Genetika zohráva kľúčovú úlohu v chove hospodárskych zvierat, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti. Tieto zvieratá, chované za účelom ekonomického zhodnotenia, nesú genetickú informáciu, ktorá ovplyvňuje ich vlastnosti. Šľachtenie, cielené využívanie genetických princípov, umožňuje zlepšovať existujúce plemená alebo vytvárať nové s požadovanými vlastnosťami.
Domestikácia a plemená
Domestikácia, proces prispôsobovania divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, viedla k vzniku rôznych plemien. Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami. Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie.
Hospodársky význam husi
Hospodársky význam husi spočíva v produkcii mäsa, vajec, peria a tuku. Husi sú známe svojou plodnosťou, pričom niektoré plemená môžu zniesť až 500 vajec ročne.
Ako sa nazýva mláďa husi?
Mláďa husi sa nazýva húsča.
Domestikácia husi
Domestikácia husi domácej je mierne komplikovaná, pretože existujú dve hlavné línie domestikovaných husí, ktoré prispeli k vzniku moderných plemien:
Prečítajte si tiež: Raje: Druhy, Vlastnosti a Iné Označenia
- Európska hus domáca: Väčšina husí v Európe pochádza z divokej husi divej (Anser anser), ktorá bola domestikovaná pred približne 3 000 rokmi v Európe a západnej Ázii. Táto línia je základom pre väčšinu európskych plemien husí.
- Ázijská hus domáca: Na východe Ázie, predovšetkým v Číne, bola domestikovaná hus labutia (Anser cygnoides). Z tejto línie pochádzajú napríklad čínske a africké plemená.
Niektoré moderné plemená domácich husí môžu byť hybridmi týchto dvoch línií (Anser anser × Anser cygnoides), čo vedie k vzniku plemien so špecifickými vlastnosťami z oboch druhov. Tieto druhy si zachovávajú genetickú kompatibilitu aj po domestikácii, takže existujú aj hybridy medzi divými formami a už domestikovanými.
Husi divé na Slovensku
Na našom území je hniezdičom iba hus divá, ktorá je z husí najväčšia. Hmotnosť dosahuje 3-4 kg. Hus divá žije monogamne a hniezdi na rybníkoch. Na vajciach sedí 28 dní, mláďatá vodí samica, pritom samec rodinu neopúšťa. Vo veku 3 mesiacov už lietajú, zdržujú sa však stále s rodičmi.
Vodné vtáctvo a ich mláďatá
Naše vody na jar ožívajú mláďatami vodných vtákov. Mláďatá vodných vtákov sa liahnu ako nekŕmivé s otvorenými očami a páperím.
Hus divá (Anser anser)
Hus presedí na svojej znáške skoro celý mesiac a jej verný partner ju zatiaľ stráži. Je najväčšia zo všetkých husí, ktoré na jeseň každoročne prilietajú zo severu do strednej Európy. Na Slovensku hniezdia pravidelne na Záhorí, výnimočne na Podunajsku a pri východoslovenských rybníkoch v Sennom. Húsatá dávajú pozor na gáganie matky, ktoré si vpečatia natrvalo. Zakrátko po vyliahnutí sú malé husi guľatučké a hebké. Už v prvých dňoch sa musia naučiť, čo je na jedenie. Chytajú do drobných zobáčikov listy trávy a bylín a pokúšajú sa ich odtrhnúť. Ktoré druhy sú chutné a kde ich možno nájsť, to sa musia naučiť počas prvých dní života od matky. Okrem času rozmnožovania s nasledujúcim hniezdením a výchovou mláďat, keď sa určité druhy držia v izolovaných pároch, žijú husi vždy v skupinách.
Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Naším najrozšírenejším vtákom z čeľade kačicovitých je kačica divá (Anas platyrhynchos). Tieto kačice u nás žijú v hojnom počte na všetkých vodných plochách, a to najmä v blízkosti rybníkov, vodných nádrží, v zárastoch tŕstia i tráv, v povodiach potokov a riek, vo vrbinách a jelšinách. V marci až júni prebieha obdobie hniezdenia. Kačica divá hniezdi najčastejšie na zemi pri brehoch riek, kde má ideálne životné podmienky. Samica krátko po párení nakladie do hniezda osem až dvanásť bielych vajec, na ktorých sedí sama. Po necelom mesiaci sa z nich vyliahnu káčatká, ktoré sú v páperovom perí sivé a žlté, cez žltú tvár majú tmavé pruhy. Kačica ich hneď nato zavedie na vodu. Mnoho mláďat sa stane korisťou rôznych predátorov.
Prečítajte si tiež: Tipy pre tvorbu mlieka
Labuť hrbozobá (Cygnus olor)
Nazýva sa tiež veľká a patrí k najťažším lietavým vtákom. Pre tento druh labute je typický čierny hrboľ na koreni zobáka, ktorý je zvlášť výrazný u samcov v období párenia. Labuť začína hniezdiť už v apríli v tesnej blízkosti vody na pevnej zemi, keď väčšina vtáctva len prilieta na územie Slovenska. Hniezdo stavia iba samica z útržkov rastlín, ktoré vytrháva samec zobákom a podáva jej ich. Samec hniezdo aj sediacu samicu vytrvalo stráži. Zblízka útočí zobákom aj mohutnými krídlami, ktorými dokáže spôsobiť i vážne zranenia. Mláďatá vodia obaja rodičia. Labuť prijíma potravu počas celého dňa. Získava ju väčšinou pod hladinou, pričom využíva svoj dlhý krk. Na dne spása vodné rastliny alebo vyťahuje korienky rastlín. Príležitostne sa vydáva na pevnú zem, kde spása trávu, rastliny, ale i klásky obilia. Výnimočne zožerie tiež malé rybky či hmyz.
Sliepočka zelenonohá (Gallinula chloropus)
Sliepočka patrí medzi chriaštele, ktoré majú na krátkych krídlach prst zakončený pazúrom. Mláďatá tento prst šikovne používajú pri šplhaní v hustej vegetácii. Na pohľad sa ponáša na malú sliepku, najmä keď neustále potriasa hlavou a chvostom. Vyhľadáva sladké vody s hustou pobrežnou vegetáciou, kde sa živí vodnými rastlinami, plodmi, hmyzom a inými bezstavovcami. Prevažnú časť roka sa správa ako mierny, znášanlivý vták, ale v období rozmnožovania býva agresívna, hlavne voči príslušníkom vlastného druhu. Sliepočka hniezdi od apríla do augusta. Hniezdo sa môže nachádzať medzi vodnými rastlinami, na brehu alebo na plávajúcom ostrovčeku. Základ je z tŕstia, výstelka z mäkších rastlín. Na hniezde sedia obaja rodičia. Vyliahnuté mláďatá, ktoré ešte nevedia chodiť, prenesú rodičia v zobáku do vody. Tie ihneď po vyliahnutí vedia výborne plávať. S rodičmi zostávajú počas celého leta. Keď dorastajú, vzhľadom sa trocha líšia od rodičov. Majú čierne perie, koža okolo zobáka a očí je sfarbená červeno a majú úplne holú hlavu. Asi šesť mesiacov trvá, kým ich pôvodne oranžový alebo žltý zobák získa červenú farbu typickú pre dospelé vtáky.
Lyska čierna (Fulica atra)
Je pomerne ťažká a pri vzlete sa z hladiny odlepí až po dlhšom rozbehu. Od sliepočky zelenonohej sa popri farbe lysky a zobáka odlišuje aj sivosfarbenými nohami s kožovitými lemami na prstoch. Po obhájení hniezdneho teritória samček spolu s celoživotnou partnerkou postavia hniezdo v trstine pri brehu. Stavajú ho z najrôznejšieho rastlinného materiálu a ukotvia k brehu. Problémy môžu nastať pri väčšom suchu alebo pri veľkej vode. Počas veľkého sucha sa hniezdo ocitne v bahne namiesto na vode, a tak sa k nemu môžu dostať šelmy z brehu. Rodičia odvážne bránia znášku. Svoje odhodlanie dokazujú aj v súbojoch s labuťami. Obaja partneri sa striedajú na znáške a príkladne sa starajú o zamatovočierne mláďatá s červenou hlavičkou, ktoré už po troch či štyroch dňoch opúšťajú hniezdisko.
Hydina
Hydina je spoločný názov pre hospodársky významné vtáky z radov kurotvaré (kura, morka) a husotvaré (hus, kačica) chovaných na produkciu mäsa, vajec a pečene. Medzi vedľajšie produkty patrí perie a trus. Hydina sa tradične rozdeľuje na hrabavú (kurotvaré) a vodnú (husotvaré).
Kura domáca
Rôzne plemená kury domácej sa chovajú pre mäso a vajcia. Krátke krídla im umožňujú nemotorne lietať, niekedy sa im krídla môžu pristrihnúť, aby neušli. Nohy sú prispôsobené na hrabanie, preto sa nazýva aj hrabavá hydina. Samec sa nazýva kohút, samica, ktorá ešte nemala vajcia, je mládka, samica, ktorá nesie už vajcia, je nosnica a samica, ktorá sedí na vajciach, je kvočka. Mláďa sa nazýva kura (kurčatá). Samica všeobecne sa nazýva sliepka. Pohlavná dvojtvarosť sa prejavuje odlišnosťou samca a samice vo farbe, veľkosti, hrebeni, chvostovom perí atď. V priemere sliepka znesie 200-250 vajec.
Prečítajte si tiež: Honey Cookies and Traditions
Morka domáca
Morka domáca vykazuje pohlavnú dvojtvarosť a patrí medzi hrabavú hydinu. Samec sa nazýva moriak, samica morka a mláďa morča.
Hus domáca
Samec husi sa nazýva gunár, samica hus a mláďa húsa.