro, kým firma Stollwerck na Slovensku zanikla. Cukrovinkárstvo sa stalo súčasťou odľudštenej socialistickej veľkovýroby. Na rozdiel od iných odvetví však čokoládovne ponúkali širší sortiment a vyššiu úroveň obalov. Výrobu tabuľových čokolád a bonboniér sústredili do Bratislavy. Od roku 1951 začala vyrábať nová trebišovská čokoládovňa Deva. Stala sa známa tyčinkami Milena s obrázkom slovenského dievčaťa. "Kráľom" medzi nečokoládovými cukrovinkami, a najmä trvanlivým pečivom, sa stali od roku 1953 nové Slovenské pečivárne Sereď a pečivárne v Holíči, preslávené najmä Tatrankou a Horalkou.
Alpia v kontexte Stollwerck a súčasnosť
V roku 1839 začal v Kolíne miestny cukrár Franz Stollwerck vyrábať pastilky proti kašľu. V roku 1860 rozšíril prevádzku o spracovanie kakaa, ktoré sa stalo hlavným artiklom. Roku 1871 bola založená s. r. o. Gebrüder Stollwerck, ktorej sa podarilo preniknúť do väčšiny Európy (v Rakúsku vyrábala obľúbenú značku Alpia) aj do USA, kde otvorila závod v Stanforde. Na vrchole slávy koncom 19. a začiatkom 20. storočia produkovala aj taký tovar, ako reklamné fonografy, filmové premietačky či predajné automaty. Dve svetové vojny, veľká hospodárska kríza i strata nemeckých kolónií viedli k postupnému úpadku podniku.
V roku 1972 sa stal majiteľom Hans Imhoff, ktorému sa podarilo zvýšiť obrat, v deväťdesiatych rokoch otvoril filiálky v Maďarsku a Rusku, v roku 1993 založil v Kolíne nad Rýnom múzeum čokolády. Napriek tomu firma neudržala samostatnú existenciu a roku 2002 sa stala súčasťou koncernu Barry Callebaut, čo viedlo o.i.
Prečítajte si tiež: Výroba čokolády a tuky
Po roku 1989 do tohto odvetvia medzi prvými prenikol medzinárodný kapitál. Úspešné Figaro "zakotvilo" v rukách švajčiarskej čokoládovej jednotky -- v koncerne Jacobs Suchard. Podstatne sa tým rozšíril a skvalitnil sortiment. Nemenej úspešné sú i Pečivárne Sereď, ktoré pod novým názvom Sedita s pobočkou v Holíči zostali pod kontrolou domáceho kapitálu. S väčšími problémami zápasila prešovská Deva -- v roku 2000 vyhlásila bankrot.
Hoci firma Stollwerck na Slovensku zanikla po znárodnení, značka Alpia prežila a stala sa obľúbenou v Rakúsku a neskôr aj v ďalších krajinách. Je príkladom toho, ako sa z malého podniku na výrobu pastiliek proti kašľu môže vyvinúť úspešná značka čokolády, ktorá si nájde svoje miesto na trhu.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Lyra čokoládu