Paradajky, cukety a mrkva patria medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Spotreba týchto plodín pritom dlhodobo rastie, a to nielen v letných mesiacoch, keď máme k dispozícii čerstvé a voňavé kusy z domácich záhrad či od farmárov, ale počas celého roka. Obchody nám ponúkajú nielen klasické tvary, ale aj mnoho ich variácií. Je však pravda, že ich môžeme konzumovať bez obmedzenia? A sú skutočne také zdravé, ako sa hovorí? Ako teda postupovať, ak sa nám nedarí dosiahnuť optimálnu úrodu a rastliny vykazujú známky prehnojenia?
Spotreba zeleniny na Slovensku
Podľa údajov štatistického úradu konzumujeme v našich končinách z roka na rok viac a viac zeleniny, čo je samo osebe potešujúce. Celková spotreba zeleniny od roku 1993 do predminulého roka vzrástla o 17,3 %, pričom z 87 kg na osobu za rok pripadlo zhruba 14 % práve na paradajky. Na druhom mieste skončila cibuľa (priemerne 11,1 kg na osobu ročne), ktorú v kuchyni nemožno v mnohých receptoch nahradiť. V rebríčku obľuby potom nasleduje mrkva (asi 7 kg), šalátové uhorky (6,3 kg), papriky (5,1 kg) a hlávkový šalát (2,5 kg).
Dôvodov, prečo práve paradajky ovládli spotrebný rebríček, je viacero. Jednak sú celoročne dostupné, pretože sa pestujú vo veľkých skleníkoch v mnohých krajinách, a jednak ich nemusíme špeciálne upravovať či dokonca šúpať. Okrem toho sa zaraďujú takmer ku každému jedlu - čerstvé do šalátov, pečené, grilované, zapekané alebo spracované do polievok či omáčok.
Paradajky - jablká lásky s obmedzeniami
Paradajky - ľudovo označované ako „jablká lásky“ - sú bohaté na vitamíny (C, E) a minerály, pričom tristogramová porcia čerstvých zrelých plodov dokáže pokryť takmer celú odporúčanú dennú dávku vitamínu C a zhruba tretinu dennej potreby vitamínu E. Ich šupka je cenným zdrojom vlákniny, takže paradajky dokážu podporiť trávenie, pomáhajú s čistením obličiek, znižujú cholesterol, zvyšujú imunitu a fungujú aj ako prevencia pred infarktom, niektorými druhmi rakoviny či vekom podmienenou makulárnou degeneráciou očí. Keďže obsahujú veľa vody a relatívne málo kalórií, hodia sa do rôznorodých jedálničkov a diét.
Podľa celostnej terapeutky a výživovej poradkyne liečivou stravou, Nicole Lukáškovej, Ph.D. si však musíme uvedomiť, že nie sú paradajky ako paradajky: „Je rozdiel, či máme paradajky z lokálnych zdrojov, ktoré dozrievali na slnku priamo v sezóne, alebo tie, ktoré precestovali pol Európy či polovicu sveta. Také sa zberajú ešte nezrelé a ďalej sa chemicky ošetrujú a upravujú, aby prečkali dlhý transport a v obchode vyzerali čo najlepšie.“ Zároveň varuje pred často vídaným názorom, že paradajok môžeme zjesť neobmedzené množstvo. „Ani jedna potravina by sa nemala konzumovať v extrémnych množstvách. Dôležité je mať pestrú a vyváženú stravu. Paradajky v žiadnom prípade nie sú výnimkou. Vždy platí, že množstvo rozhoduje o tom, či sa jedná o liek alebo o potenciálny problém,“ pripomína.
Prečítajte si tiež: Úspešné kváskovanie
Platí to obzvlášť pre nezrelé paradajky, ktoré môžu obsahovať viac toxického alkaloidu. Ako bratia z jednej čeľade zemiaky, baklažány či paprika, aj paradajky patria medzi ľuľkovité rastliny (Solanaceae). Spoločným menovateľom je isté množstvo toxického alkaloidu solanínu, ktorý môže v prípade nadmerného príjmu zaťažiť pečeň.
Cuketa ako dietetická a detoxikačná zelenina
Cuketa je z 90% tvorená vodou. Využiť ju môžete pri detoxikácii organizmu, pretože očisťuje telo od toxínov. Obsahuje provitamín A, karotény, horčík, vápnik, železo, fosfor, draslík, vlákninu a vitamíny A, B a C. Keďže obsahuje obrovské množstvo vody, je vhodná na redukciu hmotnosti. Priaznivo tiež pôsobí proti stresu, pri cukrovke, reumatizme, dne, posilňuje srdce, priaznivo ovplyvňuje trávenie, odvodňuje aj odkysľuje.
Labužníci už vedia, že najlepšie sú cuketky menšie. Sú totiž krehké, lahodné, hodí sa na gril, do šalátov aj do cestovín. Cukety je možné tiež jednoducho zamraziť, zavariť alebo spracovať do pesta.
TIP: Keď do šupky cukety zaryjete necht, spoznáte ľahko, na čo sa hodí. Ak je ako maslo, môžete ju piecť, apod. Ak je tuhá a pod nechtom „škrípe“, je vhodnejšia na vyprážanie, do buchty alebo na prípravu kaše.
Cukety, ktoré nestihnete spracovať je možné pohodlne a bezpečne uskladniť aj na niekoľko mesiacov. K záveru vegetácie, keď už zberáme zo záhrady do pivnice a chceme si uložiť aj cukety, je potrebné nechať plody na materskej rastline poriadne vyzrieť, aby ich šupka stmavla a stvrdla. Také plody zvonia, keď na ne poklepete. A v pivnici vydrží až do decembra, v dobrej pivnici aj do februára. Stopka sa zoschne, ale cuketa vydrží zdravá. Len nezabudnite pivnicu počas jesene aj v teplejších zimných dňoch, kedy nemrzne, poriadne vetrať.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Požieranie vajec u sliepok
Pestovanie cukety
Tekviciam sa najlepšie darí na stredne ťažkých, humóznych pôdach, dostatočne zásobených živinami. Podľa možnosti ich zaraďujeme do prvej trate. Vyžadujú slnečné polohy chránené pred silnými vetrami. Vhodná predplodina je hrach, cibuľa, pór, fazuľa, repa, hlúboviny a cukrovka. Naopak nevhodné je pestovať cukety po zemiakoch, uhorkách a paradajkách.
Semená cukiet rovnako ako tekvíc môžete zasiať priamo na záhon alebo si ich predpestovať. Pri predpestovaní sadiva môžete semená vysádzať už od polovice apríla do sadbovača alebo kvetináča s kvalitným výsevným substrátom . Semená majú pomerne krátku dobu klíčivosti, za zhruba 10 dní by mali rastlinky preraziť na povrch substrátu. Rastliny rýchlo rastú a potrebujú dostatok rozptýleného svetla, vlahy a konštantnú teplotu. Po troch týždňoch rastlinky môžete presadiť do väčších kvetináčov . Presadiť sadeničky priamo na záhon odporúčame až od polovice mája, kedy už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by rastliny mohli poškodiť. Taktiež priamy výsev nechajte až na začiatok mája, tak aby rastlinky nevyrašili pred zmrznutými mužmi. Cukety rovnako ako tekvica neznáša mráz, s výsevom ani s výsadbou predpestovaných sadeníc sa preto neponáhľajte. Počkajte až sa pôda prehreje, tekvica potom porastie rýchlejšie a bude silnejšia a často sa potom môže stať, že predbehne v raste aj vývoji sadeničky, ktoré ste si predpestovali doma. Cukety najlepšie prospievajú zasadené na stredne ťažkých, humóznych pôdach, dostatočne zásobených živinami. Cukety môžete vysadiť na záhon alebo ešte lepšie na kompost, odporúča sa spôn 120 - 150 x 80 cm. A keď prekryjete výsadbové miesto netkanou bielou textíliou , zaistíte semienku lepšiu mikroklímu a ochranu vyrastenej sadeničke proti vonkajším vplyvom.
Cukety vyžadujú počas leta zvýšený prísun vody aj živín. Len tak môžu zakladať ďalšie a ďalšie kvety a poskytovať tak dlhodobý zber plodov. Za suchého počasia odparujú cukety značné množstvo vody, musíte ich teda pravidelne a výdatne zalievať najlepšie odstátou vodou a to priamo ku koreňom, tak aby ste zbytočne nepokropili listy a predišli tak tvorbe plesní. Cukety sú náročné na živiny a to hlavne na dusík. Je teda vhodné každé dva až tri týždne ich prihnojiť. V čase kvitnutia a dozrievania plodov taktiež veľmi ocení dodaný draslík, ktorý zároveň zvyšuje odolnosť rastlín proti škodcom a chorobám. Použiť môžete napríklad organické hnojivá, vhodný je granulovaný kravský hnoj alebo Organo-minerálne hnojivo pre uhorky, cukety a iné tekvice , ktorý môžete pridať plytkým zapravením do pôdy k jednotlivým rastlinám. Hodí sa samozrejme aj kompost. Pokiaľ preferujete kvapalné hnojivá, doprajte cuketám hnojivú zálievku NATURA Prírodným hnojivom pre plodovú zeleninu . Vyvarujte sa však príliš veľkých dávok hnojiva, pretože prehnojené rastliny vytvárajú viac samčích ako samičích kvetov. TIP: Ak máte králiky alebo máte možnosť požiadať suseda, skúste ho požiadať o trochu králičieho hnoja, ten je pre cukety vôbec najlepší. Ideálne je zapracovať ho do zeminy ešte pred výsadbou, ale môžete ním prihnojovať aj počas rastu.
Identifikácia prehnojenia u uhoriek
Prehnojenie uhoriek sa prejavuje niekoľkými charakteristickými znakmi:
- Nadmerný rast listov: Rastlina produkuje množstvo veľkých, tmavozelených listov, ale málo kvetov a plodov.
- Ožltnutie listov: Staršie listy môžu žltnúť a opadávať, zatiaľ čo nové listy sú tmavozelené.
- Spálenie okrajov listov: Okraje listov môžu byť spálené alebo suché.
- Deformácia plodov: Plody môžu byť zdeformované, s hrboľatým povrchom alebo s nerovnomerným dozrievaním.
- Horká chuť plodov: Plody môžu mať horkú chuť.
Ako zachrániť prehnojené uhorky
Ak ste zistili, že vaše uhorky sú prehnojené, je dôležité rýchlo zasiahnuť. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
Prečítajte si tiež: Kuracia polievka je príliš pikantná? Tu je riešenie!
- Prestaňte hnojiť: Okamžite prestaňte s akýmkoľvek hnojením. Rastlina má už dostatok živín a ďalšie hnojenie by situáciu len zhoršilo.
- Dôkladne zavlažte: Dôkladné zavlaženie pomôže vyplaviť prebytočné živiny z pôdy. Zalievajte uhorky pomaly a hlboko, aby sa voda dostala až ku koreňom.
- Vymeňte vrchnú vrstvu pôdy: Ak je prehnojenie spôsobené nadmerným hnojením povrchu pôdy, opatrne odstráňte vrchnú vrstvu pôdy a nahraďte ju čerstvou, neprehnojenou pôdou.
- Pridajte do pôdy organickú hmotu: Pridanie organickej hmoty, ako je kompost alebo rašelina, pomôže zlepšiť štruktúru pôdy a jej schopnosť zadržiavať vodu a živiny.
- Použite aktivátor rastu koreňov: Aktivátor rastu koreňov pomôže rastline vytvoriť silnejší koreňový systém, ktorý bude lepšie odolávať stresu spôsobenému prehnojením.
- Zabezpečte dobré vetranie: Dobré vetranie je dôležité pre zdravý rast uhoriek. Zabezpečte, aby mali rastliny dostatok priestoru a aby okolo nich prúdil vzduch.
- Odstráňte poškodené listy a plody: Odstráňte všetky poškodené listy a plody, aby sa rastlina mohla sústrediť na regeneráciu.
Prevencia je kľúčová
Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť prehnojeniu uhoriek, je prevencia. Tu je niekoľko tipov, ako na to:
- Používajte kvalitnú pôdu: Používajte kvalitnú pôdu, ktorá je dobre priepustná a obsahuje dostatok organickej hmoty.
- Hnojte s mierou: Hnojte uhorky s mierou a podľa pokynov na obale hnojiva.
- Pravidelne kontrolujte pôdu: Pravidelne kontrolujte pôdu, aby ste zistili, či nie je príliš kyslá alebo zásaditá.
- Používajte organické hnojivá: Organické hnojivá sa uvoľňujú pomalšie ako syntetické hnojivá, čo znižuje riziko prehnojenia.
- Striedajte plodiny: Striedanie plodín pomáha udržiavať pôdu zdravú a vyváženú.
Choroby a škodcovia uhoriek
Z najčastejších chorôb sa na cuketách vyskytujú hubové choroby ako múčnatka. Múčnatka - na listoch sa vytvára biely alebo šedý práškový povlak. Vyzerá ako múčny posyp. Účinnou prevenciou je pravidelná zálievka a stále mierne vlhká pôda. Pri prvých náznakoch napadnutia odstráňte poškodené listy a rastlinu ošetrite prípravkom AGRO Múčnatky zeleniny a okrasných rastlín STOP alebo AGRO Choroby paradajok a uhoriek STOP . Závažná choroba ktorá môže cukety postihnúť je vírusová mozaika. Prejavuje sa žltými škvrnami, skrútenými listami a zakrpateným rastom. Účinná pomoc proti nej nie je a nezostáva než napadnuté rastliny zlikvidovať. Vírus roznášajú vošky. Proti týmto savým škodcom (vošky, molice, roztočce či strapky) aplikujte už pri prvom výskyte ekologický prípravok Rock Effect - nielenže prítomných škodcov zahubí, ale ošetrené rastliny ďalším škodcom nebudú ani chutiť. Postrek aplikujte aj z rubu listov, kde sa škodcovia hlavne vyskytujú! Mladé rastliny je tiež nutné chrániť pred slimákmi , každú sadenicu teda môžete zamulčovať slamou, pilinami alebo usušenou trávou, ktorá slimákom skomplikuje cestu k rastline.
Mrkva a jej škodcovia
Sladká mrkva nie je lákadlom len pre nás. Existuje množstvo škodcov, ktorí milujú túto farebnú koreňovú zeleninu a dokážu spôsobiť značné škody na úrode. Medzi najčastejších škodcov mrkvy patria:
- Vošky (Aphidoidea): Všimnete si ich na jemnej vňati mrkvy - spôsobujú kučeravosť listov a tvoria lepkavú medovicu, na ktorej neraz rastie pleseň. Preventívne opatrenia spočívajú v odstraňovaní pozberových zvyškov.
- Pochmurnatka mrkvová (Psila rosae): Výskyt spoznáte podľa znetvoreného koreňa mrkvy. Mladé rastliny odumierajú. Neskôr vstupujú do samotného koreňa mrkvy a vytvárajú na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky, hlavne na dolnej tretine koreňa.
- Drôtovce (larvy Kováčikov): Škodia na podzemných častiach rastlín, ničia klíčky vzchádzajúcich hostiteľských rastlín. Najväčšie škody spôsobujú na jar a na jeseň.
- Méra mrkvová (Trioza viridula): Pri silnom napadnutí dokáže zničiť celú rastlinu. Všimnete si ju kvôli skučeravenej vňati.
- Háďatko koreňové (Meloidogyne spp.): Na bočných korienkoch sa tvoria milimeter veľké nádory. Mrkva je v ohniskách výskytu znetvorená (rozvetvená, skrátená).
- Vŕtavka mrkvová (Napomyza carotae): Hynúce mladé rastliny a diery či „chodbičky“ v koreňoch mrkvy, petržlenu a zeleru, má na svedomí vŕtavka mrkvová.
- Psota rascová (Depressaria nervosa): Na listových stopkách, hlavnej žilnatine i na výhonkoch možno vidieť malé vyžrané miesta, pletivo je zhnednuté a popukané.
- Slizniaky a slimáky: Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia.
Tajomstvo krásnych ruží - cesnak
Medzi nepriateľov ruží patrí múčnatka a škvrnitosť listov, medzi škodcov predovšetkým vošky. Účinným, jednoduchým, rýchlym a lacným prostriedkom je cesnak. Záhradkári tvrdia, že vošky jeho vôňu neznášajú. Preto do zeminy v bezprostrednej blízkosti ruží odporúčajú zapichnúť olúpaný strúčik cesnaku tak, aby zo záhona vyčnieval iba jeho vrchol.
Nie je potrebné, aby ste takto vsádzali cesnak vedľa každej rastliny. Vôňa cesnaku vraj postupne vytlačí nielen vošky, ale aj ďalších škodcov: červy, roztoče, slimáky i húsenice. Dá sa teda cesnak využiť nielen v blízkosti ruží, ale aj rôznych druhov zeleniny.
Ak sú vaše ruže už skutočne veľmi napadnuté savým hmyzom, pripravte si z cesnaku účinný postrek. Na jeho vyrobenie budete potrebovať 75 g cesnaku a 15 kúskov klinčekov. Cesnak nakrájajte a klinček nahrubo nasekajte. Zalite 1 l vriacej vody. Zmes prikryte a nechajte 10 - 15 minút odstáť. Nechajte vylúhovať 7 - 24 hodín. Vzniknutý roztok zrieďte s vodou v pomere 1 : 10.
Skladovanie koreňovej zeleniny
Mrkva, petržlen, zeler aj paštrnák patria k pokladom jesennej úrody. No ak ich zle uskladníte, rýchlo podľahnú hnilobe. Po zbere odstráňte z koreňovej zeleniny hrubú zeminu, ideálne rukavicami - nikdy ju neumývajte, aby ste nenarušili jej prirodzenú ochrannú vrstvu. Následne korene roztrieďte podľa veľkosti a vyraďte všetky poškodené, zlomené alebo červivé kusy. Tie, ktoré chcete skladovať, skráťte - zo stonky nechajte približne pol centimetra. Takto zabránite poškodeniu srdiečka. Jednotlivé druhy zeleniny je najlepšie skladovať oddelene, pretože sa líšia trvanlivosťou aj nárokmi na prostredie. Mrkva a paštrnák môžu byť v jednej debničke, no vždy ich oddeľte vrstvou piesku alebo pilín. Tým zabránite šíreniu hniloby. Na dlhodobé uskladnenie je ideálne prostredie s teplotou 0 až 4 °C a vlhkosťou okolo 90 - 95 %. Ak je pivnica suchšia, pomôžu nádoby s vodou alebo vlhký piesok, ktoré udržia potrebnú vlhkosť. Rovnako dôležitá je tma, pretože svetlo podporuje klíčenie.